Som Inžinierka!

17:46

Od môjho posledného príspevku prešli už asi aj dva mesiace, veľa vecí sa udialo, veľa vecí sa zmenilo a konečne som sa dostala k tomu, aby som to vysvetlila. Čakali ma štátnice! Je pravda, že som sa na ne pripravovala dlho a učila som sa celý mesiac, no polovica predmetov, ktoré som mala som videla prvý krát, kedže som ich vo Francúzsku nemala a uznali mi ich za niečo príbuzné, ale inak celkom iné. V neposlednom rade - však asi prvý krát v živote išlo o niečo skutočne VEĽKÉ a dôležité. To bol tiež dôvod toho, prečo som bola posledný mesiac nervózna, nepríjemná a bolo lepšie sa ku mne nepribližovať a absolútne nerobiť to, čo by sa mi mohlo nedajbože nepáčiť. No vždy sa ale našiel niekto, kto neposlúchol a potom som kričala, plakala, zúrila, trieskala dverami a zamykala sa v kúpelni. A síce mi všetci hovorili, že to určite dám a určite už všetko viem, tieto reči ma namiesto pôvodne mysleného povzbudenia len naštvali ešte viac. Lebo každým dňom učenia som len prichádzala na to čo neviem, ale mala by som. Aby toho nebolo málo, po dvoch týždňoch učenia ma začali strašne bolieť zuby. Keď sa to už naozaj nedalo vydržať, rozhodla som sa navštíviť pohotovosť. Myslela som si, že bude stačiť trocha povŕtať, uvoľniť tlak a môžem sa učiť ďalej. Po obhliadke zúbku však prišlo nemilé prekvapenie. K predštátnicovým radostiam sa pridalo trhanie zubu. Čakali ma dni keď som bola spomalená a prispatá z liekov a mohla som jesť len detskú výživu a jogurty. Nervozitu to samozrejme len stupňovalo. Prvý vrchol všetkého prišiel večer deň pred, keď mi začali chodiť sms-ky od rodinných prislúšníkov a kamarátov, že mi veria a držia palce. Nevedela som prestať plakať. Druhý vrchol prišiel asi 10 minút pred mojou štátnou skúškou, kedy som sa z neznámeho dôvodu zavrela na záchod a nevedela prestať plakať znova. Musím uznať, že to bola tá najnevhodnejšia chvíľka, kedy sa niečo podobné mohlo stať. Pred komisiou som už síce prišla s úsmevom, ale stále s vlhkými očami. Bolo tam asi viac ako 10 super profesorov, ktorí vedia o fyzike všetko a ja som im mala rozprávať o mojom prínose do sveta fyziky. Vždy keď som si na toto posledné dni spomenula, začali sa mi potiť a klepať ruky. Celá nervozita opadla hneď po tom, ako môj vedúci prečítal posudok mojej práce a obhajobu som si naozaj užila. Nehovoriac o tom, že odborná časť skúšky bola zo všetkého najlepšia. Otázky som dostala ako ,,ušité na mňa" a všetci boli strašne milí.
Keď sa na to ale pozerám spätne, je dobre že som sa vyplakala práve vtedy, keď ma nikto nevidel, ako keby sa to malo stať napríklad pred celou komisiou keď mi povedali, že som inžinierka. 
A oni to mimochodom fakt povedali. A pocit to bol nepopísateľný. Však túto školu som od začiatku brala len ako takú veľkú výzvu. Na semester. Možno dva. Ľudia tipovali maximálne semester. No paradoxne práve im štúdium trvalo (prípadne stále trvá) oveľa dlhšie ako mne štandarných 5 rokov :)
Bolo to dlhých 5 rokov plných radostí a starostí, prebdených nocí, smiechu ale aj sĺz, stresu a slastných pocitov, keď do AIS - u prišlo jedno písmenko. Keď sa na to pozerám spätne, asi by som si túto školu vybrala znova (z pohľadu maturanta). Z pohľadu inžinierky by som nezobrala ani milión eur za ďalších rovnakých 5 rokov (rozumej ďalších 5 rokov už po 5 absolvovaných).
Bolo to fajn, bude mi to chýbať. Aj keď som posledné dni nadávala, že fyziku už nechcem nikdy ani vidieť, na druhý deň po štátniciach som si obliekla tričko z CERN - u s rovnicami. :)











































PS: Ešte aby som nezabudla, v najbližších dňoch napíšem niečo viac o finále MISS Slovensko 2015 (a milión fotiek!) a o galavečeri Bloger Roka 2014 (žiaľ takmer bez fotiek), ktorých som sa počas mojich hektických dní zúčastnila :) Tiež blog čakajú veľké dizajnové zmeny, súťaž a celé leto na ostrovoch na opačnej strane zemegule :) Máte sa na čo tešiť.



Majte sa krásne

Vaša
 

You Might Also Like

16 komentárov

KNIHA NEINSTANTNE KRÁSNA

KNIHA NEINSTANTNE KRÁSNA

Vypočuj si PODCAST