Prečo sme po 3 dňoch odišli od Tanii?

17:05

Zo začiatku vyzeralo všetko absolútne ideálne. Prekrásne prostredie, bývanie, hneď za domov oceán. A tu nesympatickú ženskú by sme asi dokázali odfiltrovať. Alebo nie?
No už prvom dni sme zistili, že jej spôsob vlastne všetkého nám vyhovovať nebude vôbec. Tania vstávala tak o 11, o 12 raňajkovala, dve hodiny oddychovala a kecala a o 2 v najväčšom a najsilnejšom slnku sa rozhodla, že ideme pracovať. Takže pre nás celé dva dni vyzerali asi tak že sme stále len na niečo čakali. Na raňajky, na prácu, na obed (ktorý nikdy nebol), na večeru (ktorá meškala 3 hodiny) a podobne. Náš plán bol vstať ráno, urobiť čo treba a celý deň si organizovať podľa seba. Tak, ako dobrovoľníctvo funguje. Na čom je založený každý dobrovoľnícky portál. Odpracuješ si 4 - 6 hodín (Tania hovorila 2 - 3) a za to máš zabezpečené ubytovanie a jedlo na celý deň ( prípadne len 1 teplé jedlo). Naše jedlo pozostávalo z biednych raňajok a večere o 10 hodín po raňajkách. A aby to nebolo všetko, vrchol prišiel, keď nám oznámila, že za týžden jej budeme platiť v prepočte 100 eur. A minimálne týždeň ostať musíme. Je pravda, že o malom príspevku na jedlo hovorila vopred, ale malý príspevok a hlavne na to jedlo, ktoré malo minimálnu hodnotu sme si nepredstavovali ako 100 eur týždenne. Za to, že budeme do 12 čakať kým nám dá raňajky, potom do 2 kým pôjdeme na najväčšie slnko robiť plot a po 4 hodinách práce čakať ďalšie 2-3 hodiny na večeru. Ono sa to zdá, že 100eur je nič, ale tu je to suma, za ktorú dokážeme bývať v pekných hoteloch s raňajkami týždeň a hlavne s tým, že si sami budeme organizovať čas. Veď v princípe ani nešlo až tak o tú sumu, ale o to, že ona zničila všetky moje predstavy o dobrovoľníctve a pomoci iným! A ja odmietam u niekoho pracovať a ešte mu za to platiť. A to len preto, aby si neskôr mohol otvoriť niečo, na čom bude zarábať ešte viac. Ale asi sme prišli na to, prečo jej miestni ľudia nechceli pomáhať. Ju tam už všetci musia dobre poznať. Mali sme proste smolu, že sme natrafili na niekoho, kto nie je pôvodom z Indonézie, žil dlho v Amerike a sem sa prisťahoval. A takto to dopadne, keď západný svet prenikne aj do tak nepoškvrnenej krajiny civilizáciou ako je Indonézia. Ešte v ten večer sme sa zbalili a oznámili jej, že ráno odchádzame a žiaden minimálne týždeň nás nezaujíma. 
Celý jej projekt sa mi veľmi páčil ale v momente ako som zistila, že sa snaží zarábať ešte aj na dobrovoľníkoch, ktorí jej prídu pomôct, sa mi zhnusilo všetko vrátane nej. A veľmi pochybujem o tom, že ona chce niekomu pomáhať len tak nezištne. Navyše keď sme si čítali znova jej profil na dobrovoľníckom portáli, už písala o nejakej pekárni a džúsarni. Takže žiadna pomoc deťom. Snaží sa zneužívať systém a na všetkom zarábať. Je škoda, že sme prišli na druhú stranu Zeme pomáhať a stretli sme sa s takou vypočitavou mrchou, ktorej ide len o prachy. No každopádne dosť o nej. 
Pre nás sa situácia rapídne zmenila. Z pôvodného - mesiac cestovať a mesiac pomáhať na dva mesiace cestovať. Hneď po odsťahova od Tanii sme odišli stopom do vedľajšieho mesta, kde sme sa ubytovali vo veľmi peknom hoteli a plánovali, čo ďalej. Nebol problém v tom, že by sme nemali kam ísť, skôr sme si nevedeli vybrať, čo skôr. Nakoniec sme sa rozhodli pre nádherné ostrovy Gili, kde strávime asi týždeň len ničnerobením, potápaním sa a ležaním na pláži. Ono sa to nezdá, ale na Bali dosť vyčerpáva to, že každému druhému človeku, ktorého stretnete musíte hovoriť, že ďakujete, ale naozaj si od neho nechcete kúpiť kokos, šľapky, sarong, plavky, banán alebo nepotrebujete ani transport ani room. (Čo ale na druhej strane chápem, však sa potrebujú nejako uživiť). Ak sledujete môj FACEBOOK alebo INSTAGRAM viete, že na ostrovoch už sme a zajtra odchádzame ďalej a príspevky na blogu sú opozdené, ale s internetom je to tu celkom tragické. Ale vlastne načo by mi tu aj internet bol. :) 





You Might Also Like

3 komentárov

KNIHA NEINSTANTNE KRÁSNA

KNIHA NEINSTANTNE KRÁSNA

Vypočuj si PODCAST