Anjeli a Démoni- V čom Dan Brown klamal?

18:01


Dnes sme s Kristýnkou absolvovali prehliadku jedného múzea a pri tom ako sme stáli pri mape sveta sme sa začali baviť o Švajčiarsku, CERNe, antihmote :) Spomenula som si na článok, ktorý som písala minulý rok, predtým než sme išli do CERNu- o chybách vo filme Anjeli a Démoni. Tak som sa dnes rozhodla, že Vám to sem hodím a konečne napíšem aj niečo iné ako o mojich šialených zážitkoch :)  Tento film/ knihu pozná takmer každý ale málokto vie, že v skutočnosti sa veci majú celkom inak :)


Ako to bolo vo filme?


Vo filme Anjeli a Démoni od Rona Howarda podľa predlohy bestselleru Dana Browna sa v hlavnej úlohe predstaví antihmota. Začiatok deja sa odohráva vo Vatikáne, kde prebieha známy a mystikou opradený proces voľby pápeža.  Po smrti pápeža sa na námestí svätého Petra vo Vatikáne zhromažďujú katolícki hodnostári z celého sveta a čakajú, kedy za zapečatenými dverami Sixtínskej kaplnky zasadne konkláve a kardináli vyberú nového vodcu pre miliardu katolíkov. Za oponou však zúri skrytá vojna. Najvplyvnejšia pradávna tajná sekta Iluminátov - Osvietených, ktorá je odporcom každého náboženstva, hlási návrat a hľadá pomstu. Jej nenávidený a opovrhovaný odveký nepriateľ číslo jedna - katolícka cirkev čelí smrteľnému nebezpečenstvu. Ilumináti získajú z laboratória CERN-u štvrť gramu antihmoty, z ktorej zostavia nebezpečnú časovanú bombu, ktorá ma zničiť Vatikán v dobe voľby nového pápeža. Bomba obsahuje v plastovom kontajneri kvapku antihmoty, ktorá sa vznáša v magnetickom poli vo vysokom vákuu, udržiavanom týmto kontajnerom. Je napojená na zdroj elektrickej energie, ktorá vytvára magnetické pole. Po odpojení zdroja sa magnetické pole vytvára pomocou batérie, ktorá ale môže fungovať len dvadsaťštyri hodín. Jediná nádej na záchranu je nájsť úkryt s časovanou bombou skôr, ako Vatikán zrovná so zemou.

Uskladnenie antihmoty


Vo filme sa podarí ukradnúť z laboratória CERN-u  0,25 g antihmoty uloženej v plastovom kontajneri, ktorá sa vznáša vo vákuu v magnetickom poli udržiavanom pripojením na zdroj elektrickej energie. V skutočnosti je uskladnenie a prenášanie antihmoty oveľa náročnejšie a ťažko zrealizovateľné. Antihmota na Zemi okamžite anihiluje s hmotou a preto je potrebné držať tieto častice vo vákuu. Avšak, ani úplne uzavretá vákuová nádoba nie je vhodným riešením, keďže na častice antihmoty pôsobí gravitačná sila a klesajú ku dnu nádoby. V súčasnosti sa na uskladnenie antihmoty využíva tzv. magnetická pasca alebo Penningova pasca, vákuová nádoba, ktorá drží častice v kmitavom pohybe radiálne pomocou magnetického poľa a axiálne pomocou elektrického poľa a tým zabraňuje kontaktu s nádobou. Na umiestnenie do tohto zariadenia je však potrebné ochladiť antiprotóny na veľmi nízku teplotu.


Kontajner s antihmotou vo filme Anjeli a Démoni

Množstvo antihmoty


Vo filme bolo z laboratória CERN-u ukradnutých 0,25 gramu antihmoty, čo predstavuje pri momentálnej svetovej produkcii antihmoty na Zemi obrovské množstvo. V súčasnosti je najväčším producentom antihmoty americký Fermilab, ktorý vyrobí asi dva nanogramy antihmoty ročne. Pri tejto rýchlosti by výroba štvrť gramu antihmoty trvala vedcom približne 100 miliónov rokov. Keď spočítame celkové množstvo antihmoty, ktorá bola v CERN-e vyrobená do dnešného dňa, dostaneme  pri anihilácii s hmotou energiu, ktorá by stačila na niekoľkominútové rozsvietenie jednej obyčajnej žiarovky. Pravdou však je, že štvrť gramu antihmoty by teoreticky stačilo na zničenie veľkého mesta. Podľa Einsteinovej rovnice o ekvivalencii hmoty a energie má 0,25 gramu antihmoty energiu okolo 10 kiloton TNT. Na porovnanie, atómová bomba ktorá v roku 1945 zasiahla Hirošimu mala silu 14 kiloton TNT.


  Množstvo antihmoty vo filme


Prečo nie urýchľovač LHC


Film opisuje pri výrobe antihmoty použitie urýchľovača LHC. V skutočnosti sa však na prípravu antihmoty používajú iné urýchľovače. Urýchľovač LHC produkuje príliš vysokú energiu zrážok, ktorá však nie je optimálna pre výrobu antihmoty. Najlepší pomer medzi počtom vzniknutých antiprotónov a dodanou energiou dostaneme pri menšom urýchlení, keďže je po urýchlení potrebné antiprotóny zachytiť a spomaliť a preto je vhodné aby mali nižšiu kinetickú energiu.  Urýchľovač LHC urýchľuje dva zväzky protónov proti sebe a zráža ich. Avšak hustota antiprotónov je veľmi malá a malý je aj počet zrážok a produkovaných antiprotónov. Oveľa výhodnejšie je nasmerovať zväzok na hrubý terč z ťažkého kovu. V tomto prípade je hustota jadier v terči veľmi vysoká čo spôsobuje, že je vysoký aj počet produkovaných antiprotónov. U kovového terčíka je možné zaistiť efektívny odvod tepla a tiež jeho chladenie. Ďalšou výhodou je, že väčšina takto vzniknutých antiprotónov letí v smere pôvodného zväzku a tak je následná manipulácia s nimi prostredníctvom magnetických a elektrických polí jednoduchšia.

Vo filme inak ako v CERN-e


Vo filme je využité to, že detektory v CERN-e sú obrovské a pôsobia impozantne. Aby ich mohutnosť vynikla ešte viac, sledujú ich vedci počas prevádzky urýchľovača cez sklenené okno. V skutočnosti to z bezpečnostných dôvodov nie je možné a v dobe prevádzky v tuneli urýchľovača kvôli vysokej radiácii nesmie nikto byť. Všetko je riadené z povrchu.

 Vedci počas prevádzky urýchľovača

Záver


Film Dana Browna Anjeli a Démoni dokázal jednu vec-nahmatať pulz doby a dať hladnému davu to, čo chce počuť. Tom Hanks zachraňuje s nasadením života Vatikán pred nebezpečenstvom, ktoré mu nehrozí. Realizácia bomby využívajúca antihmotu by v súčasnosti možná nebola. Množstvo antihmoty ktorá bolo ukradnuté vo filme z laboratória CERN-u  by síce stačilo na zrovnanie Vatikánu so zemou, ale jej výroba by trvala sto miliónov rokov. Ak v súčasnosti Vatikán niečo zničí, nebude to antihmota a pápež môže naďalej pokojne spávať. Antihmota nepredstavuje reálne nebezpečenstvo ako nástroj ničenie, pretože jej príprava vyžaduje viac energie ako sa pri anihilácii uvoľní. To je aj dôvodom prečo ju v budúcnosti nemožno považovať za zdroj energie.




You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM