Niektoré dni proste stoja zato !

10:01

Pondelky mi nevadia tak ako väčšine ľudí, ale keď sa mám po víkende zobudiť ráno na 7-mu tiež mi nie je vždy všetko jedno. Toho včerajšieho som sa ale trocha obávala, lebo ma čakal seriózny nástup do školy. Asi by mi ani vo sne nenapadlo ako tento deň dopadne a ako budem v noci chodiť po parapetnej doske cudzieho intráku zvonka... :D Ale o tom o chvíľku :)

Môj prvý ranný kurz bola termodynamika. Pravdupovediac, z tohto predmetu som mala poriadny strach. Termodynamiku som absolvovala aj na Slovensku ale súčasne bola spojená aj so štatistickou fyzikou a tu to mám ako dva predmety. Nebolo to až také strašné, celkom som sa aj orientovala. Pri pokuse môjho spolužiaka ozrejmiť profesorovi moje znalosti francúzštiny som mu pod hrozbou myšlienky ďalšej prednášky v angličtine skoro zlomila predlaktie. Ďalší kurz bol jadrovka- úvodné cvičenie kde som mu síce takmer nič nerozumela ale úplne presne som vedela čo hovorí. Toto je asi jediný odbor kde sa cítim isto aj vo francúzštine. Tak som si aspoň zapisovala a prekladala francúzske fyzikálne pojmy. Celkom ma na konci pobavilo jeho résumé, keď na tabuľu napísal, že atóm sa skladá z jadra a elektrónov :) Po návšteve školy som bola strašne nadšená a šťastná lebo za svojich 21 rokov a 351 dní života som nikdy nepovedala toľko slov po anglicky ako včera ! Zistila som, že v škole sa dá v pohode vyrušovať aj v inom jazyku a tá jazyková bariéra niekedy vôbec nie je problém :D
Po škole som sa mala stretnúť s Lenkou aby sme išli vybaviť kartu na tram. Ani táto skutočnosť ešte nenasvedčovala tomu, že by sa dnes niečo malo stať. Fotku na kartičku som vystrihla z prihlášky na Erasmus, lebo som inú nemala a takú olepiacopáskovanú som ju dala tomu pánovi :D Pobehali sme po meste, keď padol nápad sadnúť si na chvíľku niekam na kávu. Pôvodný plán bol ísť o také dve hodinky do fitka ale o dve hodiny sme stále sedeli na vyššie spomenutej káve. Neviem akým spôsobom sa naša konverzácia uberala tým smerom ktorým sa uberala ale ani som si nestihla uvedomiť a zrazu sme sa bavili o takých veciach, ktorých prítomnosť v rozhovoroch vyžadovala aspoň pohár vína...alebo aj viac :) V takýto celkom obyčajný deň som si uvedomila plno vecí o minulosti, prítomnosti, o ľuďoch v mojom živote- o tých, ktorí tu sú ale aj o tých, ktorí odišli...
Po niekoľkých hodinách na kávičke keď sa mi neraz tlačili slzy do očí- raz od smiechu a inokedy od smútku, sme sa vybrali k Lenke. Plán bol jasný- dať si trocha vína a navariť večeru. Večera bola úžasná, víno, tiež a o slovenskej maline a rume od Migela z Peru ani nehovorím :D
 Niekedy, hlavne po vytriezvení ma udivujú moje myšlienky, ktoré mi behali po rozume a hlavne to, koľko z nich som bola schopná zrealizovať ! :D Avšak po tom ako som si rozštiepila krčný stavec pri tom ako som robila kotrmelec na kachličkovej zemi v Tescu v oddelení alkoholu, je dnešná príhoda len slabý odvar toho čo dokážem :D
Nuž, niekto balí opačné (alebo aj rovnaké) pohlavie, niekto ide radšej spať, iní zase pijú ďalej....a ja- robím šialené veci a lámem cigarety! :D Počas nočnej prechádzky po intráku som ušla a cez okno vyliezla na strechu. Na okne ale boli ale drevené lišty cez ktoré ale vôbec nerozumiem ako som preliezla. Podstatné bolo to, že som sa nevedela dostať naspäť. Dokonca ani s pomocou Lenky a Sofieho, ktorí ma medzičasom našli a udivene sa pýtali ako som sa na tú strechu cez to drevo dostala. Jediná pre mňa v tom momente rozumná cesta bola po niekoľko centimetrovej parapetnej doske, ktorá lemovala celý intrák- niekoľko metrov nad zemou. Prilepená o stenu s natiahnutými rukami som sa po špičkách trepala po tej parapetnej doske, presne ako to môžete vidieť v niektorých akčných filmoch, keď niekto uteká z hotela napríklad pred vrahom a jediná prijateľná cesta je cez okno, po parapetnej doske niekoľko stoviek metrov nad zemou.  Problém bol v tom, že všetky okná boli zatvorené, ľudia už spali a to Lenkine okno som nevedela nájsť. Tak som sa vrátila naspäť s myšlienkou, že keď som cez to okno s obkladom vyliezla von, musí sa to dať aj opačne. Neviem ako ani kedy sa to stalo ale už mám v hlave len obraz toho ako ma Lenka so Sofim ťahajú z cudzej izby oknom dnu... :D 
Cestu od Lenky som absolvovala na Sofieho bicykli a spustiť sa z kopca dole mi pripadalo ako ohromne zábavné. Ktovie či by ma to tak bavilo aj normálne. 
Neviem čo mi to napadlo- po príchode si písať v noci s ľuďmi na FB ale momentálne pod vplyvom brufenu naprávam škody, pilníkujem polámané nechty a rozmýšľam ako sa dnes odtrepem do školy a ako sa budem aspoň 24 hodín kvôli regenerácii organizmu vyhýbať Lenke... :D 











You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM