ŽIVOT JE KRÁSNY !

20:15

Sedím pred intrákom na obrubníku, na nohách žabky, dávam pozor na schnúcu deku vejúcu v studenom vetre, ideálnom pre žabky, vedľa mňa zapenené vedro s handrou požičané z recepcie a rozmýšľam, či existuje na svete človek, ktorý zažíva podobné tragikomické situácie ako ja. Rada by som ho spoznala, mohli by sme byť nový Pat a Mat :D To ako a prečo som sa sem dostala Vám postupne porozprávam :)

Celú nedeľu som strávila v posteli, načerpávala energiu na ďalšie dni, snažila sa obnoviť funkciu otupených zmyslov a zrýchliť spomalené vnímanie. V hlave mi dunelo ešte dnes ráno, ale cez to všetko musím povedať- že to stálo zato! Posledné dni priniesli okamihy, ktoré dokázali urobiť bordel v celom mojom vnímaní sveta, zmeniť moje pohľady na viac vecí. Napríklad- už si nemyslím že v tomto meste neexistuje podnik, kde by hrali dobrú hudbu a kde by sa mi naozaj páčilo. On existuje, my sme ho našli a ja som tam strávila tri šialené noci po sebe. Ale o tom o chvíľku. 
Od piatku ešte minulý týždeň sa udialo plno vecí, ktoré by stáli za zmienku. V utorok dostali Peter Higgs a Francois Eglert Nobelovu cenu za fyziku za vypracovanie teórie Higgsovho poľa a pri tejto príležitosti som bola oslovená aby som urobila rozhovor pre Hospodársko noviny o tomto objave a o CERNe. Veľmi som sa tomu tešila a článok v novinách sa mi naozaj páčil. Na celej veľkej strane všetko o CERN-e, Nobelovej cene, Francois Eglert, Peter Higgs a JA ! Na internete sa ale objavila nadčasová informácia, že v CERN-e pracujem čo ma síce trocha pobavilo ale aj potešilo- lebo keď som mala 15 rokov som bola v Novom Čase a pri mne bol napísaný vek 17 a nakoniec som 17 mala. :D Čo znamená, že o dva roky budem pracovať v CERN-e :D Večer som sa vrátila v čase o nejakých 15 rokov, keď som prvý krát objavila zápalky a zistila som, čo to robí. Teraz som objavila také zápalky, na ktoré nepotrebujete krabičku aby ste zápalku zapálili. Stačí Vám stena, alebo skriňa. Neverili by ste ako ešte v mojom veku dokáže takáto vec zamestnať človeka na celkom dlhý čas. :D
V stredu sme boli hrať bowling, čo síce nebolo až také zábavné, lebo som nevyhrala :D Ale pozitívne bolo, že som si nepolámala žiadne nechty, ako sa mi to pri tejto činnosti zvykne vždy stať. Cestou späť sme si ale užili plno zábavy, keď ma posadili do auta kde už bol plný počet pasažierov ešte pred mojich príchodom. Autíčko to bolo malé a už traja kamoši Turci zapĺňali vzadu jeho celú kapacitu. Doteraz neviem ako sa mi podarilo vojsť tam, ale aspoň mi netrčali nohy von z okna ako Peti v autíčku vedľa :D Síce bol pôvodný plán ísť ešte do mesta a nájsť nejakú party, skončili sme u mňa pri filme. Teraz s odstupom pár dní viem, že bolo fajn šetriť sa na ďalšie dni :D
Od štvrtka som neočakávala vlastne nič. Mal to byť obyčajný deň. Nebol. Bol to deň zvratový :D Všetko sa začalo šialeným dohadovaním, keď sme sa nevedeli zhodnúť na tom kam vlastne ideme a kedy. Polovica ľudí zrušila svoju účasť na dnešnej akcii a po pravde ani mne sa už nikam nechcelo ísť. Nakoniec sa nám podarilo odísť z intráku až okolo polnoci a vybrali sme sa do jedného údajne dobrého podniku, do ktorého nás nakoniec nepustili a ktorý bol ako sa neskôr ukázalo Gay bar. Tak sme chodili hore dole a hľadali niečo- najlepšie diskotéku. Po dlhom chodení po meste sme prišli k jednému podniku o ktorom nám už predtým niekto hovoril. Le Middle Night !
Pri vchode veľký černoch, ktorý nevyzeral, že má veľa kamarátov. Dostať sa dnu bolo ťažké lebo tam chcel ísť každý. Nám 4 sa to ale podarilo a už po vypočutí prvých tónov som vedela, že toto miesto budem milovať. A to som vtedy ešte netušila že prídem aj zajtra aj napozajtra. Našli sme si miesto, bar a zábava sa začala. Po pár chvíľkach mi ale bolo ľúto, že som sa dnu dostala tak ľahko, tak som sa rozhodla, že idem von nájsť bankomat. Pri vchode mi ale vysvetlila slečna, že keď odídem, dnu ma už nepustia- lebo fungujú na systéme- koľko ľudí vyjde von, toľko pustia dnu. Žiadne pečiatky, žiadne návratky. Tak som sa vybrala za tým milým černochom, ktorý vpúšťal ľudí dnu. Vysvetlila som mu po anglicky, že by som si chcela odskočiť fakt len na chvíľku a naozaj sa hneď vrátim. Povedal, že ma pustí ale mala som pocit, že mi nerozumel ani jedno slovo. :D Vonka na vstup dnu čakalo asi 56874135465132 ľudí a vtedy som nejako začala vnútorne tušiť, že dnu sa už nedostanem. Samozrejme som si všetky veci nechala v šatni a von do sychravého počasia s občasným dažďom som sa vybrala len tak- v tričku :D Po nájdení bankomatu som sa vrátila dnu a vymýšľala, čo poviem tomu milému černochovi a ako predbehnem tých 564798135 ľudí bez toho aby si ma všimli. Jägermaister v krvi mi ale dodal odvahu prísť rovno k nemu a on na moje veľké prekvapenie s úsmevom na tvári otvoril dvere a druhými dverami ma pustil rovno na parket. Hurá, hurá ! Po príchode k baru som ale zistila, že sa tam dá platiť kartou a môj výlet von do dážďa bol celkom zbytočný. Po pár chvíľkach ale odišla Kristýnka s Romanom preč, lebo sa nudili a na tancovanie bolo málo miesta. Tak sme s Richardom ostali len dvaja a z ťažkej dilemy či ideme tancovať alebo piť sme si vybrali druhú možnosť. Po pár pohárikoch sme sa zoznámili s nejakými chalanmi so Slovinska a len vtedy začali pitie vo veľkom štýle. Vypili sme toľko B52 a toľko Jägermaistrov ako ja ešte asi nikdy. Nasledovalo zopár fotiek s našimi novými kamarátmi, keď jeden z nich zrazu počas fotenia vyšiel na stôl a urobil stojku na hlave. Nuž, originalite pri fotení sa medze nekladú :D Ani neviem kedy odišli naši kamaráti, keď sme zrazu boli v podniku len my dvaja s Richardom a zamestnanci. :D Barmani si pratali bar, všetko sa upratovali. Už ani neviem, či ešte vôbec hrala hudba. Časť ísť :D Cesta bola nekonečná a to aj z toho dôvodu že som ako inak mala vysoké opätky a veľmi ma boleli nohy :D Na intrák sme prišli asi o pol 8 ráno, keď práve normálni ľudia odchádzali do školy a práce. Myslela som si, že tento ranný časový rekord bude konečný. Zase som sa mýlila. Piatok som strávila u Lenky a neskôr sme sa vybrali nakupovať do jedného nákupného centra, niekde ďaleko. Konečne som si po mesiaci a pol kúpila vankúš a plno iných vecí, ktoré mi v izbičke chýbali :) Cestou späť sa ale stalo niečo, čo by asi nikto neočakával. Odo mňa áno, ale Lenka žije v Clermonte už tretí rok. Stratili sme sa :D Nastúpili sme do autobusu, ktorý šiel úplne inde ako sme chceli ísť my. O mieste kde sme sa dostali nevedia asi ani domáci a dokonca aj GPS mi ukazovalo, že už ani nie som v Clermonte ale near Clermont :D O tom, že autobus, ktorý nás tam doviezol bol posledný v ten deň ani hovoriť nemusím :D Ísť ním naspäť nemalo zmysel, kedže išiel rovnako úplne mimo, ale opačným smerom. Tak sme do neho naspäť nastúpili, že aspoň vystúpime niekde, kde budú nejaké domy, alebo aspoň nejaké pouličné lampy :D Situácia to bolo naozaj vtipná, Lenka zúrila, lebo večer nás čakala ďalšia party, chcela sa pripravovať, ja som si otvorila bagetu a strašne som sa na tejto situácii smiala :D Pomaly ale isto sa mi vybíjal mobil, takže použitie GPS neprichádzalo do úvahy. Nakoniec sme vystúpili na nejakej náhodnej zastávke, s domami a pouličnými lampami a po pár chvíľach blúdenia ulicami (asi) Clermontu sme našli asi konečnu zastávku jediného tramu, ktorý chodí týmto mestom. A boli sme zachránené. Nech by sme už nastúpili kdekoľvek, raz to na našu zastávku príde :D Po príchode na intrák ma čakal podobný scenár ako deň predtým, keď sa zase nikto na ničom nevedel dohodnúť, nikdy nevedel či na party ideme alebo nejdeme. Richard bol zničený ešte z party deň predtým, Marek s Martinou nerozhodnutí. A moja chuť niečo podobné riešiť ako deň predtým už tiež kdesi zmizla :D Rozhodla som sa, že idem a je mi jedno, či pôjdu aj ostatní. Nakoniec sme išli tri baby na party k Julienovi domov. Na tom istom mieste sa konala party aj minulý týždeň v sobotu :) Vedel sme, že tam zle ani byť nemôže a tiež sme sa s Peťou zhodli na tom, že ako sme sa nevedeli dohodnúť deň predtým a party bola na jedničku, dnes to bolo ešte horšie, čo znamená, že party musí byť ešte lepšia. Po pravde som tomu neverila, ale ono to tak fakt bolo. Po príchode našich kamarátov Turkov na party, len začala tá najlepšia zábava. Niektorí jedinci si napríklad aj liali červené víno na hlavu, kým tí inteligentnejší pili, spievali a tancovali. A v tom prišiel nápad ísť znova do Middle night. Myslím, že som bola prvá, ktorá povedala, že ideme. Po príchode sa mi pán pri vchode pozdravil už anglicky :D barmanka sa opýtala či aj dnes vypijeme všetky Jägermaistre a zábava sa začala. S Peťou sme si večer krátili pri bare komunikovaním s náhodnými ľuďmi :D Celú noc sme pretancovali na pódiu a nakoniec niekedy možno o 6tej sme odišli domov. Človek by neveril, že po dni predtým vo vysokých topánkach by som si ich na party mohla obuť a na ďalší deň, ale ja som si ich fakt obula. A tak som cestou domov absolvovala bosá, lebo to sa už fakt nedalo vydržať :D Predtým som ešte situáciu skomplikovala tým, že som stratila lístok od šatne a bol fakt problém vysvetliť dvom Francúzkam, ktoré nevedeli anglicky, že chcem chlpatú bundičku :D Jedna vyzerala ale skutočne odhodlane, že ma pošle domov len tak v tričku aj keby som jej o mojej bundičke povedala, všetky informácie vrátane počtu chlpov :D Nakoniec ju ale presvedčili naše smutné pohľady :D
S Peťou sme sa dohodli že v sobotu pôjdeme znova nakupovať, do toho istého centra ako deň predtým. Pridala sa k nám aj Martina a dámska jazda mohla začať. V jedinom HaM v tomto meste bolo ľudí viacej ako na Vianoce v našich obchodoch a vystáť si rad na kabínku trvalo celú večnosť. Z toľkej nudy mi ale napadlo pozrieť na FB či nie je niečo nové. Bolo. Písal mi Arthur, že dnes sa koná ďalšia party, u neho doma. Povedať nie neprichádzalo do úvahy. Zvolala som všetkých ľudí a na moje veľké prekvapenie, všetko prebiehalo hladko a všetci povedali jednohlasne áno. Nakoniec sme ale usúdili, že na party nejdeme a skončili sme v miestnosti s pinpongovým stolom, lebo sme mali pocit, že toto miesto vyzerá najmenej nápadne na malú party. U seba sa každý bojí robiť party, potom ako mne po mojej narodeninovej prišla výhražná obálka. Po niekoľkých chvíľkach tam a po nečakaných dlhých rozhovoroch s babami u mňa v izbe sme sa asi niekedy o pol 1 ráno vybrali do mesta. Nebude ťažké uhádnuť, do akého podniku. Pri vstupe sme stretli kamarátov Turkov a Juliena s Arthurom, ktorí práve prišli z party a v tom momente som vedela, že táto noc bude úplným vyvrcholením posledných dní. A tak aj bolo. Hneď pri vchode mi baby povedali, že dnes stratiť lístok nemám, s našou kamoškou barmankou sme zase strávili dlhé chvíľky a od tohto momentu sa mi už ale píše ťažšie. Matne si spomínam kedy som naposledy videla všetkých mojich kamarátov spolu, niekde sme spolu aj tancovali a potom zrazu všetci zmizli a pri bare som bola len ja, Richard, Marek a Simča. Vypili sme asi celý svet, ale chronologicky si ani po dvoch dňoch neviem spomenúť ako to všetko prebiehalo :D Musím ale uznať, že to čo si pamätám bolo mega mega mega dobré !!!! Odchádzali sme zase medzi poslednými a na intrák som prišla o 11 ráno a trhla som tým všetky svoje doterajšie rekordy :D 
Dnes som sa rozhodla, že by som konečne mohla vyprať deku ktorá bola ešte značne znečistená z mojej narodeninovej party. Pranie bola vždy činnosť, ktorá ma nudila a pri ktorej sa naozaj nedalo zažiť nič zábavné :D Po prvom praní sme ale usúdili, že deka nevonia tak ako by mala a že teda prací cyklus zopakujeme, ale s trocha viac pracím práškom. Naliali sme tam toho pomerne dosť a pustili pranie. Po prvých pár minútach to začalo celkom peniť a v práčke už nebolo vidieť nič iné len penu. O chvíľku začala pena vytekať zo všetkých menej tesniacich častí práčky a my dve so Simčou sme len zúfalo stáli nad tým a hlboko verili v to, že ten prací cyklus nejako tú penu počas prania pohltí. Miestnosť sa ale pomaly zapĺňala s tou penou viac a viac a Černoške čakajúcej na práčku sa to vôbec nezdalo vtipné :D Keď pranie skončilo nezostávalo nám nič iné len práčku otvoriť, aj keď každý v tej miestnosti vedel, čo otvorenie tých dvierok znamená. Pena bola asi všade. Nevedeli sme, čo sa v takých situáciach robí a kedže Černoške o tri minúty končilo prianie, prišiel nápad hodiť tú zapenenú deku do sušičky, aby nám ju černoška neobsadila. Však sušička vysuší aj penu. Zatiaľ sme išli na recepciu vypýtať vedro s handrou aby sme to mohli niečím utrieť. Tá pena ale nechcela ísť preč, bola všade a mala som pocit že ona sa množí ďalej aj keď práčka dávno doprala :D Nakoniec sme ale dostali takmer všetku penu z práčky von a všetku penu z miestnosti do trávy pred intrák. Problém bol ale ďalší. Vedro bolo celé od peny a konárik zo stromu ho neočistil dostatočne. a tiež deka po jednom cykluse sušenia nebola vôbec suchá. Tak nám napadlo, že by sme ju mohli dať sušiť znova, ale tiež aj to, že ak to urobíme, tá černoška nás v momente prepichne tou požičanou metlou. Tak jej Simča rýchlo povedala, že sme mali party a preto je všade pena a že tá deka po sušení nie je vôbec suchá. Keby sa dalo pohľadom zabíjať, sme v momente mŕtve, ale kedže sa dalo zabíjať metlou, išli sme radšej počkaj počkať von. Po druhom sušení mi napadlo, že by som to dala sušiť znova, ale kedže sme so Simčou usúdili, že už teraz sme si napoly podpísali rozsudok smrti, dáme to sušiť radšej niekde inde :D Kedže to je deka obrovská a sušenie na izbe nepripadalo do úvahy, prišiel nápad dať to sušiť len tak náhodne vonka na nejakú šnúru, ktorá tu síce je ale nikto ju nepoužíva. Nechala som deku tak a išla som hore. Po pár minútach ale prišli výčitky, že ak tú deku niekto ukradne Richard ma zabije a predsa len je už celkom zima a deka sa zíde, kedže nám nekúria :D A tiež mi napadlo, že by sa tá černoška, mohla pomstiť, za to ako dlho musela čakať :D Tak som išla naspäť dole, strážiť deku. V žabkách, lebo keď som sa dnes okolo tretej rozhodla že idem prať bolo celkom teplo a jedno pranie som odhadovala tak na polhodinku aj so sušením :D A teraz tu sedím, dopisujem a mrznem ale pozitívne je, že vietor, ktorý nerobí dobre mne, vysušuje deku a pomaly ale isto idem naspäť hore, pod moju novú perinku zohrievať sa asi do ďalšieho rána :D Pani na recepcii, ktorej som asi po dvoch hodinách vrátila zapenené vedro sa len udivene opýtala LA MOUSSE???? A ja som sa začala strašne smiať :D Keby vedela čo všetko za za tým slovom skrýva :D Mám pocit, že dostanem druhú obálku aj bez toho aby som zorganizovala ďalšiu party :D Ó áno, život je skutočne krásny !!! :))






































You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM