5 hodín ráno. Z vonka počuť výkriky posledných živých a mne napadá len jedna otázka: Ako preboha ešte vládzu? Ja mám za sebou pár hodín spánku ale pocit, ako keby som ani nespala, neregenerovala, ale že ma v noci systematicky a nemilosrdne niekto bil a boxoval. Na otázku prečo teda ďalej nespim je ľahká odpoveď. Skupinka z tých "nevyčerpateľných" mi pred chvíľkou volala- že čo robím! No čo asi, o piatej ráno robím. Že mám prísť, pokračujeme na kuchynke. Na chvíľku som aj zaváhala, ale AsiSpomienky na uplynulú noc a AsiZlomenéRebrá ma vrátili do reality. Tiež sa pýtam, kde sa stratilo moje tvrdé odhodlanie piatkový večer stráviť nad Magnetickými a dielektrickými materiálmi a kedy a prečo sa vzorná študentka zmenila na nezastaviteľnú kopu ochotnú sa len baviť a odskákať si Iné Kafe v prvom rade pekla študentov pritlačená (aj keď neviem, či je to to správne slovo) na zábradlí ! Prvý krát v mojom živote som dúfala, že v mene mojich rebier, pľúc, hlasiviek a nôh ten koncert nebude mať dlhé trvanie. Počas celej hodiny som sa dokázala nadýchnuť len tak, aby som bola schopná ďalej existovať a hneď po skončení som si s AsiZlomenymiRebrami ľahla do trávy a užívala si pocit plných nádychov a výdychov. A zrazu som si rovnaký pocit užívala v mojej posteli. Informácie o mojej polohe medzi koncertom Iné Kafe a neznámym časom kedy som sa dostala do postele sú neznáme ale podľa mojich odoslaných smsiek v znení "Kde ste?" alebo "Prečo ste sa stratili?" som nebola ja tá stratená ! Aj keď... No na druhej strane môžem byť rada, že som vôbec prišla k sebe, na správnu izbu a nenasadla som napríklad na dedinský autobus a neodviezla sa do Malaciek, ako to po poslednej veľkej párty zvládol kamarát. V telefóne sú dôkazy len po začiatok koncertu IK, ale možno je dobré že nie všetko je zdokumentované. 

Ale čo sa stalo predtým? Začalo to ako príjemné posedenie na trávičke pri zvukoch koncertu Sám Sebou a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa dnes niečo veľké malo udiať. Až do okamihu, kým mi chalani nedali do ruky malú plastovú nevinnú fľašku s ÚdajneLenRedBullom. Red Bull čo si ja pamätám, chutí trocha inak, ale nedá sa povedať, že by som protestovala. Aj keď neviem čo som čakala. Keď si spomeniem na akcie s Robom, keď sme sa na Topfeste opili tak že som zaspala pri jazere a zobudila som sa po niekoľkých hodinách sama len s fľašou vodky alebo o rok neskôr keď sme boli najväčšou atrakciou TopFestu keď sme zápasili v bahne alebo na Terchovskom Budzogáni zlomili stan, keď sme na neho spolu spadli a prepichli sme ruku spiacemu chalanovi v ňom, keď sme mali asi 15 rokov a plávali sme vo fontáne v Martine, za čo som mala následne zaracha asi polovicu nasledujúceho života..:D Vlastne nič nenasvedčovalo tomu, že by to mala byť nudná akcia. Po pár chvíľkach sedenia, rozprávania, pitia a spievania som sa rozhodla obnoviť si vrstvu rúžu na perách, čo sa ale už o pár sekúnd ukázal ako veľmi zlý nápad. Neviem PREČO to urobil, ale on ten rúž zlomil a natrel mi ho na zuby a tvár. Tak som mu to vrátila a už sme sa len navzájom v tej tráve natierali a smiali a ľudia okolo sa pozerali, čudovali a fotili nás. SlečnaVždyPripravená zrazu z kabelky vytiahla toaletný papier a s jej pomocou sme sa skúšali trocha očistiť. Ale nebola to ľahká úloha, rúž to bol kvalitný, na perách vydržal aj celú noc!

Naša partia sa postupne zväčšovala, zábava bola v plnom prúde a tu niekde prichádza moment kedy už nie som si istá nadchádzajúcim sledom udalostí. Verím, že keď sa "nevyčerpateľní" zobudia, spoločne zložíme mozaiku. Dovtedy sa budem tešiť z úspešnej akcie bez nejakých väčších trápnych situáci.

Práve sedím na posteli, raňajkujem, namiesto bežného ranného po- akciového rituálu pilníkovania zlomených nechtov vyberám červený rúž na pery, ktorý mám za nechtami, pozerám sa na vo vetre vejúcu ruskú vlajku na balkóne a rozmýšľam, kto a kedy ju tam vyvesil, lebo keď som poobede odchádzala, určite tam ešte nebola a nemám spomienku na to, že by tu včera so mnou niekto bol. Tiež si nespomínam, že by som včera kupovala nejaký alkohol, no a napriek tomu som práve v kabelke objavila plnú fľašu vodky ! Párty? :)

Uvedomujem si, že normálni blogeri zvyknú nazývať články napríklad "Pondelok v skratke" alebo "Víkend v skratke" ale vzhľadom na moje momentálne rýchle plynutie času, veľmi krátko a stručne zhrniem môj celý mesiac máj. A už naozaj po tretí krát sľubujem, že je to naposledy a zase sa ,,spravidelním". Prišiel čas skúšok, čas pravidelných príspevkov na blogu. Ale čo nové sa udialo v posledných dňoch?

1. Bola som u veštice. Ešte dva dni predtým než som si u nej objednala termín som sa kamarátke Zuzke smiala, keď od nej vyšla deprimovaná a so slzami v očiach- načo to robí. Chcela som vidieť, čo jej umenie urobí s mojou tvrdou povahou a či ma dokáže rozplakať. Nedokázala. V pár prvých vetách celkom presne zhrnula môj doterajší život, pobyt v zahraničí, oznámila mi že som citlivka, vnútorná žiarlivka na nepochopiteľné veci, MÁLO PRIEBOJNÁ, priťahujú ma ťažké povahy a vo vzťahu sa správam ako chlap! Že ma čaká šťastný život, dve deti a čo ma potešilo najviac- načas úspešne absolvované štúdium. Aj keď by so mnou týždeň pred skúškami nechcela žiť v jednej domácnosti. A hlavne, že Richard je MANIPULÁTOR !

2. Prvý krát vo svojom živote som si uvedomila, že skutočne rýchlo rozprávam. Keď som si pustila zvukovú nahrávku môjho rozhovoru s vešticou. Nechápem, ako som dokázala toľko vecí povedať za tak krátky čas ! Už verím, o čom ľudia vždy hovorili. 

3. Ubytovala som sa znova na intrák v Bratislave. Momentálne mám dva intráky. Aj tu aj vo Francúzsku. Bola som smutná, že som nedostala izbu, ktorú som mala predtým. Ale teraz sa teším. Síce som úplne hore, ale ten výhľad stojí zato. A žiadne mravce !

4. Zápas Slovenska s Českom som pozerala v českej "hospode". Keď som sa hrdo obliekla do slovenskej vlajky, Richard so mnou odmietol niekam ísť. Keď som sa s ním vydržala nerozprávať rekordných 10 minút, zmieril sa s tým, že s tou vlajkou aj tak pôjdem.  

5. V súťaži o Maybelline jazykové štipendium do New Yorku som postúpila do finále, absolvovala celodenný casting v jednom hoteli v Prahe a po pohovore s porotou som zo seba mala najlepší pocit na svete. Povedali mi že som na nich až príliš múdra, inteligentná a niečo v štýle, že vlastne ani nepotrebujem vyhrať. Po vyhlásení výsledkov som sa tvárila ako najväčší hrdina a to dokonca aj po prehláseniach súperiek, že som mala vyhrať ja. Celú cestu vo vlaku z Prahy do Hradca som preplakala...a ešte celý večer a ďalší deň. Ako útechu som dostala taštičku plnú kozmetiku a keď sa na ňu pozriem ešte aj dnes, je mi smutno. Na ilustráciu pripájam moju koláž a profilovú fotku.

6. Fandím Česku v hokeji. Nie veľmi a nie viac ako Rusom, ale pre pokoj v rodine to už nie sú ,,Sk....í Česi" :) A to je táááá krásnááá zěmě, zěmě českáááá, domov muuuuj.

7. Bola som prvý krát na ragby zápase. Vždy som si to predstavovala inak. Menej agresívne. A stále si myslím, že je hokej lepší. Aj keď, pozerať sa na Richarda ako zložil na zem 2 metrového ASIchlapa malo svoje čaro.

8. Po zápase som absolvovala párty s ragbistami a ráno som sa zobudila v posteli, bez spomienok na to ako som sa do nej dostala a s rozbitým milovaným telefónikom. Funguje, ale vyzerá ako keby po ňom prešiel traktor. Len ma mrzí, že ani neviem, ako sa to stalo. 

9. Bola som v škole ! Prvý krát od augusta. Nič sa tam nezmenilo. Aspoň som si konečne aktivovala ISIC a dohodla na pondelok skúšku, na ktorú na neučím, lebo píšem. A pozerám hokej. Chvíľku som sa aj snažila učiť sa, ale nejako som zabudla ako na to... :)

10. Zajtra je v Mlynskej Bažant na Mlynoch. Vystúpia tam aj tri slovenské kapely, ktoré som si vo Francúzsku veľmi obľúbila a vlastne nič iné som ani nepočúvala. Zoči Voči, Sám Sebou a Iné Kafééééééééé ale kedže teraz namiesto učenia píšem a čoskoro prídu výčitky svedomia, zajtra budem sedieť na balkóne s magnetickými a dielektrickými materiálmi a kývať im....

11. Polovicu dlho-plánovaného a dlho-očakávaného výletu v Prahe sme s Richardom strávili v krčme, lebo som musela pozerať hokej.

12. Pomaly ale isto sa musím vrátiť do Francúzska po veci, odubytovať sa a vyriešiť všetky formality. Musím ale úprimne povedať, že keď som včera hľadala letenky do Paríža chcelo sa mi plakať. Tak veľmi sa mi nechce samej cestovať. Čo by niekto dal za to, aby mohol ísť do Paríža. Týmto vyzývam prípadného záujemcu o výlet do Francúzska niekedy v najbližšej dobe, nech sa mi ozve :)

13. Kúpila som si vysnívané lodičky, láska na prvý pohľad. Zničila som im podpätky tak približne po dvoch hodinách čo som ich mala obuté. 

14. Zradila som Fitinn! Po dlhšej úvahe a poskúšaní rôznych fitiek v BA som si založila členstvo v Goleme a v Dyane v Mlynskej. Vyhovuje mi to, že nemusím cestovať ale to je tak jediný bonus. Musím uznať, že môj drahý Fitinn mi chýba !

15. A ako poslednú vec tu mám ešte jednu výzvu pre odvážne dievčatá! 1.6 sa chystám na HIGH HEELS RUN- Beh v lodičkách a hľadám záujemkyne a spolubežkyne :) Baby ak máte záujem čo najskôr sa mi hláste :) Bude to super !!! A nebojte sa, že si zničíte milované lodičky, môžete vyhrať poukážku na nákup v Eurovea na 3000€ a to sa oplatí nejaké tie topánočky zničiť. A v neposlednom rade podporíte dobrú vec!

Tak zase o mesiac :)