Bol raz jeden rýľ ...

Štvrtok u Veroniky. Ak Vám to nič nehovorí, predtým, než začnete čítať potrebujete vedieť to, ako som sa vôbec, do relácie o varení dostala a tiež to, ako prebiehali prvé tri natáčacie dni, vrátane toho, kedy som varila ja. Odkaz na reláciu Vám sem dávať nebudem. Pre Vaše dobro.

Od tohto dňa prešlo niekoľko mesiacov a vlastne som ani nemala chuť sa k nemu znova vracať. Vy ste to však chceli a pravidelne som na Instagrame dostávala správy, kde ste sa pýtali na pokračovanie. Na to, čo sa nedostalo na obrazovky, čo ten ružový rýľ, či Katke dal niekto päsťou za to, ako sa správala a ako to vlastne celé dopadlo. Tak postupne.

Od tej doby sa toho stalo skutočne veľa. Za zmienku stojí napríklad to, že Peťa, ktorá ma do tohto celého namočila a ktorej som to vrátila a prihlásila som ju tiež, to o mesiac neskôr nakoniec celé vyhrala, no tiež to, že v jej diskusií na stránke televízie ľudia viac komentovali mňa a to ako jej to, že sme kamarátky uškodí, ako jej varenie. Však to varenie aj tak poriadne nikoho nezaujíma.

Najzaujímavejším bodom udalostí po relácií boli titulky bulvárnych plátkov, kde písali o Slovenke Nike, ktorá sa správala ako krava, ktorej televízia zámerne poškodila, pretože je zo Slovenska a neje mäso a o Nike, ktorá v českej televízii rozpútala medzinárodný konflikt. Na zoznam snov by som si mohla dopísať a rovno odfajknúť ďalší splnený sen a to dostať sa do českého bulváru do oddelenia české celebrity. Koľká pocta. A to som ani nemusela ukázať nohavičky alebo otehotnieť s inou českou celebritou. 

Čakal nás predposledný deň, na ktorý som sa na jednej strane tešila, pretože Veronika bola skutočne zlatíčko a veľmi som si ju obľúbila. Vždy, keď sa ma ľudia zo štábu pýtali, komu by som výhru dopriala najviac, vždy som odpovedala rovnako - Veronike. Na druhej strane sa ale začal viac vyhrocovať konflikt s Katkou a vzhľadom na to, že som môj variaci deň a hodnotenie mala za sebou, bola som rozhodnutá v prípade nutnosti jej pokojne do očí povedať, čo si o nej myslím. Ona však varila až v piatok a tak som dúfala, že si túto skutočnosť uvedomuje. Hovorila som si, že si možno vstúpi do svedomia a vo štvrtok príde na natáčanie vylepšená verzia Katky, ktorá bude milšia a s ktorou sa bude dať vydržať. Od prvého momentu bolo jasné, že sa žiaden zázrak nekonal a Katka je úplne rovnaká. Rovnako nepríjemná, rovnako konfliktná. 

Od momentu ako sme si sadli k stolu, všetko komentovala. Jedlo dokázala ohodnotiť ako michelinský kuchár, ale to je v poriadku, o tom to presa celé je, všakže. O varení. Nepáčilo sa jej ani to, že nepijem alkohol, nezdalo sa jej to, že Veronika s manželom fandia rozdielnym futbalovým tímom a tiež to, že má Veronika na stole ,,pohrebné" kvetiny a tak jej z nich na jej mieste urobila kríž. KRÍŽ!

Celý čas sa správala nevhodne a na jej vtipoch sa okrem nej nesmial nikto. Nasledovalo niekoľko ďalších pripomienok a rýpnutí, ktoré by som normálne ignorovala, no v tomto prípade to už nešlo. Všetko sa to nabaľovalo a vo mne sa to stupňovalo. 

Hlavný konflikt večera ale prišiel počas konzumácie polievky. Pred seba sme dostali hráškovú polievku a nasledovali, ako štandardne, Katkine pripomienky. Príliš slané, no aspoň to je krém a nie kaša ako u mňa. Že opäť okomentovala moju polievku mi bolo úprimne jedno, no po tejto pripomienke nasledovali ďalšie a ďalšie a nálada pri stole sa vyostrovala. Katka sa na tom bavila, no všetci ostatní len prevracali očami. Snažila som sa ju ignorovať, no opakovane sa opýtala, prečo jej neodpovedám. A tak som jej odpovedala. A možno trocha ostrejšie, ako som chcela. Celý čas som si ale uvedomovala to, že všetci predsa uvidia, ako sa celý večer správala a ja jej nepoviem nič, čo by si všetci pri stole nemysleli. No ibaže by nie. A ibaže by z vysielania vystrihli úplne všetky scény, pri ktorých by väčšina divákov Katke poslala cez telku päsť. Aj tú, kedy jej hovorím, že si má spomenúť na to, čo som hovorila v pondelok - s hlúpymi ľuďmi nemá zmysel ísť do konfliktu. Stiahnu Vás na svoju úroveň a tam Vás prebijú skúsenosťami. 

Po ,,polievkovom" konflikte sa zastavilo natáčanie a bokom si zobrali mňa a do inej miestnosti Katku. Pýtali sa ma na to, či si myslím, že Katka zvolila správnu taktiku pred jej zajtrajším varením a čo si celkovo myslím o nej. Dostala som niekoľko otázok, oni niekoľko inteligentných odpovedí, no asi až príliš inteligentných, pretože do vysielania sa opäť nedostali. Z celého pol večera trvajúceho konfliktu sa tam dostalo len to, kedy Katka komentuje moju polievku a moje následné odporné správanie voči nej, ktoré bolo ale ovplyvnené tým všetkým, čo sa pri stole dialo. Tým, čo diváci žiaľ vidieť nemohli. Z celého tohto dňa by si človek, ktorý nebol pri stole musel vziať jedine to, že neznesiem kritiku a kvôli tomu, že jej nechutila moja polievka som sa do nej pustila. Ono to ale všetko bolo úplne naopak. Nasledujúce chody Katka nepovedala ani slovo, za čo mi Veronika na konci poďakovala. Aspoň chvíľku bolo pri stole menej dusno. 

Po natáčaní za mnou Katka prišla a dala mi darčeky, ktoré u Veroniky vyhrala v tombole. Na uzmierenie. Stavím sa, že tento nápad nebol z jej hlavy a niekto jej musel pripomenúť, nech nezabúda na to, že zajtra varí ona. Každopádne na to už ale bolo trocha neskoro. Čakal nás piatok a varenie u nej.  

Počas celého môjho týždňa som hostiteľom nosila darčeky, ktoré boli ,,šité na mieru. Neodbila som ich fľašou vína tak, ako to robili ostatní, ktorí vôbec niečo doniesli. Nedoniesť nič mi prišlo neslušné. Doniesť niečo personalizované zase originálne. Aj keď Katka mi rovnako darček ušila na mieru a doniesla mi hrušky, o ktorých som deň predtým hovorila, že ich neznášam. 

V pondelok som doniesla neoriginálne víno, pretože som nevedela, ku komu ideme. V utorok pre Viki som doniesla ľalie v črepníku, pretože hovorila, že miluje kvetiny. Pre Veroniku som vo štvrtok doniesla niekoľko čokoládok, pretože sa jej zdal môj koláč bez cukru príliš nesladký a tak som doniesla cukor na doplnenie. Lenže aký osobný darček dáte niekomu, kto Vás fakt serie? Vymyslieť darček pre Katku ma potrápilo úplne najviac. Najradšej by som jej nedala vôbec nič, no idem k nej na návštevu, a aj keď musím, je slušnosť doniesť aspoň niečo. 

Rozmýšľala som, hľadala, googlila, pýtala sa na rady od kamarátov. A zrazu som to mala! Dostane rýľ! Rýľ, pretože jej určite bude smutno, keď tento natáčací týždeň skončí a ona už nebude mať do koho rýpať. A ja nemám rada, keď sú ľudia smutní a tak jej donesiem rýľ, aby mohla rýpať, koľko sa jej len bude chcieť. A ružový, aby nikdy nezabudla na to, od koho ho má. Osobné a s hlbokou myšlienkou. Snáď ocení.  

Na nete som našla nejakú detskú sadu ružových rýľov, ktorá sa dala kúpiť v hračkárstve, no tie rozmery nevyhovovali. Potrebovala som veľký rýľ. Naozajstný rýľ. A tak som sa vybrala na kraj Prahy do obchodu, kde sa výskyt podobných nástrojov predpokladal. Naposledy som v podobnom type obchodu bola niekedy ešte s rodičmi, keď sme kupovali vianočný stromček. Chodila som medzi tými obrovskými regálmi a veľmi dlho som hľadala miesto, kde by sa niečo podobné nachádzalo. Oddelenie ,,Záhradkárstvo" sľubovalo presne to, čo som potrebovala - rýle rôznych tvarov a veľkostí. Vybrala som ten najväčší a pána s ceduľkou ,,Som tu pre Vás" som sa opýtala, kde nájdem farby. Na otázku, či farby na stenu som odpovedala, že nie na stenu, farby na rýľ a zamávala som tým veľkým nástrojom v mojej ruke. Najprv vyzeral, že si myslí, že si z neho robím srandu, no čoskoro pochopil, že to myslím skutočne vážne a zaviedol ma do veľkého farebného oddelenia, kde ukázal na nejakých pár plechoviek. Ruka mi padla na tú najžiarivejšiu ružovú. S týmto veľkolepým úlovkom som sa vybrala domov, rozložila som si to doma v izbe, keď som na plechovke našla upozornenie: ,,Používajte výhradne v exteriéry." Neviem, ako mi vôbec napadlo farbiť to vnútri, no na moje ospravedlnenie musím povedať, že rýľ ani nič podobné som farbou v živote nestriekala. A tak som si zobrala rýľ, kartónovú krabicu, nech nepofarbím trávičku a rukavice, nech nepofarbím seba, idem predsa do telky. Obula som si papuče a vybrala som sa na dvor za bytovku. O dvanástej na obed počas pracovného dňa som nepredpokladala nejaký zvýšený výskyt ľudí, no opak bol pravdou. V tomto čase sedeli na lavičkách všetci moji susedia nad 60 rokov, ktorí sa vyhrievali na slniečku a mamičky, ktoré strážili deti hrajúce sa v tráve.

Celý rýľ som nastriekala niekoľkokrát, aby mal krásnu žiarivú ružovú farbu. Zafarbila som aj trávičku, aj seba, ale niekedy pre dobro veci treba niečo obetovať. Dôchodcovia aj mamičky si ma celý čas zaujato obzerali, ale to nie je nič, na čo by som nebola zvyknutá a čo by sa nedialo v mojom živote štandardne. Pôvodne som ho chcela celý zabaliť do baliaceho papiera, no nemala som ani papier a ani čas nejaký zohnať a tak som vymyslela náhradný plán, ktorý bol nakoniec oveľa efektnejší. Ak si pamätáte na môj variaci deň, na stole som mala krásny ružový obrus. Bola to vec, ktorú som kúpila výhradne pre účely natáčania a nemala som v pláne ju používať niekedy v budúcnosti opäť. A tak som z tohto veľkého kusu ružovej látky zaplietla veľkú ružovú mašľu, ktorú som zaviazala na ružový rýľ. Dielo dokonané.

Keď som cestovala s tým ružovým rýľom s obrovskou ružovou mašľou metrom, pozerali sa na mňa všetci. Ale úplne všetci. Mala som pocit, že dokonca viac, ako keď som metrom cestovala s 20 héliovými balónikmi. Keď som dorazila na miesto stretnutia, všetci sa veľmi smiali. Celý štáb vrátane režisérky, kameramanov aj zvukárov. Najviac sa smiali ale ostatní súperi. Katka ich totiž štvala úplne rovnako a tiež by jej radi nejakí ten rýľ doniesli. Istejšie však bolo radšej nedoniesť nič. Všetci to zobrali s humorom a predpokladala som, že to rovnako bude aj u Katky. Môj cieľ rozhodne nebol ju nejako psychicky deptať, chcela som jej len doniesť ,,darček na mieru". Rovnako, ako to urobila aj ona. 

Katka nás privítala s tým, že je rada, že sme prišli, no keď už raz podpíšete zmluvu s televíziou, veľmi na výber nemáte. Všetci sa s ňou privítali a ako čerešnička na torte som prišla ja s ružovým rýľom v ruke. Povedala som jej presne to čo Vám, o tom, že nemám rada, keď sú ľudia smutní a tak mám pre ňu niečo, čím prerýľuje pokojne aj celú Zem, ak bude chcieť. Rýľ vzala, zasmiala sa a nič nenasvedčovalo tomu, že by situáciu pochopila inak, ako všetci ostatní.

Pri prvom rozhovore na kameru mimo nás tesne po odovzdaní darčeka povedala, že to berie ako srandu, že si vie urobiť srandu aj so seba a že rýľ využije. V ďalšom prestrihu už plakala a urobila zo seba najväčšiu chudinku, proti ktorej sa všetci na čele so mnou spojili a chceme jej uškodiť. Toto dramatické predstavenie hodné uznania jej všetci pri obrazovkách zožrali aj s navijakom. Ale vôbec sa nečudujem. Z toho, čo sa počas toho týždňa dostalo na obrazovky skutočne mohlo pôsobiť, že sme voči nej nespravodliví a schválne jej robíme zle. A že tú päsť si zaslúžim ja. Popravde, keď si to teraz s odstupom času pozerám a vidím, čo z toho vystrihali, na mieste nezávislého pozorovateľa by som tiež mala v zuboch skôr mňa, nech chúďatko Katku. 

Snáď mi odpustíte, že nebudem komentovať jej kulinárske umenie, ale na to sa necítim úplne kompetentná. O tom, čo nám prichystala na ukážku jej života si názor tiež vytvorte radšej sami. Tie svadobné šaty, ktoré nám ale nechala v spálni Adrián okomentoval, že nám asi len chcela ukázať, že sa našiel blázon, ktorý si ju vzal. Nejakí ľudia mi tiež písali, že v telke videli na rôznych miestach nálepky z nejakého veľkého českého erotického e-shopu a polonahé fotky na stene si asi tiež všimol každý. Minimálne všetci zo štábu si to tam tajne fotili a ohromne sa na tom bavili. Katka to okomentovala tým, že tie fotky sú len pre jej manžela, no akosi jej unikol fakt, že teraz ich okrem jej manžela uvidia aj všetci ostatní manželia v zemi. A verím, že by radšej nevideli.  

Ďalší chod bola polievka, kedy nám rozdala taniere a v nich polievky v sáčku. Dostali sme inštrukcie, že si to máme odbaliť, kým ona uvarí vodu, aby nám to zaliala. Oceňovala som to, že mi dala polievku zeleninovú. Pokojne som mohla dostať aj hovädziu ako ostatní. Nakoniec ale povedala, že to bola  sranda, aby sme pochopili, že to berie celé ako humor. Aha. 

Po tomto chode Katka na kamery oznámila, že má pocit, že je pri stole dusno a že sa chce so mnou porozprávať. Rozhovor si ale rozmyslela a namiesto neho sa rozhodla situáciu vyriešiť inak. Dospelácky. Aj napriek tomu, že pre mňa vegetariánsku verziu pripravila, čo mi oznámila, na tanier mi naložila mäso. Na kamery povedala, že to robí, pretože jej robím pri stole dusno a jej sa to nepáči. Nahnevane oznámila, že som v súťaži o varení a mám ochutnať to, čo ten hostiteľ uvarí. Keby tak ako ona jednali všetci a za spôsobovanie dusna pri stole by ľudia dostávali nejaké sankcie, celkom ľahko Katka za celý týždeň nedostane jedlo vôbec.  

Komentátor mal poznámku, že zmena plánu prišla na truc. Veronika, že to mám za ten rýľ. Po hlavnom chode som ale zistila, že som vôbec o nič neprišla, pretože okrem Adriána sa toho poriadne nikto nedotkol. A ten na konci tiež povedal, že to zjedol len preto ,,aby od nej nedostal päsťou". 

Počas hlavného jedla bolo pri stole dusno úplne najviac a Katka tomu pridávala ďalšími uštipačnými poznámkami. Ja som ju ignorovala a len som sa na ňu usmievala. Ona sa tvárila, že je nad vecou, no z televíznej obrazovky som sa dozvedela tiež to, že po tomto jedle odišla von fajčiť, aby sa upokojila. Počas tohto prerušenia natáčania sme my štyria zatiaľ pri stole vypili fľašu vína a riešili kauzu ,,vegetariánske jedlo". Každého zaujímalo to, či skutočne pripravila aj verziu bez mäsa pre mňa, alebo to povedala len preto, aby ma naštvala. Nikto tomu neveril, že by sa zachovala takto, no dostali sme pokyny od štábu, že to máme ísť do kuchyne skontrolovať. Tam na jednej platničke bolo skutočne pripravené vegetariánske jedlo. 

Z upokojujúcej pauzy na balkóne sa vrátila bez ,,povinných" lodičiek, na ktorých sme sa v utorok dohodli, čo samozrejme nikomu neuniklo. Okrem diváka pri televízií, ktorý o dohode ani nevedel, kedže sa vystrihla tiež. Niekto sa jej na to opýtal, dohoda je predsa dohoda. Odpovedala, že si ich vyzula, pretože sa jej v tom chodí zle a zabára sa do linolea. Aha. 

Dezert aj zábava prebehli bez nejakých ďalších konfliktov, každému to už bolo celkom jedno. My štyria sme sa bavili, Katka vyzerala, že každú chvíľku vybuchne. Poďakovala nám za večer a opäť nasledovalo divadielko na kamery, lebo jej je tak ľúto, že sa to pokazilo práve na jej večer. Ale to, že ona znepríjemňovala večer úplne u každého, na to už akosi počas svojho emotívneho výlevu zabudla. Tiež podotkla, že jej je ľúto, že sú niektorí ľudia tak ovplyvniteľní a nemajú svoj názor. V tomto prípade ale nebolo vôbec nutné nikoho ovplyvňovať, všetci ju nemali radi dávno predtým, než som jej doniesla rýľ a dala som jej moje sympatie očividne najavo. Počas hodnotenia sa ale jasne k veci vyjadrili aj ostatní. Jeden bod od Veroniky, ktorej liezla na nervy od začiatku, dva body od Viki, ktorá vyslovene povedala, že jej celý týždeň vadí a nechce aby vyhrala a jeden bod aj odo mňa, pretože menej sa dať nedalo. Adrián dal body 4, lebo tak sa na začiatku rozhodol, že bude hodnotiť všetkých. Okrem mňa, ja som od neho dostala o bod viac. Po spočítaní bodov to hlas v telke okomentoval, že je to ,,dosť tragédia". A to fakt aj bola. A rovnako bol tragický aj je príhovor na konci, kedy mi povedala, že ja som tá falošná, nehovorím pravdu a taktizujem. Aha. 

Pokiaľ viem, ja jediná som jej dala celkom najavo, čo si o nej myslím. Ostatní to hovorili len na kamery poza jej chrbát. A navyše som v priemere dávala tak o polovicu bodov viac ako Adrián, ktorý to celé vyhral. Niekde som sa dočítala napríklad aj to, že som všetkých zmanipulovala a preto dali chúďatku Katke tak málo bodov. No o tomto si už musí urobiť každý názor sám. Otázna je tiež čistá účasť Katky v tejto relácií, pretože niekoľko týždňov po odvysielaní mi niekoľko ľudí písalo, že ju videlo v ďalších reláciách a seriáloch na tejto televízií. To by možno vysvetlilo to, ako družne sa s štábom počas natáčania bavila. Po skončení posledného piatkového dielu som neuvážene otvorila tú prízemnú diskusiu, ktorú ,,niečo ako ľudia" vedú na stránke televízie a bolo mi z toho blbo. Všetci tam chúďatko Katku ľutovali, písali, ako jej dávajú 10 bodov, nadávali na mňa a na to, ako som to celé zničila. Niekoľko veľmi pekných správ som dostala aj na Facebooku, kde mi ľudia nadávali bez diakritiky, interpunkcie a využitia ypsilonu ako súčasti slovenskej (resp. viac českej) gramatiky. Vlastne v jednej vete raz niekto ypsilon použil. Vtedy, keď mi písal, že som neyntelygentná pyča.  

A mám to za sebou. KONEČNE. Nedávno sa ma niekto pýtal, či ten rýľ ľutujem. Nie, neľutujem. Urobila by som to znova, pretože nie len ja si myslím, že si nič nezaslúžila viac :)

Majte sa najkrajšie ako viete!

Vaša