Keď sa svet zblázni :)

Posledné dni boli veľmi zvláštne. Mala som pocit, že sa všetci v mojom okolí zbláznili. Môj 9-ročný brat chce blogovať o svojom 9 ročnom živote, kamarátka, ktorej okolo hlavy lieta svetožiara asi o pár dní príde s modrými vlasmi a tetovaním obrovského srdca cez celý chrbát, chlapec, ktorý mi inokedy ledva napíše práve vedie v našom chatovom okne veľmi dlhý monológ o zmysle života a poslaní jednotlivca na svete, najväčší flegmatik na svete, ktorého nikdy nič nerozhodilo prežíva hysterické záchvaty z ktoviečoho a stará známa, ktorá celý svoj život vyhlasovala, že neznáša deti a chlapov pred pár dňami porodila dvojičky a chystá svadbu- s chlapom. Najviac ma ale vždy dokáže dostať to, keď za mnou prídu ľudia o polovicu starší odo mňa a prosia ma o radu vo svojich vzťahoch a v láske. MŇA- čo môžem pokojne napísať príručku- Ako sa zblázniť za menej ako 7 dní a pobaviť pri tom všetkých naokolo :D

Ale ako sa hovorí- pri podobných situáciach treba začať od seba, to som aj urobila a zistila som, že ja som sa zbláznila asi najviac. A ostatní ľudia v mojom okolí sú len slabým odvarom toho čo sa deje v mojom živote ! Síce zatiaľ nemám dvojičky ani hysterický záchvat- začala som pociťovať rôzne zmeny v mojom správaní a v chápaní sveta. Vždy som milovala ružovú farbu a teraz keď sa na ňu pozerám tak vidím, že je fakt hnusná. Keď som pred troma mesiacmi odchádzala zo Slovenska, darovala som všetky moje veci sestre. Jej izba sa v momente farebne zmenila- ako to bolo v Harrym Potterovi, keď po metlobale zmenili celú výzdobu štadiónu do farieb víťazného týmu- tak u nej bolo zrazu všetko víťazne ružové. Na nechtoch som vždy nosila výrazné farby ako krvavo červená alebo kráľovská modrá a posledné dni sa stále pozerám na moju telovú farbu, ktorú som si tam nedávno nacápala a rozmýšľam- čo ma k tomu donútilo? :D

 Vždy som neznášala romantické filmy. Nemohla som sa na tie potoky srdiečok a vyznaní pozerať. Pár dní dozadu som si pozrela všetky diely Twilightu v domnení, že budem mať romantiky dosť na najbližšie dva roky. Účel to nesplnilo a po niekoľkých presladených hodinách som nie len že neprestala mať chuť na romantiku ale dokonca som sa chcela premeniť na upíra a prežiť všetky zápletky čo hlavné postavy tohto filmu. A to ani nehovorím o tom, že som po dopozeraní všetkých dielov bola ochotná pozrieť si posledný diel znova s človekom, ktorý ho ešte nevidel. Aby toho nebolo dosť- rozplakala som sa pri svadbe Bootha a Kostičky v 9. sérií Kostí. Seriál, ktorý som vždy pozerala len preto, že tam bola vždy maximálna absencia lásky a podobných vecí....seriál v ktorom je zrazu láska a podobné veci a ja ho mám stále rada a možno aj radšej :)

 Tiež som nemala rada pozeranie filmov s titulkami a radšej som počkala tri mesiace kým môj vysnívaný film nadabovali ako by som ho pozerala v originálnom znení.  Minulú noc som si pozrela Titanic v anglickom znení s českými titulkami. Najromantickejší a najpresladenejší  film v histórii svetovej kinematografie a dokonca s TITULKAMI. A nie preto, že by som ho nezohnala s dabingom, ja som ho proste chcela vidieť anglicky! V noci sa mi snívalo o tom, ako sa topím v nafukovacom bazéne :D Takto ma asi niekto trestá zato, že mením svoje zásady a životné presvedčenia. Preboha čo sa to so mnou deje a ako sa to vracia naspäť????

Ani v škole nie je všetko po starom- spolužiaci ma síce stále neznášajú ale jediný ktorý sa so mnou ešte nedávno ako tak doteraz bavil ma zavolal ku sebe na film- čo som sa snažila nebrať ako nevhodný návrh a milo som ho odmietla. Odvtedy si už ku mne nesadol, nebaví sa so mnou, v škole sedím sama a nemá mi kto prekladať keď odo mňa nejaký profesor niečo chce. Naučila som sa, že niekedy je lepšie pre svoje vlastné dobro v budúcnosti, urobiť aj tie veci, na ktoré normálne chuť ani odvahu nemáme.:D

Vzhľadom na to, že o dva týždne končí semester je najvyšší čas zistiť, či náhodou niektorý z predmetov, ktorý som mala zapísaný nemal napríklad povinnú dochádzku. Ale hold, úloha to je ťažká, keď nemám v škole žiadneho kamaráta, ktorý by mi pomohol niektoré otázky zodpovedať :D Profesorov sa opýtať bojím, však niektorých som videla prvý krát len pred pár dňami :)  

O tom, že Francúzi sú zvláštni som tu už pár krát písala, ale oni ma stále dokážu ešte prekvapiť. Nemajú problém prísť mi o tretej ráno zaklopať, vydesiť ma na smrť a povedať mi aby som si svoj Titanic pustila tichšie. V škole sa ma jediná ženu, ktorú som tam kedy stretla opýta čím si dávam vypĺňať vrásky a v ktorom salóne a ľudia sú ochotní sa aj do krvi pohádať, že Česko a Slovensko je jeden štát a vy ich nemáte čo prehovárať, lebo tam už raz boli. A tiež prečo vlastne diskutujete toľko o ČeskoSlovensku keď vy odtiaľ vôbec ani nie ste lebo vykazujete všetky znaky Ruskej národnosti :D. V električke mi chlapec vytiahne slúchadlo z ucha a povie, že to nepozná čo počúvam a keď si v parku sadnem na lavičku trvá priemerne 7 minút, kým si niekto sadne vedľa a začne mi rozprávať o tom, ako má rád listy. 

A v momente, keď si už myslím, že svet sa rúti do záhuby takou nezávratnou rýchlosťou že ani nestihne zakývať na rozlúčku, príde niekto, kto mi ukáže, že sú na svete aj horšie veci ako to, že mi zrazu začali chutiť hrušky. Že v láske je všetko možné podobne ako v tých hnusných filmoch, ktoré som celý život odmietala, že naozaj existujú na svete ľudia, pre ktorých stojí zato pretrpieť nekonečné víkendy a tiež ľudia, ktorí nezabúdajú na sviatky! A dokonca aj vtedy, keď vlastne žiaden sviatok nemáte :)