I miss you, France...

22:22

Chýba mi Francúzsko. Definitívne mi chýba. Mám pocit, že odvtedy ako som sa vrátila domov sa môj život zastavil. Že sa poriadne nič nedeje. Že by som dala všetko za to (okrem topánok a Richarda samozrejme), aby som ten rok mohla zažiť znova. Nehovorím, že teraz šťastná nie som. Ale občas príde nostalgická chvíľka, čítam si staré príspevky na blogu a som naozaj šťastná, že som sa pred odchodom do Francúzska rozhodla písať blog a všetky príhody zaznamenávať. Keby som tie články nemala, bolo by mi oveľa smutnejšie. Často - krát ich čítam a spomínam. Na môj najdokonalejší rok ! Ktorý raz celý spíšem a vydám knižne. A bude to veľký príbeh lásky. Lebo tá bola (aj keď sa to pri tých všetkých párty a akciách vôbec nemusí zdať) najdôležitejšia. 
Čo všetko mi chýba? Čím dlhšie píšem, tým viac vecí mi napadá. Najradšej by som sa zbalila, zobrala môjho Richarda, dotiahla Peťu z New Yorku, zobrala Romana, Kristýnku, Mareka a Martinu, zostrojila stroj času a vrátila sa na koniec augusta 2013. Ale ! Tu zlyháva moje plánovanie a inžiniersky odhad (tak ma to učia v škole, pozdravujem na Biomedicínske urýchľovače). Pretože- Richard už nie je môj, vlastne ho ani nepoznám, nepoznám nikoho, neviem ako sa povie po francúzsky cuketa, číslo 99, 802, ani minerálka. Neviem ako pani na recepcii vysvetliť, že mi zase odpojili internet. No dobre, čas vracať nebudeme, čo ak by sa niečo zomlelo inak a všetko by teraz bolo inak? Francúzsko nechám spomienkam a len si pripomeniem pár vecí, ktoré mi naozaj chýbajú. 

- chýbajú mi tie začiatky, keď som vždy zistila, čo som si na jedenie kúpila, až keď som to na intráku  rozbalila a chcela zjesť (pár krát som kúpila margarin na pečenie a podobné srandy)
- chýba mi moja izbička - batiment A, chambre 802
- chýba mi najobľúbenejšia otázka prvých dni vo FR, ktorou som vždy každého pobavila - Ou suis - je? (Kde som?)
- chýba mi objavovanie nových vecí a slovíčok, nekonečné učenie čísel (ktoré som zase zabudla) a jedál (ktoré som sa nikdy poriadne nenaučila :) 
- chýba mi spolužiak Simon, ktorý si vždy keď som mala dobrú náladu myslel, že drogujem, lebo podľa jeho slov v tej škole neprichádzajú okamihy, kedy majú študenti dobrú náladu. So Simonom som sa nikdy nerozlúčila a viem, že ho už zrejme nikdy neuvidím. Čo je smutné. Bez neho by  som si po týždni na škole hodila slučku 
- chýba mi KARAOKE BAR a spievanie Eltona Johna, párty u Juliena ale tiež len také stretávky s vínkom
- chýba mi nekonečné prihlasovanie do školskej wifi siete a to blažené CONECTEÉ
- chýba mi cestovanie električkou a podivní ľudia v nej, ktorí sa na mňa vždy pozerali ako keby som mala na čele vytetované ,,Ahoj som Nika a naozaj neviem, čo v tomto štáte robím".
- chýba mi to, že som nikdy načas nevedela o žiadnej dôležitej udalosti (o začiatku školy, ktorý bol 2.9 som sa dozvedela 16.9 a podobne) a vždy som každému tvrdila, že mne to určite nikdy nikto nepovedal (v slovenčine :D)
- chýbajú mi Francúzky a ich dokonalý jednoduchý štýl a to, že som sa pri nich vždy cítila byť krásna :D
- chýba mi tá bezstarostnosť, žiadne deadliny v ničom (alebo inak, nikdy som o žiadnych nevedela :D o tom že som mala odovzdať projekt na angličtinu som sa dozvedela dva mesiace po príchode domov, keď som si čítala univerzitnú poštu a našla som témy, z ktorých som si mala vybrať :D)
- chýba mi SIMPLY MARKET a nekonečné nákupy, keď som si vždy každú vec 15 minút prezerala a nakoniec to bolo vždy aj tak niečo iné, ako som si v obchode myslela
- chýba mi park Jardin Lecoq, kde som sa minulý rok o takomto čase prechádzala v žabkách a tešila sa zo slniečka, kde som vždy stretávala podivných ľudí a kde som zažila moje prvé požiadanie o ruku  živote. S púpavou. 
- chýbajú mi vyhlásenie typu: ,,Slovensko? Česko - Slovensko myslíš, nie?", ,,Slovensko? To je časť Ruska?", ,,Slovenskoooooo to poznáááám, tam som boooool, hlavné mesto Budapeeeešť" :D
- chýbajú mi moje tragikomické príhody, ktoré by sa normálnemu človeku nikdy nestali (a bez ktorých by som nikdy nemala blog ) 
- chýba mi Middlenight a všetky tie šialené párty, ktoré sme absolvovali s ľuďmi, ktorí nemali problém urobiť stojku na hlave na stole na diskotéke o tretej ráno. A tiež to, ako sme my dvaja s Richardom odchádzali tak hodinu po záverečnej s upratovačkami.
- chýba mi to, že som dokázala otvoriť dvere v správnom smere len vtedy, keď to na nich bolo nakreslené (stále som násilne tlačila do dverí a stále mi niekto spoza chrbta kričal TIREEEEZ TIREEEEZ )
- chýba mi pán, ktorý mi každý deň naberal obedy a ktorý ma po troch mesiacoch pochválil keď som sa konečne naučila ako sa povie CUKETA :D
- chýbajú mi tetušky na recepcii intráku, ktoré stále museli riešiť môj nefungujúci internet, keďže som si a začiatku semestera stiahla všetky série Sexu v meste, čo sa zjavne nemohlo a každému tvrdila, že naozaj neviem, prečo ma odpájajú
- chýba mi môj milovaný Paríž, ktorý nestratil pre mňa čaro nikdy, aj keď som tam bola toľko krát. Mesto v ktorom som mala (oficiálne) prvé rande s najlepších chlapom pod Slnkom.
- chýbajú mi tie stretnutie pred intrákom pred každou párty, keď nikdy nikto okrem mňa a Richarda neprišiel načas (a tiež mi chýbajú tie moje super pocity, keď nikdy nikto neprišiel načas a nechávali nás čakať samých)
- chýbajú mi troj - chodové obedy, ktoré som nikdy celé nezjedla ale vždy som sa tešila z toho, koľko jedla mám pred sebou
- chýbajú mi Španielky, ktoré nikdy nikam neprišli načas (ale vždy tvrdili, že sme s Richardom pre seba stvorení) a Turci, s ktorými bola vždy neuveriteľná sranda
- chýbajú mi hodiny francúzštiny, kde sme sa vždy nasmiali najviac ako sa dalo a naša vyučujúca Rosa, najlepšia jazykárka, ktorá ma kedy učila 
- chýba mi spolužiak Amine, ktorý mi vždy ráno v škole, keď som náhodou strávila v kúpeľni viac ako 6 sekúnd pri umývaní zubov povedal (alebo častejšie napísal sms - ku), že vyzerám krásne :)
- chýba mi moje obľúbené ružové vínko s fialovými kvetinkami, ktorého som vypila toľko, že by to človek ani nedokázal spočítať
- chýbajú mi nekonečne rozhovory s Peťou o tom, akí sú všetci chlapi nemožní
- chýba mi prednášajúci zo štatistickej fyziky, ktorý sa mi vždy prihováral štyrmi svetovými jazykmi a nikdy nepochopil, že to, že nechápem štatistickú fyziku nie je jazykovou bariérou
- chýbajú mi tie debilné bagety (kvôli ktorým teraz musím chodiť dvakrát denne cvičiť)
- chýbajú mi prednášky z jadrovej fyziky, ktorým som vždy ako jediným rozumela
- chýbajú mi výhražné obálky od vedenia internátu, za rušenie nočného kľudu, za pozeranie filmov nahlas, za rôzne párty, atď.
- ALE NAJVIAC mi chýbajú každo - večerné filmy s Richardom (teda nie že by sme teraz filmy nepozerali...a keby len filmy), ale chýba mi tá úžasná atmosféra, tie pocity, to ako sme sa dokázali baviť o zámkovej dlažbe, rozdieloch medzi nadjazdami a mostami. To ako som vždy vybrala najdlhší film, aby som u mňa čo najdlhšie... :) Ale, je pravda, že teraz to je lepšie, už neodchádza :)

A áno chýba mi francúzština ! Tak strašne mi chýba francúzština.



You Might Also Like

12 komentárov

KNIHA NEINSTANTNE KRÁSNA

KNIHA NEINSTANTNE KRÁSNA

Vypočuj si PODCAST