Na crossfit závodoch

Ťažko sa mi dnes píše o tejto udalosti, ale čakať, kým sa noha uzdraví a bude to bez psychickej ujmy, tak zabudnem polovicu vecí, čo sa udiali. Mám celkom problém s dňami a dátumami, kedže som doma a môj jediný problém dňa je, ako z kuchyne prenesiem do izby pohár s vodou bez toho, aby som to všade neporozlievala. Aj keď momentálne som doma na Slovensku a všetci sa o mňa pekne starajú. A prišlo aj na to, aby som s mesačným sklzom napísala o jednej veľmi úžasnej udalosti!

Že budú crossfitové závody? A môžem sa ísť pozerať? Tak no nedbám, idem! Vymysleli sme to na poslednú chvíľu bez väčšieho plánovania, zajednali sme ubytko, odvoz a zostávalo posledné. Zobudiť sa ráno a dostaviť sa na miesto stretnutia. V najlepšom prípade načas. Nič komplikované, všakže. Trocha ma znepokojila informácia, že mám  cestovať električkou o piatej ráno, no nakoniec som sa asi o jednej uložila do postele s tým, že sa ráno pobalím na celý víkend, vyžehlím vlasy, rozhodnem sa čo si oblečiem, aj čo si vezmem so sebou. A celkom nepochopiteľne som si nastavila budík na 4:50 s tým, že ráno budem mať CELÚ HODINU čas na prípravu. No iba žeby nie. To že som si budík nastavila o hodinu neskôr som zistila až ráno, keď zazvonil. Pre človeka so železným harmonogramom, ktorý musí mať vždy všetko tip top naplánované a miluje svoju rannú pohodičku, bolo toto ráno, ktoré predurčovalo celý deň prežiť v malom strese. Neviem ako som všetko dokázala za tých pár minút, čo som doma mala, no ani som sa nenazdala a už som bežala na zastávku. V jednej ruke ešte teplá žehlička na vlasy, ktorá sa síce stihla zohriať, ale vyžehliť vlasy som už nestihla, v druhej ruská vlajka pre Kaťu, ktorú som v poslednej chvíli chňapla z okna (to, prečo mi na okne visí ruská vlajka nie je vec, ktorá by mala nejaké logické vysvetlenie). Cesta na zastávku štandardne trvá niekoľko minút, no toto ráno som ju zvládla za necelú minútu. Behom a na jeden nádych. Vďaka Ti crossfit, že ma učíš takéto veci.

V týchto momentoch sa vždy zamýšľam nad tým, prečo sa toto deje vždy len mne. Prečo to vždy každý dokáže normálne, OKREM mňa. Prečo Kaťa dokázala byť v dohodnutej električke o piatej ráno zbalená, upravená, učesaná a prichystaná. Smiala sa na mne celú cestu, hlavne keď som v električke niekoľko krát vyložila celý obsah kabelky a znova naskladala naspäť. Vytiahla mejkap a zrkadielko, že sa idem namaľovať. Vďaka bohu, že v ten víkend boli všade po Prahe Halloweenské párty a v tej električke som bola vtedy fakt jedna z najnormálnejších, nech by som už robila čokoľvek. Kaťa to celé okomentovala tým, že som jej osobný hrdina. Do Brna sme sa úspešne dostali a začal sa víkend, ktorý bol oveľa lepší, než by som bola dopredu nejako predpokladala.

Prvý workout bolo plávanie a to ma z celého dňa bavilo asi najviac. Všetky tie sexi telá sa vyzliekli do plaviek a bolo sa teda na čo pozerať. Estetická fascinácia. Nikde sa nezabúdalo na ten malý ranný horor lepšie než pri tomto bazéne. Ženy, chlapi. Vlastne to bolo jedno, na koho som sa pozerala. Veľmi pekné.

Odkedy som v Prahe myslela som si, že tu nemajú vôbec pekných chlapov. Ale ja som len zrejme chodila na nesprávne miesta. Aj keď otázkou je, či nebol skôr problém len v zlom vnímaní tých správnych chlapov na tých najsprávnejších miestach. Keď som sa poobzerala okolo, všade bolo niekoľko exemplárov takého toho chlapa, ktorého by som si naložila do auta a odviezla domov. Čo bolo ale pre mňa najviac prekvapivé bolo to, že všetci tí najlepší prišli do Brna s nami. Boli z nášho gymu a posledný rok som ich pravidelne stretávala. Jednoduché veci mi dochádzajú občas trocha neskôr. Modlitby a pôst nebol potrebný, stačilo otvoriť oči.

Na tomto mieste sa každá priemerná žena musela cítiť ako vo sne a ja sa pýtam, prečo ste ma zobrali na crossfitové závody až teraz?? Už chcem chodiť na každé! 

Večer sme sa všetci stretli v reštaurácii, kde sme si dali jedlo a časť sa vybrala ubytovať na hotel, ktorý sme si zhodou náhod zarezervovali všetci rovnaký. A tu niekde skončil ten slušný crossfitový večer a začal párty večer v bare, ktorý by som si možno tak celkom ani nepamätala, keby z toho večera neexistoval kamerový záznam. Neviem prečo sa niekto rozhodol väčšinu večera natáčať, no kamera to bola moja a asi to bol primárne nápad môj. No chvalabohu, že to bola kamera moja a teda všetky videá ostali u mňa. Tie ako hráme karty a ľudia sa mi snažia vysvetliť, že guľa je farba, ako zisťujem, že som našla svoju spriaznenú dušu s rovnakou poruchou osobnosti, ako hráme hru, kedy treba na otázky odpovedať pravdu a ja pred všetkými hovorím jedno konkrétne meno jednej osoby z nášho gymu, ktorú tajne platonicky milujem už odkedy som sem prišla! Ako Matěj robí v strede baru o 2 ráno stojku a ako všade sypeme škoricu. Ako recitujem medový hrnček a ako prepijeme jednu hodinu dvakrát! 

A po tejto noci to naši chlapci na rannom semifinálovom workoute zvládli na jedničku, ako keby tá nočná párty ani nebola. No máme sa čo učiť! :)