Keď sociálny experiment zlyhá!

Občas sa stane, že nie každý sociálny experiment dopadne dobre. Väčšinou je to veľká sranda, začne ma síce neznášať pár ľudí, no pár tisíc iných to pobaví. A to je cieľ. Tento pokus ale zlyhal celkom zásadne. A takmer som dostala výpoveď z mojej práce snov.

V nadväznosti na jeden zo sociálnych experimentov na Tindri, kde som písala o tom, aké prvé správy posielajú chlapi na internetových zoznamkách som vymyslela pokračovanie. Nadobudnuté poznatky a moje závery som chcela overiť v praxi a vyskúšať, či správy, ktoré som ja označila za zaujímavé a hodila ich do kolonky ,,tieto prešli", zaujmú aj niekoho iného. Chcela som prísť na to, či ja žena ako chlap, dokážem zbaliť inú ženu pomocou trikov, ktoré na mňa skúšali iní chlapi a ja som ich označila za zaujímavé. Prípadne, či budú fungovať tie, ktoré mne prišli nudné. Či naozaj stačí napísať ženám len ,,Ahoj, ako sa máš" tak, ako to väčšina chlapov na tomto mieste robí. Alebo, či dokonca napíšu aj samé.  

Navyše som chcela prvýkrát urobiť aj experiment so ženami, nech chlapi nemajú pocit, že som nejako zameraná proti nim. Pretože nie som. Robiť však experimenty so ženami, to je ako strkať nos do osieho hniezda. Potvrdila som si to aj pár mesiacov potom, keď som sa rozhodla skúmať niektoré exempláre zvláštnych mamičiek na Modrom Koníku.

Pôvodne som na tomto mieste mala písať o tom, aké ženy som našla na zoznamke, ako reagujú, čo píšu. Nech trocha pomôžem aj tým chlapom. Možno by som ich znova podelila do nejakých kategórií. A to možno ešte niekedy urobím. Teraz ma už ani z práce nemá kto vyhodiť. 

Všetky tieto udalosti sa udiali viac ako pred rokom a konečne dozrel čas na to, aby som sa o tom podelila a budem dúfať, že nikoho takto s odstupom času nenaštvem.

Znova som si nainštalovala moju pomaly obľúbenejšiu aplikáciu ako Instagram - aplikáciu Tinder a založila si nový profil. V možnostiach pohlavia som si ale nenastavila pohlavie ženské. Tentokrát budem chlap! S vymýšľaním mojej novej identity nebol vôbec žiaden problém, pretože som mala kamaráta, o ktorom som bola presvedčená, že so mnou pôjde do akejkoľvek šialenosti. Aj keď vždy tvrdil, že na Tinder by sa v živote nezaregistroval. Bolo na čase, aby to urobil niekto za neho. Po chvíľke prehovárania mi dal na túto záležitosť svoje (celkom neuvážené) povolenie.  Ono sa to nemusí zdať, ale aj tá Praha je celkom malé mesto. A to hlavne, čo sa takýchto zoznamiek týka. To som si ale uvedomila až celkom neskoro. 

Do profilu som nahrala jeho najlepšie fotky, vyplnila som kolónku o sebe, podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia tak, ako by to mňa ako ženu určite zaujalo a zábava sa mohla začať. 

Väčšinu dievčat som posielala doprava, aby som mala čo najviac príležitostí na experiment. Výskyt problémov som začala tušiť hneď v prvých hodinách, keď mi začali písať rôzne slečny, kde všade a s kým ma videli. Silvester v tom klube, Nový rok na tom námestí, basketbalový zápas v Hradci, ten víkend tam a ten deň zase tam. Jirkovi sa experiment prestal páčiť, pretože mu začali písať kamaráti a hlavne ženy, ktoré ho poznali, či začal plašiť ženy na zoznamke. 

Počas tých pár dní, čo som mala účet ako osoba opačného pohlavia som narazila na viac kamarátok. U jednej som si musela fotky, ktorými sa na tomto mieste prezentovala, pozrieť niekoľkokrát a potvrdiť identitu. Belšie zuby, plnšie prsia, tmavšia pokožka, lesklejšie a svetlejšie vlasy, dlhšie a štíhlejšie nohy. Beriem do úvahy to, že sme sa stretávali prevažne v gyme a povedzme si úprimne, tam nevyzerá dobre nikto. No slečna na fotke musela prejsť kompletnou premenou na klinike estetickej chirurgie. O Tindri je známa vec, že tam idú najlepšie fotky nášho života. 15 rokov staré, o 15 kg ľahšie. Vyretušované vrásky, šedivé vlasy, aj manželka. 

Prvá kategória žien v nasledujúcom experimente budú tie slečny, ktoré vyzerajú v skutočnosti trocha inak. Blbé je, že to nezistím, kým sa nestretneme a to by mohlo realizáciu experimentu trocha časovo skomplikovať. 

Ako som tak swajpovala, zrazu sa tam zjavila ďalšia známa tvár. Preklikala som si všetky fotky, aby som si  tušenie overila. A bola to ona. Kolegyňa z práce. Automaticky som ju hodila doprava a vyhodilo nám vzájomný MATCH. Myslela som si však, že o experimente určite vie, hovorila som o tom na Instagrame a všetky moje stories vždy videla. A v ten deň som si to špeciálne skontrolovala.
Napísala som jej správu, že zaujímavá zhoda, z ktorej bolo jasné, že len zo srandy zdravím a idem pokračovať v experimente. Ona však odpísala, ako to myslím. Že čo je na tom zaujímavé. Stále som si myslela, že o mne musí vedieť, no v ďalších vetách mi to vyvrátila. Nevedela nič.
Najprv mi napadlo priznať sa hneď, lebo som na jednej strane mala trocha pocit, že robím niečo zlé, no na druhej som o všetkom hovorila, ona to videla a ak si nezapla zvuk, za to ja už nemôžem. A to by mohol byť celkom dobrý argument na obhajobu. Aspoň tak nejako som si to myslela. Pre druhú stranu by to ale malo byť poučenie do budúcna, že stories, kde sa rozpráva, sa majú počúvať. Nie len preklikať.
Na druhej strane tento experiment nabral ďalší rozmer. Zbalím svoju kolegyňu? To by bola dobrá čerešnička na tortu tohto experimentu. Navyše mi pripadala ako celkom fajn baba a keby to prasklo, vezme to ako vtip. No alebo aj nevezme. Ale rozhodla som sa risknúť to.
Začali sme si písať a používala som presne tie veci, o ktorých som bola presvedčená, že budú fungovať. Záujem, empatia, otázky. Fungovalo. Začala sa mi zdôverovať a miestami som mala pocit, že až príliš. Vždy som si s ňou písala len chvíľku večer, vždy vtedy, keď som pokračovala v experimente ďalej a zbierala som materiál u iných dievčat. Písala som si s viacerými slečnami, no tá najviac úprimná a najviac otvorená bola práve ona.
Pár dní potom som sedela v práci s kolegyňou, ktorá mi pri obede hovorila, že jej táto kolegyňa hovorila, že na Tindri spoznala nejakého úžasného, milého a totálne sexy chlapa s mega fotkami. Že si už pár dní píšu a že by to mohlo vyjsť. Že si strašne rozumejú a vyzerá to nádejne. Že pochválila moju voľbu fotiek ma potešilo, navyše som väčšinu fotila ja. No to, že s Jirkom plánuje budúcnosť ma vydesilo. Čo teraz? Najvyšší čas sa na to vykašlať, len ako? Začala som tušiť problémy a preto som sa druhej kolegyni priznala. Obhajovala som sa tým, že som si myslela, že o všetkom vie a berie to ako srandu. Však koniec - koncov, kto berie Tinder vážne? To, že s Jirkom niekto na Tindri plánuje budúcnosť som mu radšej zamlčala.
Nemohla som jej len tak z ničoho nič zrušiť zhodu, to by mohla niesť možno ťažšie, ako to, že by som sa priznala. No povedala mi už príliš súkromných vecí na to, aby som sa priznala. Dostala som sa do situácie, z ktorej som nevedela von. Každý krok do akejkoľvek strany predstavoval riziko. Napadlo mi, že by som si s ňou dohodla rande, na ktoré by som poslala Jirku. On by zahral úplného debila a ona by mu sama zhodu zrušila. Tento plán ale neprešiel, keď som pred Jirkom spomenula, že by som ho osobne chcela zahrnúť do experimentu, kategoricky odmietol.
Bol tu však ale faktor, ktorý trocha hral v môj prospech. V práci si všetci mysleli, že sme s Jirkom pár. Trávili sme spolu veľa času a mali sme spolu milión fotiek. To musela vedieť. Takže kto tu vlastne robil zlú vec?
S touto kolegyňou som sa nikdy nejako nekamarátila, no zrazu začala byť ku mne nejaká viac milá. Viac sa mi prihovárala, viac sa na mňa usmievala. Tu zmenu správania som si nevšimla len ja. Bola som presvedčená o tom, že o mne a Jirkovi vie. Že rovnako ako všetci, si aj ona myslí, že sme pár. No on ma podvádza na Tindri a hľadá si niekoho iného. Riešila som to aj s druhou kolegyňou a myslela si presne to isté. 

Netrvalo to dlho a v pracovnom maily mi pristála správa od šéfky. Chce ma vidieť. Začala som mať zlý pocit. Moja skvelá šéfka, s ktorou som mala vždy úplne perfektný vzťah si ma posadila oproti seba a neusmievala sa. Asi prvý krát. Z celkovej atmosféry konverzácie som začala mať pocit, že plat mi zvýšiť asi nejde. 

,,Niki, počula som, že robíš v práci nejaký sociálny experiment." Táto veta mi takmer spôsobila spontánnu hluchotu. V práci?? Samozrejme som experiment nerobila v práci. To by mi nikdy nebolo ani napadlo. Robila som ho na Tindri a omylom sa tam vyskytla práca. A odkiaľ to vôbec vie? 

Nemalo zmysel čokoľvek popierať a tak som sa so všetkým priznala. Úplne mi nechcela však veriť to, že to nebolo plánované. Na Tindri ale ťažko niečo naplánujete. Raz som tam cielene niekoho hľadala a trvalo mi to dlhé 4 dni swajpovania. 

Oznámila mi, že by ma po správnosti mala v momente vyhodiť a kolegyni povedať pravdu. To by ju však mohlo raniť a preto jej to povedať nemôže. Musela som sľúbiť, že jej to nepoviem ani ja a dúfať, že sa to nedozvie od niekoho iného a nejako to vyšumí, pretože inak budem musieť z firmy odísť. Povedala som si však, že práve blog bol ten faktor, vďaka ktorému ma do tejto reklamky prijali a keby ma kvôli nemu vyhodili, zase až tak by ma to mrzieť nemohlo. 1:1.
Aj napriek tomu som účet na Tindri zmazala a na experiment sa vykašlala. Teraz som o tom písať už aj tak nemohla, toto by sa vo firme veľmi rýchlo rozkecalo a o ďalšie problémy som nestála.
Jirka sa tomu tiež potešil, pretože posledné dni na mňa celkom tlačil, aby som odtiaľ jeho fotky zmazala. O kolegyni som mu síce povedala, no nejako sme na to po čase zabudli.
Prešlo pár týždňov, počas ktorých som sa kolegyni vyhýbala. Zdalo sa, že sa na to zabudlo. Že to všetci prestali riešiť a že síce experiment nevyšiel, no ostalo to bez následkov.
 Pamätáte si na deň, keď mi volali z Prostřena, že ma Peťa prihlásila do súťaže vo varení? Ak ste to nečítali, určite si kliknite sem. Človek by si myslel, že ten deň už nemohol dopadnúť viac bizarnejšie. Ľudia mi vtedy písali, že to čo sa deje mne, nie je normálne a bežný človek to čo ja zažijem za týždeň, nezažije ani ta rok. Ale stalo sa ešte niečo, o čom som doteraz nikam písať nemohla.
Po tom, ako som organizátorom Prostřena prikývla na to, že do relácie pôjdem, som sa večer stretla s Jirkom. V tej dobe som už mala v sebe dva poháre vína, ktoré si táto situácia nutne vyžadovala, počas konzumácie ktorých som začala písať článok vyššie. Išli sme na sushi, dali sme si ďalšie víno a skončili sme pri Vltave s fľašou. Jirka mal o hodinu lekciu v našom gyme, kde trénoval a piť nemohol. Ja som piť potrebovala. Síce od doby čo som žila vo Francúzsku beriem víno ako štandardný nápoj v akejkoľvek hodine dňa, k jedlu, práci, písaniu aj učeniu, toto už bolo množstvo vína, ktoré hraničilo s mojou dôstojnou existenciou.
Po tom, ako náš spoločný čas vypršal a vracali sme sa spolu do gymu, sme šli po ulici, aj keď presnejšie by bolo povedať, že Jirka išiel a mňa ťahal za sebou a snažil sa ma udržať na nohách. Povedala by som, že v tom momente sa za mňa asi celkom hanbil. Boli sme už skoro v gyme, keď sme na ulici stretli moju kolegyňu. Presne tú kolegyňu! 

V tom stave, v akom som sa práve nachádzala mi celá situácia prišla náramne vtipná a prišlo mi fajn, že sa konečne vidia aj osobne. V družnej nálade som ich predstavila a on samozrejme na rozdiel od nej vôbec netušil, o koho ide.  Celú situáciu ešte priklincoval tým, keď tri krát po sebe povedal, že musíme ísť, pretože mu začína lekcia. Ako keby nútene chcel toto stretnutie čo najskôr ukončiť. A to mne prišlo ešte viac vtipné. 

Keď sme sa rozlúčili sa Jirka opýtal, čo to bolo za divné dievča, že ho nejako viditeľne balila. Priznala som sa. Nech vie, ako vyzerá človek, ktorému sa má počas jeho existencie v Prahe vyhýbať.

Je to už viac ako rok. Ja som sa nepriznala a zatiaľ mi od nej neprišla ani žiadna nenávistná správa, tak je možné, že to stále nevie. A dúfam, že stále nepozerá stories zo zvukom. Každopádne, ženu na Tindri by som zbaliť asi vedela. Minimálne jednu. 

Ako ste si mohli všimnúť, na blogu máme nové profi fotky, ktoré fotil MILAN a ďalej plánujeme ešte plno crazy vecí. Máte sa na čo tešiť :) 

Majte sa najkrajšie, ako viete

Vaša