ŠTVRTOK. Taký iný štvrtok.

0:37


Posledné dni som prežívala nejakú zvláštnu osobnostnú krízu. Bola som zo všetkého smutná a vôbec som sa nesnažila tento svoj stav nejako zmeniť. Skôr som mu všetko podriadila. V škole som bola duchom neprítomná, s kamarátmi taká nesvoja. A keď sa ma opýtal dokonca človek, ktorý nevyzerá že sa o niekoho zvlášť zaujíma - čo sa deje a že to ani nie som ja, zistila som že asi niečo nebude naozaj v poriadku. Niekedy práve ľudia, ktorí vyzerajú, že si najmenej tykajú s realitou - sú tí najvnímavejší a najpozornejší. Tento nevšedný paradox ma už aj po toľkých rokoch skúseností dokáže vždy prekvapiť. Nakoniec moje psychické vyčerpanie prinieslo "ovocie" a ochorela som aj fyzicky. Už tretí deň ležím v posteli v horúčkach, nemôžem spávať a každý pohyb ma bolí.  Tak len čítam knihy, rozmýšľam nad životom a diskutujem na rôzne vážne témy, ktoré sa v mojich rozhovoroch v normálnom bezhorúčkovitom stave nevyskytujú. 
Jednu noc som prečítala Malého princa a po vypití vývaru zo zázvoru, ktorý ma mal postaviť na nohy som mala pocit, že sa mi čoskoro asi ten Malý princ reálne zjaví - tu u mňa v izbe. V tomto Francúzsku ale ani ten zázvor nie je to čo by mal byť a preto zázračné vyliečenie stále nenastalo a ani Malý princ neprišiel. Teraz len ležím a zhromažďujem moje myšlienky a opisy pocitov, ktoré raz vydám knižne. Mala by som byť chorá častejšie - tie lieky majú na mňa blahodarný vplyv.
 Rozmýšľam ako dosiahnem ten blažený stav vyliečenia skôr ako dnes vo štvrtok v noci začne Animal party v mojom obľúbenom Middle night. Ak sa mi to ale dovtedy nepodarí a budem musieť ostať tu s myšlienkou, že všetci moji kamaráti sú na mieste snov, asi sa skutočne zbláznim a prežijem ďalšiu psychickú krízu. Vzhľadom na to, že v sobotu s Peťkou odchádzame na malý trip po Európe, nie je vhodné utápať sa v depkách. Predstava, že takto o týždeň budem ležať kdesi na pláži v Španielsku s fľašou sangrie je taká silná, že dokáže zabiť asi polovicu vírusov a batérii v mojom tele. Je to neuveriteľné, ale fakt mám pocit, že mi je lepšie. Nie síce až tak dobre aby som zajtra mohla ísť do školy, ale dostatočne dobre aby som sa mohla ísť prejsť aspoň po chodbe intráku a načerpala novú silu na nekonečné ležanie v posteli. Pozitívne myslenie veľmi pomáha a dokonca aj vtedy, keď nastane deň, ktorého ste sa tak obávali....


- A ja to neviem ovplyvniť tak, aby za A nenasledovalo B a C.

- Život neplynie podľa abecedy, - povedala ona.

- A podľa čoho?

- Život je ako písmenková polievka. Naberieš a vôbec nevieš, čo sa ti ocitne na lyžici. Možno v celom tvojom tanieri nie je vôbec žiadne písmeno C. Ani jediný kus. A ty sa stresuješ zbytočne."



You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM