Šanca dospieť premárnená (už zase!)
15:06
Zobudila som sa asi po 3 hodinách spánku, čo by po párty až tak nezvyčajné nebolo. Čo ma však prekvapilo bolo to, čo som okolo seba videla. Vedľa mňa spali dve kamarátky, na mne ružový jednorožec, na sebe nepochopiteľne úplne iné oblečenie ako celý večer a okolo asi milión farebných konfet. Na stene vedľa postele tmavé fľaky, na stole nedojedená torta, nedopitá miska s mojitom a všade prázdne fľaše od alkoholu. Kým som sa stihla rozpamätať na to čo sa dialo, zavrela som znova oči s dobrým pocit, že keď to neuvidím, budem sa cítiť lepšie. No čoskoro ma do reality vrátil smiech kamošiek, ktoré ma uvideli, ako spím v objatí s Albertom a na hlave s papierovou korunkou. A následná správa od kamaráta, ktorý s nami oslavoval tiež a jeho nechápavá otázka, prečo má všetky veci mokré. A vtedy sa mi pred očami vybavila tá spomienka, ktorá vysvetlila bolesť krku aj oblečenie, ktoré som mala na sebe. Kúpali sme sa vo vani s alkoholom! Predstava studenej vody, v ktorej pláva ľad, on a ja, ma prebrala lepšie než čokoľvek predtým. Na rekonštrukciu udalostí sme použili videá (prioritne točené pre účely VLOG - u, ktorý neviem či bude zverejniteľný), ktoré mi priblížili možno viac, než som chcela vedieť. Ale postupne.
V piatok ráno sa ku mne do bytu nasťahovala nová spolubývajúca Pavla. Pavla s V. Hneď na úvod som jej povedala, že mám zajtra narodky a budem mať menšiu párty. Samozrejme som dodala aj to, že ja nie som veľmi párty typ a podobné veci organizujem len veľmi výnimočne (to by Vám dnes po 3 týždňoch spolubývania vedela rozprávať :) zdravím Pavli). Počas večerných príprav občerstvenia na sobotu som ju opila rumom, ktorý zvýšil z prípravy vianočných koláčov a tesne pred polnocou vystrelila v jej izbe farebné konfety, ktoré boli úplne všade. Mám predsa narodeninky! Vtedy už možno začala trocha tušiť, ku komu sa to nasťahovala.
Moja narodeninová prvooktóbrová sobota bola úplne úžasná a neviem kedy naposledy som si nejaký deň užila práve tak ako tento. Od rána sme všetko s babami pripravovali a chystali, piekli, oslavovali. Celý deň som chodila s korunkou na hlave a na každého sa usmievala ešte viac ako bežne. V obchode s párty vecami sme vykúpili všetko ružové, vyzdvihli princeznovskú tortu a kopu balónov s héliom.
Tortu som objednávala pár dní dozadu cez jednu cukráreň, ktorá torty na želanie piekla a po zadaní objednávky mi volala naspäť pani s doplňujúcimi otázkami. Zaujímalo ju to, aké meno napíšeme na tortičku. Po mojej odpovedi ,,NIKOLKA" sa pani opýtala vec, ktorou dokázala niečo o čo sa ľudia často snažia. Umlčať ma. ,,A koľko má malá princeznička rokov?". Snažila som sa udržať smiech, ale v maskovaní reality nie som práve najúspešnejšia. Na otázku prečo je táto informácia dôležitá odpovedala, že preto, aby sme na tortu napísali číslo ako nový vek oslávenca. Veľmi rýchlo som jej vysvetlila, že žiadne čísla na tortičku písať rozhodne nebudeme. S dobrým pocitom, že to pani určite nedošlo som položila a o pár dní neskôr pri vyzdvihnutí na predajni som ale bola vyvedená z omylu. Ale bodaj by nie, na tom mieste sa asi ešte žiadne dieťa nikdy netešilo z nejakej torty tak ako ja.
Všetko bolo pripravené, nachystané, ale posledná vec, ktorá nám ešte chýbala bol alkohol. Pôvodný plán bol kúpiť len detské šampanské (a tie sme teda kúpili všetky, ktoré v obchode mali), no nakoniec sme sa rozhodli, že prídu aj chlapi a aby tej ružovej presladenej nálady nebolo až príliš, kúpili sme aj niečo menej detské. Problém nastal ale vo chvíli keď sme zistili, že síce máme plnú vaňu fliaš s alkoholom, do úplnej dokonalosti nám chýba ľad. Napísala som teda na Facebook do jednej pražskej skupiny, že hľadám niekoho, kto by nám skočil niekam po ľad a za odmenu, môže ostať na narodeninovej párty. A tak sa úplne náhodou u mňa doma ocitol úplne neznámy chlap. Nepamätám si meno, ani ako vyzeral, ale nechcel nič jesť ani piť, pretože bol autom a mal diétu. Hlavne, že nám vychladil alkohol.
Všetko bolo pripravené, nachystané, ale posledná vec, ktorá nám ešte chýbala bol alkohol. Pôvodný plán bol kúpiť len detské šampanské (a tie sme teda kúpili všetky, ktoré v obchode mali), no nakoniec sme sa rozhodli, že prídu aj chlapi a aby tej ružovej presladenej nálady nebolo až príliš, kúpili sme aj niečo menej detské. Problém nastal ale vo chvíli keď sme zistili, že síce máme plnú vaňu fliaš s alkoholom, do úplnej dokonalosti nám chýba ľad. Napísala som teda na Facebook do jednej pražskej skupiny, že hľadám niekoho, kto by nám skočil niekam po ľad a za odmenu, môže ostať na narodeninovej párty. A tak sa úplne náhodou u mňa doma ocitol úplne neznámy chlap. Nepamätám si meno, ani ako vyzeral, ale nechcel nič jesť ani piť, pretože bol autom a mal diétu. Hlavne, že nám vychladil alkohol.
Každý kto prišiel na párty dostal na hlavu korunku alebo klobúčik, ružový pohárik so svojim menom, s ružovou bodkovanou slamkou. Presnejšie každý kto prišiel dovtedy, kým som dokázala písať. Poháriky to ale kvalitné neboli a po pár momentoch z nich začal alkohol prenikať náhodne do priestoru. Ten ale v neskorších hodinách náhodne do priestore prenikal aj z fliaš a špeciálne vtedy, keď som otvárala fľaše so šampanským. Na druhý deň som sa celkom čudovala, prečo sú všetky moje chlpaté koberce vyhodené pred izbou na chodbe. Nebola to však jediná vec, ktorá ma v prvý moment prekvapila. Na stole stála obrovská miska s mojitom, ktoré záhadne nebolo dopité. Mojito to bolo ale celkom magické, namiešané v symbolickom duchu dátumu mojich narodenin - 1. októbra a teda sóda k rumu bola miešaná v pomere 1:10. Nechápem, ako niekomu nemohlo chutiť.
Ďalšia záhada ma čakala pri pohľade na stenu. Na dvoch miestach sa nachádzali celkom výrazné tmavé fľaky. Neexistuje veľa činností, ktoré by po sebe nechali na stene také fľaky nad úrovňou očí a nie celkom mi išlo do hlavy, ako sa tam mohli dostať. To, že niekto robil o tretej ráno stojky, by mi teda fakt nenapadlo. A to, že som to bola aj ja a navyše som túto činnosť sama vymyslela, mi vzhľadom na stav v akom som v tej hodine rannej bola, ide do hlavy len veľmi ťažko.
Niektoré záhady ostanú radšej navždy nevyjasnené a to napríklad to, prečo ráno miestnosť so záchodom voňala ako môj parfém od Versace - Yellow Diamond.
Na rekonštrukciu udalostí a vyriešenie všetkých záhad večera som používala videá, z ktorých som sa dozvedela napríklad to, že som niekedy v pokročilej hodine rannej rezala balóny obrovským nožom (aby sme sa dostali k héliu samozrejme), ktorým sa predtým krájala torta a fakt neviem, kto mi preboha ten nôž do ruky dal! To, že už mám toľko rokov neznamená, že môžem používať takto nebezpečné predmety! Na každom videu mám v ruke pána Alberta, ktorého som dostala od Zuzinky a Martinka a nazvala som ho na počesť pána Einsteina. Alberta som následne z ruky celú noc nepustila, krájali sme spolu tortu, strieľali šampanské aj konfety, A tiež sme sa spoločne ráno zobudili. Albert je ružový a ja ho nekonečne milujem! Zhodou náhod mi deň predtým môj milovaný tréner povedal na crossfite, že som ako jednorožec a to magickosti tohto večera ešte pridalo.
V jednej časti večera prišlo na krájanie mojej nádhernej princeznovskej torty a ako Zuzinka povedala, pozerala som sa na ňu s takou láskou a to aj v okamihu, keď začala horieť, začalo sa z nej dymiť a marcipánová korunka začala meniť svoj tvar a postupne sa roztápala. Nikto asi nečakal, že do nej niekto napichá dve (DVE!!) balenie sviečok. A aby toho nebolo dosť - sviečok v tvare jednorožcov! Na videu sa niekoľko sekúnd namiesto sfukovania sviečok len tak pozerám na horiacu tortu a možno zúčastnení vôbec nechápali aký je zámer tejto odmlky, no ja som si zabudla vymyslieť prianie, ktoré si budem pri sfukovaní želať a preto som ho musela vymyslieť na mieste, vtedy, keď na podobné veci veľmi čas nebol.
Ako večer plynul, menili sa aj témy rozhovorov a kombinácia fyzikov, právničky a crossfiterov priniesla rôzne rozhovory na rôzne témy s rôznymi uhlami pohľadu. Napríklad to, ako normály človek chápe fyzikálne zákony a došli sme aj k interpretácii Archimedovho zákona právničkou Simčou, ktorá nám všetkým ukázala, ako to v reálnom svete fakt funguje. Teleso ponorené do kvapaliny je MOKRÉ! Vysvetlenie mala aj na to, čo je to gravitácia a jej dôsledky a keď jej jeden z fyzikov začal vykladať o zakrivení časopriestoru, hneď ho zastavila s tým, že gravitácia, to znamená len jedno - že jej ťahá prsia dole. Cez všetko možné aj nemožné témy, po tom ako som od kamarátky dostala ako súčasť darčeka ŠUNKU, sme došli samozrejme k veľmi obľúbenej téme a to vegánstvo a vegetariánstvo. Na čo Simča mala tiež svoj vyhradený názor. Síce ju návšteva vegánskej reštaurácie vnútorne naplnila a cítila sa šťastne, preferuje steak a to, že potom bude 2 hodiny spať. So Simčou som strávila rok vo Francúzsku, zažili sme si už rôzne párty, ale táto žena ma nikdy neprestane prekvapovať.
O piatej ráno som si ľahla do postele a v byte bolo ešte 8 ľudí. Neviem kedy ani kam sa podeli, ale ráno tam už neboli.
Ďalšia záhada ma čakala pri pohľade na stenu. Na dvoch miestach sa nachádzali celkom výrazné tmavé fľaky. Neexistuje veľa činností, ktoré by po sebe nechali na stene také fľaky nad úrovňou očí a nie celkom mi išlo do hlavy, ako sa tam mohli dostať. To, že niekto robil o tretej ráno stojky, by mi teda fakt nenapadlo. A to, že som to bola aj ja a navyše som túto činnosť sama vymyslela, mi vzhľadom na stav v akom som v tej hodine rannej bola, ide do hlavy len veľmi ťažko.
Niektoré záhady ostanú radšej navždy nevyjasnené a to napríklad to, prečo ráno miestnosť so záchodom voňala ako môj parfém od Versace - Yellow Diamond.
Na rekonštrukciu udalostí a vyriešenie všetkých záhad večera som používala videá, z ktorých som sa dozvedela napríklad to, že som niekedy v pokročilej hodine rannej rezala balóny obrovským nožom (aby sme sa dostali k héliu samozrejme), ktorým sa predtým krájala torta a fakt neviem, kto mi preboha ten nôž do ruky dal! To, že už mám toľko rokov neznamená, že môžem používať takto nebezpečné predmety! Na každom videu mám v ruke pána Alberta, ktorého som dostala od Zuzinky a Martinka a nazvala som ho na počesť pána Einsteina. Alberta som následne z ruky celú noc nepustila, krájali sme spolu tortu, strieľali šampanské aj konfety, A tiež sme sa spoločne ráno zobudili. Albert je ružový a ja ho nekonečne milujem! Zhodou náhod mi deň predtým môj milovaný tréner povedal na crossfite, že som ako jednorožec a to magickosti tohto večera ešte pridalo.
V jednej časti večera prišlo na krájanie mojej nádhernej princeznovskej torty a ako Zuzinka povedala, pozerala som sa na ňu s takou láskou a to aj v okamihu, keď začala horieť, začalo sa z nej dymiť a marcipánová korunka začala meniť svoj tvar a postupne sa roztápala. Nikto asi nečakal, že do nej niekto napichá dve (DVE!!) balenie sviečok. A aby toho nebolo dosť - sviečok v tvare jednorožcov! Na videu sa niekoľko sekúnd namiesto sfukovania sviečok len tak pozerám na horiacu tortu a možno zúčastnení vôbec nechápali aký je zámer tejto odmlky, no ja som si zabudla vymyslieť prianie, ktoré si budem pri sfukovaní želať a preto som ho musela vymyslieť na mieste, vtedy, keď na podobné veci veľmi čas nebol.
Ako večer plynul, menili sa aj témy rozhovorov a kombinácia fyzikov, právničky a crossfiterov priniesla rôzne rozhovory na rôzne témy s rôznymi uhlami pohľadu. Napríklad to, ako normály človek chápe fyzikálne zákony a došli sme aj k interpretácii Archimedovho zákona právničkou Simčou, ktorá nám všetkým ukázala, ako to v reálnom svete fakt funguje. Teleso ponorené do kvapaliny je MOKRÉ! Vysvetlenie mala aj na to, čo je to gravitácia a jej dôsledky a keď jej jeden z fyzikov začal vykladať o zakrivení časopriestoru, hneď ho zastavila s tým, že gravitácia, to znamená len jedno - že jej ťahá prsia dole. Cez všetko možné aj nemožné témy, po tom ako som od kamarátky dostala ako súčasť darčeka ŠUNKU, sme došli samozrejme k veľmi obľúbenej téme a to vegánstvo a vegetariánstvo. Na čo Simča mala tiež svoj vyhradený názor. Síce ju návšteva vegánskej reštaurácie vnútorne naplnila a cítila sa šťastne, preferuje steak a to, že potom bude 2 hodiny spať. So Simčou som strávila rok vo Francúzsku, zažili sme si už rôzne párty, ale táto žena ma nikdy neprestane prekvapovať.
O piatej ráno som si ľahla do postele a v byte bolo ešte 8 ľudí. Neviem kedy ani kam sa podeli, ale ráno tam už neboli.
Ráno keď sme skladali mozaiku sme sa s babami zhodli, že mám najtolerantnejších susedov na svete. A tú mozaiku so skladala ešte nasledujúce 3 týždne, preto to tu všetko máme až teraz. Nebolo to ľahké, ani trocha :)
Moje narodeninky boli úžasné! Ďakujem všetkým za krásne priania, dúfam, že sa mi všetko vyplní presne tak, ako ste mi to priali Vy. A obrovské ďakujem všetkým, ktorí prišli na moju ružovú párty a vďaka ktorým bol môj narodeninový deň taký krásny a tak som si ho užila! ĎAKUJEM VÁM!
Majte sa krásne
Vaša
2 komentárov