Často Vám hovorím o tom, že som, čo sa medziľudských vzťahov týka, absolútny tragéd. Ale už nie tak úplne často hovorím aj konkrétne dôvody prečo. Predsa len ľudia, o ktorých sa jedná často krát sledujú každý môj krok. A každý koho spomeniem bude veľmi dobre vedieť, že sa jedná práve o neho. Neraz som sa stretla s ľuďmi, ktorí by boli veľmi radi hviezdami blogu, no práve u osôb, ktoré dnes spomeniem, tým som si nie úplne istá. Snáď mi to moji drahí chlapci odpustia, ale s týmto by bol hriech, nepodeliť sa. Všetky počiny som si fotodokumentovala, lebo ako sa neskôr dozviete, niečo podobné sa už v tomto vesmíre znova opakovať nemuselo. Ale od toho Vás ušetrím. 

Darčeky. Na narodeniny, meniny, výročia, Valentín, Vianoce, alebo len tak. Pre šťastie. Nekonečná téma. Toľko žien to stále rieši. Čo darovať chlapovi? Aký darček bude fakt výnimočný, originálny, ktorý poteší a prekvapí? 

Ak ide o prekvapenia, musím povedať, že to mi celkom ide. Prekvapiť a šokovať. Hlavne šokovať. Či aj potešiť, o tom by sa dalo polemizovať. Čím som si ale istá je to, že všetky moje darčeky boli (podľa mňa úplne) úžasné, len nie vždy prišli v správnom čase, správnej osobe, prípadne OD správnej osoby. Ako inšpiráciu by som to rozhodne nepoužívala, jedine tak tú, ako to nerobiť. V prípade, že ale dokážete správne odhadnúť osobu, vhodnosť a načasovanie, go for it! Potom ale dajte určite vedieť. 

K tomu, aby som sa podelila o to, čo som už v tejto oblasti dokázala vymyslieť, ma inšpirovali udalosti posledných dní. Prišiel čas obdarovávania a ja som mala pocit, že presne viem, aký bude ten najlepší darček za úspešné absolvovanie štátnic. No iba žeby nie. 

Po tom ako mi na môj absolútne úžasný darček obdarovaný povedal, že som mu mohla radšej kúpiť avokádo, sme sa s Peťou celkom jednoznačne zhodli, že čo sa týka obdarovávania chlapov, mám celkom štýl. Vo väčšine prípadov sa ale nejedná o darčeky, ktoré by boli pre niekoho, s kým by som tvorila pár, alebo pre niekoho, pre koho by som niečo super originálne mala vymýšľať. Väčšinou sa jedná o darčeky pre ľudí, s ktorými som aktívne komunikovala/stretávala sa (alebo vlastne už aj nie) a úplne z nevysvetliteľného dôvodu som sa rozhodla o tieto počiny, ktoré sa nie vždy stretli s pochopením. Prípadne šokovali. A to dosť. A úplne neviem, či to bol cieľ. 

1. Na Trolltungu!

Už len to, ako som sa k tomuto človeku dostala je na samostatný príbeh, ale to niekedy inokedy, keď budem zase písať o tom, ako sa s chlapmi úplne nezoznamovať. Niekedy na úplnom začiatku našej konverzácie sme sa raz zhodli na tom, že by sme chceli ísť do Nórska. Pretože Nórsko je úžasné, on tam ešte nebol, obaja nemáme radi teplo, potrebovali by sme oddych v prírode a navyše ja mám na zozname snov výstup na Trolltungu. Táto rovnica na pravej strane nemohla obsahovať nič iné, ako spoločnú cestu do tejto nádhernej severskej krajiny. Bavili sme sa o tom niekoľkokrát a keďže sa blížil čas jeho štátnic, na ktoré sme sa učili spolu dlhé dni, za tento veľký míľnik v živote, za tú snahu a investovanú energiu si zaslúži odmenu. A to poriadnu. Chvíľku som nad vhodným darčekom za štátnice rozmýšľala, ale v momente, keď som si spomenula na Nórsko som vedela, že je to ono. Že nič lepšie nevymyslím, lebo nič lepšie neexistuje. Fakt! Viete, bol to taký ten pocit ako keď chodíte v tme a zrazu niekto rozsvieti. A vy viete. Podobný moment rozsvietenia v tomto príbehu prišiel ešte raz a ja som vtedy celkom túžila po tom, aby prvýkrát radšej nikto nerozsvietil a ja som mu za titul kúpila fľašu vína. 

Pozisťovala som, aké plány presne má na leto a ešte v ten večer som kúpila dve letenky do Nórska. Človek by možno očakával, že keď kupujete vec podobného typu ako letenky niekam, celé to trocha lepšie premyslíte. Klamala by som keby som povedala, že som v tomto momente rozmýšľala nad niečím iným ako nad tým, že to bude úplne úžasné dobrodružstvo a že by som si chcela požičať auto a prejsť tie najkrajšie miesta, stanovať, splniť si sen s Trolltungou a užiť si 10 dní bez nejakého konkrétneho plánu.  

Pár dní pred tým, než mal darček poputovať do jeho rúk, som ale začala tušiť výskyt istých komplikácii. A to nie len preto, že odísť na 10! dní (no nepôjdeš do Nórska na víkend, všakže) z práce by mohlo byť trocha problematické.
A teraz dajú ruku hore všetci tí, ktorí si myslia, že z darčeka bol absolútne nadšený a teraz niekedy balí vysokohorské topánky, pršiplášť a jesennú bundu, lebo poveternostné podmienky počas 10 hodinovej cesty na Trolltungu sú nevyspytateľné. Ruky dole. Teraz dajú ruku hore všetci tí, ktorí si myslia, že za dva týždne, ktoré som strávila mimo Prahu si našiel niekoho, komu by náš spoločný výlet mohol celkom výrazne vadiť a môj úžasný darček za Ing. nazval danajským Trójskym koňom. Asi tušíte, ktorej skupinke posielam pomyselnú zlatú medailu za veľmi správnu dedukciu a vyhodnotenie situácie.
,,Danajský dar označuje taký dar, ktorý spôsobuje obdarovanému skôr problémy alebo zlo, než úžitok a potešenie", tvrdí Wikipédia. Keby niekto nevedel. A to je skutočne feedback, ktorý zahreje pri srdiečku. To by bol ale Odysseus smutný keby vedel, že tie Trójske kone už v budúcnosti fungovať úplne nebudú. 

Po pár dňoch mi ale navrhol, že by som mohla urobiť súťaž na Instagrame a zobrať so sebou niekoho iného. Ako výhru. Oceňujem snahu o vyriešenie situácie. Z toho by ale mohol byť celkom fajn sociálny experiment. Zobrať so sebou úplne cudzieho človeka. Napríklad z Tinderu. 10 dní v Nórsku, s niekým, s kým sa uvidím prvýkrát na letisku. Ktovie ale či existuje na svete podobný blázon ako ja, ktorý by išiel. Mami, dúfam, že nečítaš. 

2. Nika1.10

Toto je ten príbeh, ktorý ak sa dostane k hlavným protagonistom, celkom ľahko narobí problémy. Rozmýšľala som, ako veľmi je vhodné priznávať sa s vecou, ktorú teraz napíšem, no je to príbeh, ktorý tu nemôže chýbať. Mala som raz jeden celkom (povedala by som, že neštandardný, no ono na tom zase až tak neštandardné nič nie je) zaujímavý vzťah. Povedzme, že človek, s ktorým som sa stretávala, nebol úplne sám. Darček na narodeniny, ktorý som vymyslela by za normálnych okolností bol super romantický a ak niečo podobné hľadáte, tak toto! 

Podarovala som mu hviezdu! Konkrétne to, že si jednu konkrétnu hviezdičku mohol pomenovať. Na internete zoženiete fakt čokoľvek a dokonca aj to, že si môžete pomenovať vlastnú hviezdu. V krabičke Vám príde celý návod, ako na to, mapa hviezdnej oblohy, jej katalógové číslo a údaje ako magnitúda a súradnice na oblohe. V registračnom formulári vyplníte údaje a tiež nové meno Vašej hviezdy. Toto privilégium dostane obdarovaný a hviezdu môže pomenovať podľa svojho vlastného uváženia. Nejako som dúfala, že hviezdička by mohla dostať meno po mne, takže som si vlastne darovala čiastočne darček pre seba a tak sa aj stalo. Dostala meno ,,Nika1.10", pretože som sa narodila 1.októbra, všakže. A volám sa Nika. Po registrácii zadáte adresu, kam Vám po nejakej dobe príde certifikát s novým menom Vašej hviezdy. 

To že certifikát s novým menom hviezdičky dorazil k šťastnému majiteľovi domov som sa dozvedela ešte v tej deň, No nie od neho. Na Facebook mi ešte v ten večer prišla správa od Pani Manželky, že som drzá krava a čo si to dovoľujem, posielať im domov také veci. Takže hviezdu som sama pomenovala po sebe a poslala to ku nim domov, čo ani presne neviem kde je. No až vtedy by to bol skutočne debilný darček.
No keď sa budete nabudúce pozerať na nočnú oblohu spomeňte si, že sa tam jedna hviezdička volá po mne. Nika1.10. 

3. ,,Za dobrý výkon na 18.1"

Naše prvé (plánované) stretnutie s jedným z najviac očarujúcich chlapov môjho života prebehlo na jeho narodky. Trinásteho. Moje šťastné trinástky, všakže. Šťastný dátum. Aj keď ťažko povedať, či práve tu niekde nie je ukrytý dôkaz toho, že by som sa mala pokukať po nejakom inom šťastnom čísle. 

Bol to presne ten typ chlapa, pri ktorom nechcete nič pokaziť. Pretože by sa to už nemuselo opakovať. A darčekom na narodky sa celkom ľahko pokaziť dá veľmi veľa. Niekedy je možno lepšie, len potriasť rukou. Zvlášť, keď narodeniny vyjdú na Vaše prvé stretnutie.

Ono sa to asi nemusí úplne zdať, ale rozmýšľala som na tým dlho. Asi 4 dni. Čo je vzhľadom na to, že sme si písali asi dva týždne, takmer tretina nášho ,,spoločného života". Veľa som o veciach, ktoré by ho potešili nevedela, no aj za tých pár dní som došla k tomu, že má úplne všetko a urobiť mu radosť bude asi veľmi náročné. Nenápadne som sa snažila zistiť niečo viac a vrámci tejto akcie som sa raz veľmi nenápadne uprostred rozhovoru opýtala, či má doma vaňu. Odpovedal že áno a ja som presne vedela, aký darček mu kúpim. Vôbec sa nepýtal, prečo sa na to pýtam. Vďakabohu, žiadnu rozumnú výhovorku som pripravenú nemala. Tento úmysel mi potvrdil aj horoskop, v ktorom sa písalo, že by potreboval oddych a relax. Nie že by som horoskopy nejako aktívne čítala, no keď fakt neviete, je šanca že to čo tam budú písať by mohlo fungovať. Viac než to, čo vymyslíte. A bomby do kúpeľa by mohli! Oddych, relax, vaňa a určite budú vyrábať aj nejakú pánsku verziu. Snáď. 

Na problém som ale narazila hneď na úvod pri výbere vhodnej krabičky, do ktorej by som tento (aspoň podľa mňa) roztomilý počin zabalila. Bol víkend pred Valentínom a čokoľvek, čo by veľkostne prichádzalo do úvahy na sebe nieslo srdiečkovú potlač. Veľké červené srdiečka. Menšie ružové srdiečka. Milión maličkých bielych na krvavo červenom pozadí. Pri tejto potlači by sa o vhodnosti pri prvom stretnutí dalo trocha polemizovať. Ono vlastne pri akomkoľvek stretnutí by sa dalo polemizovať o tom, či milión srdiečok nie je na pozvracanie. Z mojich úvah o výbere vhodnej krabičky ma prerušila pani predavačka, ktorá doniesla krabičku bez srdiečok. Trocha väčšiu ako som plánovala, no o trocha vhodnejšiu. Krabičku, ktorá sa jej zdala úplne nevalentínska. Ono asi bola. No bola zlatá. Akože fakt najviac ZLATÁ, akú si dokážete predstaviť. Taká, ktorou by ste pokojne mohli niekoho požiadať o ruku. A v nej kľúč od auta, nového domu alebo dovolenka do Mexika. 

V domnení, že nič lepšie dnes určite nenájdem som ju vzala. Krabičku som doniesla do predajne, kde majú bomby do kúpeľa a veľmi milému pánovi som oznámila, že by som potrebovala nejaké bomby, ale pre chlapa a preto by mali mať adekvátne farby k pohlaviu. Bolo by fajn, aby sa vyhol ružovej, červenej a všetkým podobným odtieňom a tiež tvarom ako srdiečka, prípadne srdiečkové vzory na guľatých bombách. V tomto obchode som strávila svoju mladosť, pretože vybrať kombináciu bomb farieb a tvarov, ktoré by k sebe ladili a boli by dostatočne ,,mužské" bol beh na dlhú trať. 

Keď sme konečne ale dospeli k výsledku, v krabičke bolo o trocha viac bomb, než som plánovala, no môj odhad na akékoľvek veľkosti je výrazne nevyvinutý a krabička to bola rozmerov trocha väčších a plánované dve bomby by tam vyzerali veľmi smutne.

A keďže veci rada doťahujem do konca a som celkom veľký detailista, potrebovala som na krabičku mašľu. A tak som sa prvý krát vo svojom živote vybrala do GALANTÉRIE. Pretože na takú zlatú krabičku je úplne nevyhnutné uviazať veľkú červenú stuhu. V galantérii mali niekoľko typov, hrúbok a odtieňov červenej. Neviem, či niekto na tom mieste niekedy nakupoval tak dlho ako ja. Zobrala som nakoniec tú najviac červenú a 5 metrov. Však čo keby náhodou. Na Youtube som si našla návod, ako takú mašľu zaviazať čo najviac dobre a skúšala som. Však som mala 5 metrov, nejaké neúspešné pokusy a straty boli povolené. 

Predtým, než som to ale celé zaviazala som každú bombu zabalila do vrecúška a uviazala na ňu tabuľku, ktorá ju určovala na použitie v konkrétnej situácii. Napríklad ,,keď Ťa bude štvať celý svet" alebo ,,Po úspešnom dni" alebo ,,Za úžasný výkon na 18.1". To ale dovysvetlím. Síce riskujem, že budú všetci od nás z gymu vedieť, o koho sa jedná, túto čerešničku na torte nemôžem vynechať. Kedže sme sa s Pánom Najviac Očarujúcim stretli práve u nás v gyme a ja som ho presvedčila, aby sa zúčastnil Crossfit Open - celosvetovej crossfitovej súťaže, v rámci ktorej je možné kvalifikovať sa na Games. Open prebieha tak, že vrámci 5 týždňov je zverejnených 5 workoutov, ktoré musia všetci splniť. A označujú sa 18 (ako rok) bodka 1 (ako prvý). 18.1, 18.2, 18.3,... Takže úžasný výkon na 18.1 znamenalo, za úžasný výkon na tomto WODku. To on ale v tej dobe vôbec netušil.
Celkom si pamätám, ako absolútne šokovane sa zatváril, keď som mu tú veľmi výrazne voňavú zlatú krabicu počas raňajok ten utorok ráno na jeho narodky odovzdala. A to vôbec netušil, čo je vo vnútri. Stačilo, že som mu vôbec niečo dala. Povedal niečo v štýle: ,,Tak toto sa nestalo." To ako sa zatváril po otvorení som už ale žiaľ (alebo vďakabohu) nevidela. Nechal si to na neskôr, mimo moju prítomnosť. 

Niekoľko týždňov potom som sa ho opýtala, či pochopil tú tabuľku s textom ,,Za úžasný výkon na 18.1". Zhodou okolností sme sa zoznámili práve 18.1 a on si myslel, že táto bomba je za to, že pri našom zoznámení podal úžasný výkon. Ale že sa mu zdalo divné, že mu to dávať spätne. No ako nie že by nepodal, ale táto interpretácia by mi teda nenapadla ani náhodou. Tu to vidíte, že chlapi rozmýšľajú úplne, ale úplne inak. 

4. Love Letters Of Great Men

,,...Zachovejte klid, protože jen klidným zvážením naší existence můžeme dosáhnout našeho cíle, soužití - buďte klidná - milujte mě - dnes - včera - pláču touhou po Vás - Vy - Vy - můj živote - mé všechno - sbohem. Ach nepřestaňte mne milovat. Nikdy nebudu pochybovat o nejvěrnějším srdci své milované."

Carrie B. a pán Božský. Každý kto videl tento seriál si určite vybavuje tú super romantickú scénu, kde hlavné postavy ležia v posteli a Carrie číta Božskému z knihy Milostné dopisy slávnych mužov. Je to asi rok, kedy preklad tejto roztomilej knižočky dorazil aj ku nám a darovať ju na Valentína, to znelo ako najlepší nápad na svete. Romantika ako svet. Len o trocha menšia keď išlo o niekoho, s kým sme sa tak nejako spoločne dohodli asi tak 3/4 roka dozadu, že naše spoločné schádzanie sa ukončíme. S venovaním. Pretože ako inak. A otázkou, čo by si nechcel čítať so mnou. Len tak náhodou.

A aby to nebolo len tak a prekvapenie bolo dvojnásobné, dohodla som sa s Jirkom, že mu túto knižku v nepozorovanej chvíľke vloží do tašky. Inštrukcie boli jasné. ,,Tak aby to našiel až doma." Jirka sa víťazoslávne vrátil, že to dal do bočného vrecúška, v ktorom nič nebolo a že to určite nenájde. Celkom ľahko by to nemusel nájsť vôbec a preto som ho na miesto činu poslala znova a knižku preložil niekde, kde ju obdarovaný našiel ešte v ten deň. Chvíľku som rozmýšľala, či bude vedieť, od koho to vôbec má, ale vedel. No bodaj by nie. Večer ma čakala správa, či som sa náhodou nezbláznila a ako som to urobila. No bez odpovede na otázku. Prekvapivo.  

,,Navždy Tvé, 

navždy mé,

navždy naše..."

Napísal Ludwig van Beethoven 7.7.1806 a dúfam, že bol o trocha úspešnejší. 

5. Nemožné na počkanie, zázraky do troch dní

Už si poriadne nespomínam, kde sme sa zoznámili, ale povedala by som, že to bolo na crossfitových závodoch v Brne. Neviem ani to, ako sme k tej téme dospeli, no zveril sa mi s tým, že má v živote strašnú smolu. A že ak niečo fakt súrne potrebuje, je to šťastie. A ja ako niekto, kto dokáže splniť úplne čokoľvek som sa rozhodla, že mu trocha toho šťastia povenujem. 

V obchode som kúpila čokoládu, ktorú som vybrala z obalu a zabalila som ju do nového, na ktorý som napísala, že to je NAJŠŤASTNEJŠIA ČOKOLÁDA NA SVETE a ak vnútri nájdeš štvorlístok, budeš mať navždy najväčšie šťastie.  Do vnútra som vložila ,,zalaminovaný" usušený štvorlístok a celé to polepila a zabalila. 

Odovzdávanie prebehlo u neho v kaviarni, kde pracoval a doteraz si pamätám, ako divne sa tváril, keď som mu tú najšťastnejšiu čokoládu na svete odovzdala. 

Už si nepamätám, či sa jeho životná situácia na poli šťastia nejako zmenila, no celkom výrazne sa zmenila tá moja. Ešte v ten večer som si natrhla väzy v členku a skončila v sanitke, ktorá ma odviezla do nemocnice, kde som mu z lehátka napísala SMS, že by som trocha toho šťastia potrebovala späť, pretože ja sa stále udržiavam nažive len preto, že mám šťastie. Veľa šťastia. Výborne, Nikoleta. Nemožné na počkanie, zázraky do troch dní. 

6. Nový člen rodiny

Posledný prípad sa týka niekoho, s kým som reálne fungovala ako pár a teda darček na (myslím) narodky nebol zase až tak prekvapivý. Aj keď tento konkrétny možno trocha bol. Počas jedného z našich dlhých rozhovor mi spomenul, že vždy chcel chameleóna. Keď mal asi 13. Ja som sa ale rozhodla splniť mu tento detský sen aj niekoľko rokov potom. Netušila som, či sa chce o nejaké zvieratko starať, no mne to vtedy prišiel ako ten najlepší darček na svete, ktorý ho určite poteší a prekvapí. Minimálne prekvapí. 

Po chameleóna som vtedy cestovala cez pol Slovenska a domov som si ho niesla v maličkej krabičke. Za terárko som dala asi všetky peniaze, ktoré som mala, ale úplne si pamätám, ako nadšene som si ho niesla domov. Bolo veľké a fakt krásne! Pár dní sme ho mali doma a bola to celkom zábava. Bežne sme malého chameleónka púšťali na výlety po byte a on sa stále niekde skryl, tam zmenil farbu, splynul s prostredím a my sme ho potom nevedeli nájsť. Kúpila som mu na jedlo malé zvieratká, ale kedže on bol úplne maličký, nevedel ich uloviť. Tak sme mu chytali malé mušky, aby neumrel, kým príde deň narodenín a on od nás poputuje ako narodeninový darček ďalej. 

Ten deň prišiel a ja som sa dohodla s jeho rodičmi na malom ,,podvode". Pretože prekvapenie, všakže. Povedala som mu, že sa stretneme v susednom meste, kde som bývala, no kým on cestoval za mnou, ja, terárko a nový člen jeho rodiny sme cestovali ku nemu domov, kde nás už čakali rodičia, aby mi pomohli nainštalovať terárko do jeho izby skôr, než sa naštvaný, že som neprišla na miesto stretnutia, vráti domov. V izbe som všetko pripravila a aby bolo prekvapko prekvapením do úplného konca, chameleóna som pustila na prechádzku po novom byte. Dobrý nápad, ako vždy. 

Po tom ako prišiel a uvidel terárko sa celkom dlho prekvapene pozeral do vnútra a hľadal toho tvora, ktorý tam odteraz bude s ním žiť. Lenže vnútri nič nebolo. Oznámila som mu, že si nového obyvateľa musí najprv nájsť. Problém ale bol, že malý chameleónik sa medzitým niekde stratil, zafarbil, splynul s prostredím a nevedeli sme ho nájsť. A on vôbec netušil, aké zvieratko má hľadať a kde. Vlastne si už vôbec nepamätám, či a kedy sme ho našli, no pamätám si, že toto malé zvieratko žilo dlhšie, než náš vzťah.

Nabudúce Vám napíšem o tom, aké najhoršie darčeky som kedy dostala ja. A možno sa popýtam aj v okolí :)

Majte sa najkrajšie ako viete

Vaša

Nebol to dobrý deň. Celý ten návrat do Prahy po takmer dvoch týždňoch bol taký nejaký smutný. Tak ako som sa strašne po toľkých dňoch tešila, tak nanič to celé nakoniec dopadlo. Nasledujúci deň som odmietala vyliezť z postele a ignorovala som akýkoľvek pokus úplne každého, kto mal v ten deň chuť a potrebu ma kontaktovať. Večer, keď som sa konečne prebrala, som si našla niekoľko správ, mailov a zmeškaných hovorov. Medzi nimi neznáme číslo, ktoré sa na druhý deň ráno ozvalo znova. Aj keď som nemala chuť s niekým sa rozprávať, rozhodla som sa vypočuť si, čo má tento človek na srdiečku. Veď mi možno volajú z nejakej telky, možno ma Peťa znova prihlásila do nejakej reality show. To by ma mrzelo, keby som zmeškala.

V telefóne sa ozvala Baška z Blogera roka a nie len známy hlas, ale hlavne dôvod, prečo volá ma potešil viac, než by v tom momente dokázalo čokoľvek iné. Pozvala ma na raňajky s porotcami, 19.6 do FACHU do Bratislavky, ktoré budú určené pre TOP 3 v kategórii LIFE. Skôr než mi to, čo práve povedala došlo, mi to zopakovala. UMIESTNILA SOM SA V PRVEJ TROJKE! Dodala, že je to strašne tajné a v žiadnom prípade to nesmiem NIKOMU povedať. Ani náhodou. UMIESTNILA SOM SA V PRVEJ TROJKE? To bola presne tá správa, ktorú som v tom momente potrebovala úplne najviac na svete. Pretože ak ma z tej absolútne príšernej nálady mohlo niečo dostať, bolo to práve toto. Veď som možno vyhrala. Ale najhoršie som tretia! A to je úplne úžasné!

Bolo ráno asi tak pol 9. Ja som stála na úplne rozkopanej ulici chvíľku po tom, čo som sa rozlúčila s človekom, kvôli ktorému mi posledné dni bolo smutno a zrazu bol ten deň o trocha krajší. Oveľa krajší! Mala som slzy v očiach a radosť. Tú najväčšiu. A ešte strach. Že to omylom niekde vykecám. 

Najbližšie dni som sa stále usmievala a nikto nevedel prečo. Predstavovala som si, aké by bolo úžasné, keby som to znova vyhrala. Ale ono úžasné už bolo len to, že sa umiestnim. Chodila som šťastne po izbe a pozerala sa na certifikát za prvé miesto z minulého roka a mala som z neho úplne rovnako obrovskú radosť ako úplne všetky ostatné dni, odkedy som ho dostala. Pre mňa bola tá výhra niečo úplne neuveriteľné a veľa krát som sa pýtala samej seba, či sa to fakt stalo. A to, že by sa to mohlo stať znova, to bola vec, ktorú som si nedokázala ani predstaviť. 

Keď sme pár týždňov pred spustením nového ročníka točili videovizitky a upútavky s ostatnými minuloročnými víťazmi, dostala som otázku, či sa teším na nový ročník. Povedala som, že sa teším veľmi, ale tiež sa bojím. Že to neobhájim. Čo by znamenalo, že som sa zhoršila. Alebo, že prišiel niekto lepší. No keď som dokázala obhájiť štvrté miesto, prečo by som neobhájila aj prvé. Obidve situácie sú - aj keď sa to pri tom 4. nemusí na prvý pohľad zdať - extrémne náročné. Buď obhájite prvé a budete znova víťaz alebo 4. a budete tak trocha tragikomik. A to druhé som už raz dokázala. V tejto súťaži. A pár krát aj v živote. 

Odpočítavala som dni do TOHO utorka a neskutočne som sa tešila. Na ten deň, kedy budem znova cestovať do Bratislavy a tentokrát kvôli takej veľkej veci! Deň predtým som sedela vo vlaku a rozmýšľala nad uplynulým rokom. Či som do toho dala fakt maximum. Či som napísala všetko, čo som chcela. Či to bolo dosť vtipné, dosť dobré. Či sa ľudia bavili dosť. Odpoveď na väčšinu otázok bola nie. Aj napriek tomu, ako strašne šťastnou ma toto miesto, písanie a hlavne feedback od ľudí robí, som si bola veľmi dobre vedomá toho, že som do toho ten rok nedávala maximum. Že som nemala dosť času, nepísala dosť, že by to nemuselo stačiť. Pomyselne som sa s titulom rozlúčila, aj keď by som klamala keby som povedala, že bolo v tom momente niečo, čo by som si priala viac. Že na svete existovala vec, ktorú by som chcela viac, než to obhájiť. 

Cestou vo vlaku mi napísala Erika z blogu Tak trocha inak, či teda na tie raňajky idem. Pár dní pred vyhlásením, sa na stránke Blogera roka objavili články, kde v každom bol opis toho, ako jednotlivé kategórie budú vyhlasovať. A pri mojej kategórii bolo napísané, že je potrebné byť v utorok ráno K DISPOZÍCII. Erika sa pýtala už niekoľko krát, ale dnes bola dosť neodbytná. Stále som to popierala a rovnako popierala aj ona, keď som sa opýtala, či náhodou necestuje do Bratislavy tiež. Neverila mi a ja jej rovnako tiež nie. Bola som presvedčená o tom, že sa ráno stretneme na raňajkách. Bola som presvedčená o tom, že Erika v TOP 3 určite byť musí. 

Večer som sedela s maminou v obývačke, kukala telku, keď mi zrazu zazvonil telefón. Baška mi oznámila, že nikde nemám písať, že som v Bratislave a v žiadnom prípade ráno, že idem práve do Fachu na raňajky. A že mám trocha meškať, aby si všetko stihli pripraviť. Na Instagram do stories som si dala fotku s Jirkom, že práve spolu cvičíme a jemu sa celkom páčilo, že mi robí alibi. 

V noci sa mi spalo zle, stále som sa budila a vstala som o dve hodiny skôr, než som plánovala. Urobila som si predraňajky, pretože tak dlho by mi bolo bez jedla smutno a navyše na stránke písali, že raňajky dostane len víťazka. Nemohla som riskovať, že ak nevyhrám, budem bez jedla. Sedela som s tým jogurtom a čučoriedkami v obývačke na gauči a mala šialený stres. Úplne obrovský. Blížilo sa to, na čo som sa tak tešila!  

Počas toho, ako som kráčala v lodičkách po kockách v Starom meste som stále rozmýšľala nad tým, čo ma čaká. Čo sa v najbližších hodinách bude diať? Ja nie som typ na prekvapenia a čokoľvek, čo neovládam a nie je v mojich rukách mi spôsobuje stres. Je to nejaká prirodzená ochrana organizmu, ale akonáhle sa dostanem do prostredia, kde mi nehrozí nebezpečenstvo, som okamžite v pohode a prepnem do režimu, v ktorom si všetko užívam na milión percent. Vo Fachu ma privítala Baška a oznámila mi, že všetci ostatní meškajú a že som vlastne prišla prvá. Neprekvapilo ma to, Baška aj mne povedala, že mám trocha meškať. Ja som meškala tri minúty, ale trocha meškať môže žena celkom ľahko pochopiť ako prísť o polhodinu neskôr. 

Posadili ma ku stolu, kde bolo prestreté pre 6 ľudí. Janka mi ukázala, ktoré miesto je moje. V strede napravo. Chvíľku sme sedeli, rozprávali sa a ja som obdivovala a chválila krásne priestory reštaurácie Fach. Nikdy predtým som tam nebola a veľmi som sa tešila. Stále som si hovorila, že aj ak skončím tretia, aspoň sa dobre najem. (A ono nie že by tretie miesto bolo zlé, no dnes to bola tá najhoršia možnosť, ktorá by sa mohla stať.)

Stále som rozmýšľala nad tým, ktoré dve blogerky ešte prídu. Bola som si takmer istá tým, že to bude Erika, pretože včerajšie správy, ktoré mi písala boli viac než podozrivé. No tú tretiu som nedokázala odhadnúť. V kategórii som mala opäť veľmi kvalitné blogy a ťažko nezaujato hodnotiť. Zrazu sa v priestoroch reštaurácie objavila ďalšia slečna. To budú určite Zápisky od Maryshky. Tento blog som považovala som svoju najväčšiu konkurenciu. Nie že by som ostatné nepovažovala, ale práve táto slečna (zhodou okolností tiež Slovenka v Prahe) píše rôzne vtipné príhody (napríklad aj o chlapoch) a zaujala ma úplne najviac. Pobavila, rozosmiala a podobný cieľ je aj toho môjho blogu. Myslím, že by sme boli dobré kamošky! Predstavila sa mi ako Simonka a to meno úplne nesedelo. Nevybavovalo sa mi, ktorá blogerka sa volá Simonka, no povedala som si, že meno vôbec sedieť nemusí a môže písať pod pseudonymom. Potom si ale odskočila a Janka mi povedala, že to je porotkyňa, ktorá hodnotila prácu s Instagramom. POROTKYŇA? To je ale 15 minút po začiatku a zatiaľ som tu jediná blogerka? 

Spomenula som si na to, čo mi povedala Baška v telefóne. Raňajky s TOP 3 a porotcami. TOP 3 = tri stoličky. Janka, Baška = 2 stoličky. Porotcovia = množné číslo = viac ako jedna stolička. Pri stole máme ale len 6 stoličiek, to som dokázala spočítať aj v stave, v akom som práve bola. Niečo tu nehrá. 

Chvíľku po tomto zamyslení prišla porotkyňa Veronika, ktorá si sadla vedľa mňa. A už nesedelo vôbec nič. Voľné posledné dve miesta, ale Baška predsa potrebuje niekde sedieť tiež. Vtedy mi oznámili, že môžeme začať, spustili livestream na Youtube, vedľa mňa si sadla Baška, oproti šéfkuchár Fachu Maťo a bolo to jasné. Už nikto nepríde. Pretože tento deň bude len môj. MÔJ! Pretože ja som to VYHRALA!!! NO PANEBOŽE!!!

Janka moje myšlienky zopakovala nahlas bez toho panebože a potom predstavila ľudí pri stole a hovorila aj niečo ďalšie, ale pre mňa nasledovalo 10 minútové okno nulového porozumenia udalostí prebiehajúcich okolo mňa. 10 minút, počas ktorých mi všetci gratulovali, hovorili, že to čo robím, robím skvelo a mám v tom pokračovať, že sa tešia na knihu a nech sa mi darí ešte viac a nech to je ešte lepšie. A ja som si stále v hlave opakovala, že toto sa mi asi sníva. Pretože to, že by som to mohla obhájiť bola pre mňa vec absolútne nepredstaviteľná. 

Ak ste pozerali LIVESTREAM (klikni pre spustenie), možno to mohlo vyzerať tak, že o tom už viem dopredu. Však sedíme predsa všetci pekne pri stole. Ale ono to pár sekúnd pred spustením livestreamu tak nebolo. Stále tam boli dve voľné miesta a stále sa všetci tvárili, že čakáme na zvyšné dve blogerky.
Nasledovali dve hodiny, počas ktorých som rozprávala, vysvetľovala, rozhadzovala rukami, smiala sa a takmer plakala. A jedla oveľa menej, ako by som chcela, ale inak by som musela byť ticho a to nešlo. Potom som od šéfkuchára Maťa dostala súkromnú prehliadku všetkých priestorov Fachu, vyskúšala som jedlo v bistre a čierny nápoj v juice bare, milión krát sa odfotila s certifikátom, s každým členom poroty a urobila svoj prvý rozhovor ako BLOGER ROKA 2018. Aj napriek tomu, že to bolo už takmer 2 hodiny po tom, ako som sa túto správu dozvedela, som stále nebola schopná inteligentne odpovedať na otázky. To video si pozrite. Dokonca aj Jirka povedal, že na ňom vyzerám nejako príliš dobre. ŠŤASTNE. Úplne šťastne.  

Keď som vyhrala Blogera roka minulý rok, ako cenu som dostala obrovskú krabicu plnú kníh od Panta Rhei. Niekedy v tej dobe vyšla nová knižka - Mengeleho dievča, o dievčati, ktoré prežilo 4 koncentračné tábory. Každý kto ma pozná vie, že mám niekedy až nezdravý záujem o udalosti v koncentračných táboroch. Prečítala som všetky knihy, videla všetky filmy aj dokumenty. Nedávno som sa v Auschwitz bola pozrieť. A ja som si strašne priala, aby som ju v tom balíčku mala. No nebola tam. Odvtedy som bola na Slovensku veľa krát, kúpila som si plno knižiek, ale na túto som nejako nemala odvahu. Keď som bola na Slovensku naposledy, Panta Rhei na Instagram napísalo, že vydalo novú knižku z tohto prostredia. Tetovač z Auschwitz. Ešte v ten deň som bola po ňu v kníhkupectve. A práve vtedy som si spomenula aj na Mengeleho dievča. Povedala som si ale, že si ju už nabudúce kúpim určite, keď prečítam túto! Deň pred raňajkami som písala kamarátovi, že na ďalší deň nutne musím ísť do kníhkupectva po tú knižku, pretože si ju chcem naozaj veľmi prečítať. Mala som v pláne skočiť tam, keď skončíme.

Chvíľku po tom, ako sa vypol stream som sa začala rozprávať s Veronikou, ktorá sedela po mojej ľavici. Vedela som, že ju poznám, ale nevedela som ju vôbec zaradiť. Potom medzi rečou spomenula, že napísala nejakú knižku. A potom to povedala. Mengeleho dievča. Povedala som jej presne to, čo teraz Vám a ona vytiahla z kabelky knižku, napísala mi do nej venovanie a ja som v ten deň skoro odpadla druhý krát. Zázraky sa skutočne dejú, len na ne musíte veriť! A ja som musela vyhrať znova, aby som tú knižku dostala. 

A viete čo? MY SME TO FAKT VYHRALI!!!! A teraz na mojej poličke stoja už dva certifikáty za prvé miesto. A ono sa to fakt stalo! Aj keď mi to stále nedochádza. Stále mi chodia úžasné správy, stále mi ľudia gratulujú, trasú rukou a nosia darčeky. Panebože, a ja mám stále pocit, že žijem v tom najkrajšom sne!

A ja Vám všetkým z celého srdca ĎAKUJEM! Pretože nebyť Vás a Vašich hlasov, nedostali by sme sa do TOP 10. DO TOP 10 štvrtý rok po sebe! A to je teda niečo! Ono vlastne nebyť Vás, vôbec by to tu neexistovalo. A viete, ako to tu milujem. Tak nikam nechoďte a ďalej čítajte. Sľubujem, že keď si o rok položím znova všetky tie otázky, ako pred pár dňami, či som do toho dala všetko, odpoveď bude ÁNO! Čakajú nás veľké veci a ja sa tak NESKUTOČNE TEŠÍM!

Ešte raz ĎAKUJEM!

Majte sa najkrajšie ako viete

Vaša