Anjeli a Démoni- V čom Dan Brown klamal?
18:01
Dnes sme s Kristýnkou absolvovali prehliadku jedného múzea a pri tom ako sme stáli pri mape sveta sme sa začali baviť o Švajčiarsku, CERNe, antihmote :) Spomenula som si na článok, ktorý som písala minulý rok, predtým než sme išli do CERNu- o chybách vo filme Anjeli a Démoni. Tak som sa dnes rozhodla, že Vám to sem hodím a konečne napíšem aj niečo iné ako o mojich šialených zážitkoch :) Tento film/ knihu pozná takmer každý ale málokto vie, že v skutočnosti sa veci majú celkom inak :)
Ako to bolo
vo filme?
Vo filme Anjeli a Démoni od Rona Howarda podľa predlohy
bestselleru Dana Browna sa v hlavnej úlohe predstaví antihmota. Začiatok
deja sa odohráva vo Vatikáne, kde prebieha známy a mystikou opradený
proces voľby pápeža. Po smrti pápeža sa
na námestí svätého Petra vo Vatikáne zhromažďujú katolícki hodnostári
z celého sveta a čakajú, kedy za zapečatenými dverami Sixtínskej
kaplnky zasadne konkláve a kardináli vyberú nového vodcu pre miliardu
katolíkov. Za oponou však zúri skrytá vojna. Najvplyvnejšia pradávna tajná
sekta Iluminátov - Osvietených, ktorá je odporcom každého náboženstva, hlási
návrat a hľadá pomstu. Jej nenávidený a opovrhovaný odveký nepriateľ
číslo jedna - katolícka cirkev čelí smrteľnému nebezpečenstvu. Ilumináti získajú
z laboratória CERN-u štvrť gramu antihmoty, z ktorej zostavia
nebezpečnú časovanú bombu, ktorá ma zničiť Vatikán v dobe voľby nového
pápeža. Bomba obsahuje v plastovom kontajneri kvapku antihmoty, ktorá sa
vznáša v magnetickom poli vo vysokom vákuu, udržiavanom týmto kontajnerom.
Je napojená na zdroj elektrickej energie, ktorá vytvára magnetické pole. Po
odpojení zdroja sa magnetické pole vytvára pomocou batérie, ktorá ale môže
fungovať len dvadsaťštyri hodín. Jediná nádej na záchranu je nájsť úkryt
s časovanou bombou skôr, ako Vatikán zrovná so zemou.
Uskladnenie
antihmoty
Vo filme sa podarí ukradnúť z laboratória CERN-u 0,25 g antihmoty uloženej v plastovom
kontajneri, ktorá sa vznáša vo vákuu v magnetickom poli udržiavanom
pripojením na zdroj elektrickej energie. V skutočnosti je uskladnenie
a prenášanie antihmoty oveľa náročnejšie a ťažko zrealizovateľné.
Antihmota na Zemi okamžite anihiluje s hmotou a preto je
potrebné držať tieto častice vo vákuu. Avšak, ani úplne uzavretá vákuová nádoba
nie je vhodným riešením, keďže na častice antihmoty pôsobí gravitačná sila
a klesajú ku dnu nádoby. V súčasnosti sa na uskladnenie antihmoty
využíva tzv. magnetická pasca alebo Penningova pasca, vákuová nádoba, ktorá
drží častice v kmitavom pohybe radiálne pomocou magnetického poľa
a axiálne pomocou elektrického poľa a tým zabraňuje kontaktu
s nádobou. Na umiestnenie do tohto zariadenia je však potrebné ochladiť
antiprotóny na veľmi nízku teplotu.
Kontajner s antihmotou vo filme Anjeli a Démoni
Množstvo
antihmoty
Vo filme bolo z laboratória CERN-u ukradnutých 0,25 gramu
antihmoty, čo predstavuje pri momentálnej svetovej produkcii antihmoty na Zemi
obrovské množstvo. V súčasnosti je najväčším producentom antihmoty
americký Fermilab, ktorý vyrobí asi dva nanogramy antihmoty ročne. Pri tejto
rýchlosti by výroba štvrť gramu antihmoty trvala vedcom približne 100 miliónov
rokov. Keď spočítame celkové množstvo antihmoty, ktorá bola v CERN-e
vyrobená do dnešného dňa, dostaneme pri
anihilácii s hmotou energiu, ktorá by stačila na niekoľkominútové
rozsvietenie jednej obyčajnej žiarovky. Pravdou však je, že štvrť gramu
antihmoty by teoreticky stačilo na zničenie veľkého mesta. Podľa Einsteinovej rovnice o ekvivalencii hmoty a energie
má 0,25 gramu antihmoty energiu okolo 10 kiloton TNT. Na porovnanie, atómová
bomba ktorá v roku 1945 zasiahla Hirošimu mala silu 14 kiloton TNT.
Prečo nie urýchľovač
LHC
Film opisuje pri výrobe antihmoty použitie urýchľovača LHC.
V skutočnosti sa však na prípravu antihmoty používajú iné urýchľovače.
Urýchľovač LHC produkuje príliš vysokú energiu zrážok, ktorá však nie je
optimálna pre výrobu antihmoty. Najlepší pomer medzi počtom vzniknutých
antiprotónov a dodanou energiou dostaneme pri menšom urýchlení, keďže je
po urýchlení potrebné antiprotóny zachytiť a spomaliť a preto je
vhodné aby mali nižšiu kinetickú energiu.
Urýchľovač LHC urýchľuje dva zväzky protónov proti sebe a zráža
ich. Avšak hustota antiprotónov je veľmi malá a malý je aj počet zrážok
a produkovaných antiprotónov. Oveľa výhodnejšie je nasmerovať zväzok na
hrubý terč z ťažkého kovu. V tomto prípade je hustota jadier
v terči veľmi vysoká čo spôsobuje, že je vysoký aj počet produkovaných
antiprotónov. U kovového terčíka je možné zaistiť efektívny odvod tepla
a tiež jeho chladenie. Ďalšou výhodou je, že väčšina takto vzniknutých antiprotónov letí v smere pôvodného
zväzku a tak je následná manipulácia s nimi prostredníctvom magnetických
a elektrických polí jednoduchšia.
Vo filme
inak ako v CERN-e
Vo filme je využité to, že detektory v CERN-e sú obrovské
a pôsobia impozantne. Aby ich mohutnosť vynikla ešte viac, sledujú ich
vedci počas prevádzky urýchľovača cez sklenené okno. V skutočnosti to
z bezpečnostných dôvodov nie je možné a v dobe prevádzky
v tuneli urýchľovača kvôli vysokej radiácii nesmie nikto byť. Všetko je
riadené z povrchu.
Vedci počas prevádzky urýchľovača
Záver
Film Dana Browna Anjeli a Démoni dokázal jednu vec-nahmatať
pulz doby a dať hladnému davu to, čo chce počuť. Tom Hanks zachraňuje s nasadením života Vatikán pred nebezpečenstvom,
ktoré mu nehrozí. Realizácia bomby využívajúca antihmotu by
v súčasnosti možná nebola. Množstvo antihmoty ktorá bolo ukradnuté vo
filme z laboratória CERN-u by síce
stačilo na zrovnanie Vatikánu so zemou, ale jej výroba by trvala sto miliónov
rokov. Ak v súčasnosti Vatikán niečo zničí, nebude to antihmota
a pápež môže naďalej pokojne spávať. Antihmota nepredstavuje reálne
nebezpečenstvo ako nástroj ničenie, pretože jej príprava vyžaduje viac energie
ako sa pri anihilácii uvoľní. To je aj dôvodom prečo ju v budúcnosti
nemožno považovať za zdroj energie.
0 komentárov