Takýto bol rok 2016

17:43

U mňa je už taká tradícia, že Silvestre vždy nesiem ťažko. Nechcem aby skončil starý rok, nechcem aby začal nový. Posledné roky som mala také úžasné, že som fakt na Silvestra nechcela nič viac než to, aby sa zastavil čas a ostali sme tam, kde sme práve boli. Vždy s príchodom polnoci som spustila záchvat plaču a nedokázala sa často ukľudniť celú najbližšiu prvú hodinu nového roka. 
Pred pár rokmi (no bude to už asi 10) sme Silvester strávili na horách v skvelej partií. Boli sme tam niekoľko dní a v deň D som množstvo alkoholu nie celkom odhadla a polnoc som prespala. Zobudila som sa niekedy o tretej ráno, vyšla som pred chatu a nechápala som, prečo je tak ticho. Kde sú všetci? A prečo sú na zemi odpálené ohňostroje? A vtedy mi to došlo. Bola som tak strašne nahnevaná, že ma nechali spať a prespala som polnoc. Odvtedy netúžim po ničom inom než po tom, aby som prespala aj všetky ostatné. 
Tento rok som trávila Silvester s ľuďmi, ktorí netušili, ako u mňa Silvestre prebiehajú a nestihla som ich varovať. Potom si mysleli že plačem lebo sa mi nepáči párty, lebo mi ublížili alebo z nejakého iného podobného nezmyselného dôvodu. Tak to nebolo. Ale nebolo to ani preto, že by som nechcela, aby rok 2016 skončil. Ja som chcela aby skončil. Lebo bol zlý, plný smútku, sĺz, bolesti, nešťastia.  Ono nie že by sa nestali aj dobré veci. Stali a boli ich toľko, že nebyť toho zlého, bol by to zase rok na jedničku. No tie smutné udalosti poznačili všetko ostatné. 
Takto pred rokom som od roku 2016 mala obrovské očakávania. Mala som toľko snov, ktoré som chcela aby mi splnil. A on sklamal. Veľmi sklamal.

Ale keď končil rok 2015 a ja som písala, čo si prajem do toho ďalšieho napísala som niečo múdre: ,,Nech Vám rok 2016 prinesie čokoľvek - či už pekelne dobré alebo absolútne zlé, prijmite to s pokorou. Stojte vždy nohami pevne na zemi a keď padnete na kolená, nebuďte z toho smutní a nájdite si v živote niečo, čo Vás bude robiť šťastnými aj v tomto ťažkom, smutnom období. Skôr či neskôr zistíte, prečo sa Vám to stalo a budete vďační. Buďte vďačný za každú lekciu, ktorú Vám život dá. A bude ich mnoho. Aj ak to bude najprv bolieť, všetko sa deje preto, lebo sa to tak diať má. Keď zmeškáte autobus a niekde budete meškať nebuďte smutní, v ďalšom možno stretnete niekoho kto Vám zmení život.A keď toto pochopíte, budete omnoho šťastnejší." 

Vtedy som ani netušila, koľkokrát sa počas tohto roka budem k tým slovám vracať. 




A takto to všetko bolo:

JANUÁR:

Regionálny kasting MISS Slovensko 2016
Nový rok začína úžasne! Konečne to vyšlo. Úspešne som prešla cez 3 kolá regionálneho kastingu MISS Slovensko a postupujem do semifinále. Na svete nie je šťastnejšieho človeka. Z toľkého vzrušenia omylom nechávam v bankomate kartu a nemám sa ako dostať naspäť do Prahy. Rozmýšľam nad tým, či v tom mojom malom vesmíre musí byť fakt všetko dokonale vyvážené.

Viac tu: Kasting MISS SLOVENSKO 2015


Semifinálne MISS Slovensko 2016
Cestujem do Bratislavy na semifinále plná očakávaní a stále tak neskutočne šťastná. Pozvánku zabúdam v Prahe a pamätám si zlý čas začiatku. Prichádzam o dve hodiny neskôr a hneď po zistení tejto skutočnosti mám pocit, že sa mi rúca svet. Dostávam červenú a v čase kedy porota vyberá finálovú dvanástku, ja už sedím s Adamom na lavičke a plačem nad McFlurry. 



Návrat do reality
Vraciam sa do Prahy, tlačím do seba čokoládu a zase plačem. Dostávam smsku od maminky kde píše, že hlavu hore a či som nezabudla na môj ďalší sen. Napísať knihu. Na chvíľku mi je lepšie. Nasledujúce dva týždne sú ale katastrofálne. Všetci do mňa tlačia sladké, pozývajú ma do cukrárni a ja žijem s depresiou ako svet. Po večeroch plačem a odlajknem, odfollownem a zablokujem všetky stránky, ktoré majú s misskou niečo spoločné. Každý deň sa prehováram na cvičenie a hľadám motiváciu. Márne. Som slaboch. 

FEBRUÁR:

Krátke vlasy
Pár dní po semifinále sa o pol 8 večer skratovo objednávam do kaderníctva a nechávam si odstrihnúť pol metra milovaných vlasov. Nechcem aby mi ešte niečo pripomínalo tú Niku ,,predtým". Chcem zmeniť farbu, to mi ale ,,last minute" urobiť nechcú.


Rozchod
Ďalšie dni vrcholí aj veľká kríza vo vzťahu, ktorá prináša rozchod. Následné mesiace spolubývania aj napriek rozchodu sú ďalšou peknou skúškou psychiky. Prichádzam na veľmi dôležitú vec a to, že ma v Prahe už vôbec nič nedrží. Viem, že keby v tejto chvíli prišla ponuka odísť hoci aj na druhý koniec sveta, do rána viem byť zbalená. 

Vykĺbené rameno
Trvá to pár týždňov, ale pomaly sa zase dostávam naspäť do režimu. Začínam pekne cvičiť a aj bez konkrétnej motivácie nachádzam v sebe stratenú silu. Som na seba taká hrdá a zase šťastná. Po pár dňoch si na cvičení vykĺbim rameno, mám zakázané používať ruku a mesiac necvičiť. Plačem v ordinácii u chirurga na nepeknom modrom stole Všetka sila, nádej a chuť zmizla v priebehu pár minút. Najbližšie týždne nedokážem v noci kvôli bolesti spať, nepomáhajú žiadne lieky, tečú mi slzy bolesti a nedokážem s tým nič urobiť. Pomaly si začínam uvedomovať, že toto sa na mojej psychike podpíše asi veľkými červenými písmenami.  
Viac tu: ČREPINY SNOV


MAREC:

Porotca v MISS Face
Rameno je na tom konečne lepšie a prichádza úžasná správa. Organizátori súťaže MISS FACE si ma vyberajú ako porotcu na kasting a ja cestujem do Zlína vyskúšať si misskovanie aj z druhej strany. S riaditeľkou Taňou Makarenko, Českou MISS Nikol Švantnerovou a MISS Face Monikou Vaculíkovou si porotcovanie užijem na 100% a plním si jeden malý veľký sen. 

Viac tu: Ako som porotcovala na MISS Face



APRÍL:

Článok vo FitŠtýle
Vychádza článok vo FitŠtýle o mojej misske a som taká šťastná! Stále dokola si ho čítam a nosím ho všade so sebou. Som na Slovensku na Veľkú noc a užívam si sviatky s rodinou. Zjem tonu koláčov a nemôžem sa dočkať toho, keby sa znova vrátim do Prahy a začnem zase cvičiť.

Viac tu: Píše o mne FITštýl



Pobyt v nemocnici
Som slabá, nevládzem cvičiť, rameno ma ešte dosť obmedzuje, ale pomaly sa vraciam naspäť. Konečne mám pocit, že už bude dobre. Po 4 dňoch od návratu zo Slovenska (!!!!) sa necítim úplne najlepšie a preto navštevujem lekára s podozrením na príušnice. Moje podozrenie vyvráti s tým, že ma asi len ofúkol vietor. Nasleduje najhorší víkend v 40 teplotách a v nedeľu hospitalizácia v nemocnici. Tečú mi infúzie a udalosti týchto dní si pamätám len hmlisto. V utorok mi oznamujú že mám zápal mozgových blán a zápal pankreasu. Zakážu mi úplne všetko. Až teraz mám skutočne pocit, že sa mi rúca svet. Úsmev na tvári mi na chvíľku vyčaruje informácia, že môj blog postúpil do finále národnej súťaže Bloger roka. 
Prvý týždeň mi nosia 3x denne rôzne druhy mäsa, ktoré odmietam jesť. Kvôli pankreasu nesmiem nič tučné, kvôli príušniciam nedokážem prehĺtať. Kŕmia ma rozmixovanou mrkvou. Neznášam mrkvu. Kvôli zápalu mozgových blán nesmiem čítať, pozerať telku, používať počítač, žiadnu fyzickú aktivitu. Nič. Dva mesiace.
MÁJ: 

Dva mesiace PRÁCENESCHOPNÁ
Ďalšie dva mesiace ležím doma v posteli a mám zakázané úplne všetko. Jediná vec, ktorú môžem robiť je rozmýšľanie o živote. Som na všetkých nepríjemná, stále smutná a nedokážem sa zmieriť s tým, čo sa mi to deje. Môj stav je zdrojom neskutočného počtu hádok, ktoré mojej psychike vôbec nepridávajú.   

Narodeniny Meat Factory
Po niekoľkých týždňoch náš gym oslavuje narodeniny a ja tajne počas nemocenskej dovolenky odchádzam na celý víkend na chatu na Orlík. Som tak neskutočne šťastná, že môžem byť s týmito ľuďmi. Dúfam, že mi domov nepríde žiadna kontrola.


Bloger roka 2015
Znova porušujem vychádzky a odchádzam na víkend do Bratislavy, na vyhlásenie Blogera roka. Strašne sa teším a celý večer si veľmi užijem. Neočakávam nič, vo finále je 10 fakt kvalitných blogov. Obhajujem 4.miesto z minulého roka a plačem ako keby som vyhrala minimálne Nobelovu cenu. Strašne sa teším, no na druhej strane si uvedomujem, že mi to druhý rok po sebe znova uniklo o taký vlások.

Viac tu: Bloger roka 2015


Výpoveď v práci a zrušenie sociálnych sietí
V nedeľu sa vraciam do Prahy a po predošlom 2 mesačnom uvažovaní o živote dávam výpoveď v práci. Existuje len jeden človek, ktorý by ma dokázal zastaviť a tak veľmi chcem, aby to urobil, no ten mi so slzami v očiach hovorí: ,,Je to Tvoje rozhodnutie". Ešte v ten večer ruším všetky sociálne siete a som rozhodnutá všetko zmeniť. Bez Facebooku sa všetko deje mimo mňa a o ničom neviem. Kamaráti mi hovoria že som blázon, že to je všetko urýchlené, pod vplyvom liekov a po dlhodobej chorobe nepremyslené. Premyslela som to dosť, no netuším, čo budem robiť. Podávam si prihlášku na doktorát na Karlovku, no vôbec o tomto kroku nie som presvedčená.


Doktorát
Vesmír posiela odpoveď do 48 hodín v tak nezvyčajnej forme, že sa tomu dá len ťažko uveriť. Večer stretávam na chodbe vo vchode, kde bývam suseda, ktorý ma pozná cez blog a vie o prihláške na Karlovku. Rozpráva mi o experimente STAR v BNL a ALICE v CERNe, kde práve hľadajú študentov na doktorát. V najbližších dňoch absolvujem stretnutie v škole s mojim budúcim školiteľom, podávam si prihlášku a dostávam literatúru na prijímačky. Zisťujem, že ma v tejto Prahe asi niekto chce.

Viac tu: NOVÁ KAPITOLA

JÚN:

Návrat na crossfit
Po nekonečných dvoch mesiacoch sa vraciam znova na crossfit a som taká slabá, že ledva odnesiem prázdnu činku z jednej strany gymu na druhú. Som z toho úplne zúfalá, no na druhej šťastná, že tu vôbec môžem byť.

JÚL:

Prijímačky
Po mesiaci učenia ma čakajú prijímačky na doktorát. Posledné dni pred dňom D sa učím celé dni, tak strašne to chcem urobiť. Konajú sa v rovnaký deň ako pred rokom inžinierske štátnice a cítim sa rovnako dobre ako vtedy. Prijímajú ma do týmu, na experiment STAR do BNL v Amerike. Som taká šťastná!

Rozchod
Moje šťastie netrvá dlho a život sa mi znova rúca aj po citovej stránke. Zažívam najintenzívnejší rozchod v mojom živote. Mám pocit, že som spadla do obrovskej osobnej čiernej diery. Večer sa vraciam zdeptaná domov a zisťujem, že mi niekto vykradol byt. Deň snov.
Nasledujúce týždne trávim celé dni na crossfite, pretože to je jediné miesto, kde dokážem vypnúť. Tri týždne plačem takmer nonstop. Nikto nechápe, čo sa so mnou deje. Mám pocit, že nešťastie tohto roka je nekonečné. Konečne začínam písať knihu.

Koniec v práci
Po dvojmesačnej výpovednej lehote prichádza posledný deň v práci a moja rozlúčková párty. Je mi smutno. Plno ľudí som si tam veľmi obľúbila a budú mi chýbať. Ale som rada, že niektorých už nikdy neuvidím.

AUGUST: 

Prvá služobná cesta do Ameriky
Po dvoch týždňoch v novej práci odchádzam na kolaboračný meeting do Ohia. Ničom nerozumiem a mám pocit, že som sa na tomto mieste musela ocitnúť asi nejakým omylom. Americká strava mi vôbec neprospeje a domov sa vraciam o pár kíl ťažšia. Som naštvaná sama na seba.

Viac tu: Nikolka v ríši divov

a tu: Moja prvá konferencia v USA. Alebo čo sa dialo po nej


Ďalší úraz
Po návrate má čaká týždeň v Prahe pred ďalšou pracovnou cestou a ja za tých pár dní stíham ďalší úraz. Pri box jumpoch si zraňujem nohu. Dva týždne nemôžem poriadne chodiť. Odmietam ísť k doktorovi a dúfam, že to bolieť prestane.


SEPTEMBER:

Nórsko
Dva dni po úraze odlietam do Nórska na 2 týždňový kurz analýzy dát. Ledva sa došmochcem na letisko. Bergen je úžasný, strašne sa mi tu páči. Stále prší a stále ma bolí noha. Celé dni pozerám do počítača a nerobí mi to dobre. Len pár týždňov mám povolené používanie počítača, no práca si vyžaduje využívať ho neustále.

Viac tu: Po týždni v Nórsku. 11 vecí, ktoré ma v Bergene zaujali.

a tu: Za krásami nórskych fjordov

a ešte tu: Bergen z oblakov


Návrat choroby
Po návrate do Prahy navštevujem doktorku kvôli nekončiacim bolestiam hlavy. Vypisuje ma na PN s podozrením na návrat zápalu mozgových blán. Zase nesmiem počítať, knihy ani telku. Tých pár dní mi ale veľmi prospeje.

Odfarbenie vlasov
Po nekonečnom hľadaní objavujem v Prahe kaderníčku, ktorá mi odfarbuje čierne vlasy. V kaderníctve strávim 7 hodín a odchádzam s krásnou svetlou farbou. Som nadšená. Po mesiaci absolvujem druhé sedenie a konečne je to moja vysnená farba vlasov. Dokopy strávim v kaderníctve asi 13 hodín.

Viac tu: Zbohom čierna


Návrat do virtuálneho sveta
Po 5 mesiacoch sa vraciam na Facebook a Instagram. Je to zvláštny pocit. Celkom som si na život bez sociálnych sietí zvykla a nechýbalo mi to.

OKTÓBER:

New York
Čaká ma ďalšia pracovná cesta do New Yorku. Neviem sa dočkať. Letím jeden deň po úžasnej narodeninovej párty. Absolvujem bezpečnostné skúšky a púšťajú ma k urýchľovaču. Som nadšená. Jednu noc sa vymknem na hotelovej izbe a zachrániť ma príde policajná hliadka. Neviem sa dočkať výletu v NYC, ktorý si aj napriek hnusnému počasiu úplne užijem.
Vraciam sa domov, konečne ma nič nebolí a netúžim po ničom inom viac než sa konečne vrátiť naplno na crossfit a začať zase behať.

Viac tu: Noc na chodbe v spodnom prádle

a tu: Na výlete v New York City


NOVEMBER:

Podvrtnutý členok a natrhnutý väz
Prežívam úplne krásny deň s ľuďmi ktorých mám tak rada. Mám pocit, že veľmi dlho som nebola tak šťastná. Vraciam sa domov a hovorím kamarátke o tom, ako môžem konečne cvičiť naplno a konečne začať znova behať. Počas toho ako jej s úplným nadšením rozprávam o tom, ako zajtra spolu začneme makať na našich snoch, zle dostupujem a padám na zem v strašnej bolesti. Prichádza po mňa sanitka a ja plačem, lebo presne viem čo to znamená. Plačem celé nasledujúce 2 hodiny v nemocnici. Zlomené to nie je, no čaká ma 6 týždňov bez chodenia. Nerozumiem tomu prečo sa toto zase stalo.
Ďalší týždeň vplyvom tabletiek proti bolesti takmer celý prespím. Keď nespím plačem, pretože to šialene bolí. Nedokážem sa zmieriť s tým, že sa mi to stalo. Odchádzam na dva týždne domov, všetci sa o mňa starajú a kupujú mi jedlo, ktoré mám najradšej. Všetko mi je jedno, priberiem asi pol tony.

Viac tu: Ako som darovala šťastie... a skončila v nemocnici


DECEMBER:

Znova chodím
Týždeň pred Vianocami začínam znova pomaly chodiť a na crossfit chodím s barlami. Nikdy som si viac nevážila tak samozrejmú vec akou je chodenie tak, ako teraz. Každý krok premeriavam a dávam pozor ako nikdy predtým.

Vlastné tričká
Posledné dni v roku navrhujem vlastné tričká a po spustení do predaja som strašne šťastná. Moje silné princezné.


Tak taký nejaký bol môj rok 2016. Priniesol toho mnoho. Dobrého aj zlého. Extrémne dobrého a na druhej strane extrémne zlého. V tom mojom vesmíre to proste musí byť vždy 100% vyvážené. a keď sa stane niečo neskutočne úžasné, musím čakať, že čoskoro príde aj niečo úplne zlé. 
Prajem Vám ten najnádhernejší rok 2017. Buďte šťastní a stále sa usmievajte. Potom je všetko ľahšie. A to fakt viem, o čom hovorím. A nech sa stane čokoľvek zlé, čas, ktorý Vám bude trvať sa z toho dostať je stále konečný! Nič netrvá večne 😉 A to si nabudúce povedzte. A tiež to, že sa to stalo z nejakého dôvodu. A pár chvíľ naň počkajte a pochopíte. Pamätáte sa na moju nedeľu 13.11? Keď som si zranila členok a myslela si, že sa mi zrútil svet? Dnes znova chodím, môžem cvičiť a čoskoro budem behať. Tak strašne si vážim tak samozrejmú vec, že môžem chodiť. A kvôli tomu úrazu som spoznala niekoho naozaj výnimočného. ❤️Lekcia a odmena. Vďaka Ti vesmír. 

Tento rok ma naučil tak veľa, dal mi toľko lekcií, ale aj toľko úžasných ľudí. Ukázal mi to, čo je skutočne dôležité. Že zdravie je najdôležitejšie, no človek si to uvedomí len vtedy, keď ho nemá. Že vkladať energiu má zmysel len do ľudí, ktorí za to fakt stoja a ktorí si Vás skutočne vážia. Že šťastie je tak krehké, že sa vyparí skôr než si to vôbec stihnete uvedomiť. Ďakujem, 2016.

A aký chcem aby bol rok 2017? Prajem si len jedno, chcem byt šťastná. Skutočne šťastná. A usmievať sa stále, bez ohľadu na to, že to nikto iný chápať nebude. A to prajem aj Vám. Šťastie. 


Vaša

You Might Also Like

7 komentárov

  1. Nezvyknem pisat komentare, ale teraz musim. Super clanok, si uzasna a silna osoba. Nech je ten rok 2017 bezpecnejsim a krajsim a hlavne pevny krok! :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne, Patrícia. Je to od Teba veľmi milé <3

      Odstrániť
  2. fu, tento rok som čítala tvoj blog asi najaktívnejšie ale až teraz som si uvedomila, koľko zlého sa ti prihodilo v porovnaní s tým dobrým.. mala si ťažký rok, preto ti želám oveľa viac šťastia a lásky do tohto roku!
    v mojom živote to tiež musí by vyvážené, ale väčšinou sa to stane ešte v ten deň - prežijem pekné chvíle a ku koncu dňa príde niečo, čo ma ukludní a pripomenie mi, že život nie je iba šťastný :D ale aj taký je život...
    Terka Polak

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Terka,
      presne ako hovoríš, taký je život. A dáva nám príležitosť uvedomiť si to každý deň.
      Ďakujem Ti veľmi pekne za krásne slová a to isté prajem aj Tebe. Šťastie, lásku ale HLAVNE zdravie :)

      Maj sa krásne :)

      Odstrániť
  3. V tomto clanku je uzasne vidiet ako socialne siete klamu. Ako sa na kazdej foto usmievas a tvaris nadsene a pritom, ked to clovek zhodnoti tak si sa podla tvojich slov nemala najlepsie. Drzim palce a urcite bol tento rok pre teba ponaucenim, aj pre mna bol. Najviac clovek rastie pri negativnych zazitkoch. Ak by bolo vsetko len pekne, nikdy by si sa nedostala k tomu najlepsiemu, co ma prist. Ak si sa mala v tomto roku cosi naucit, tak minimalne davat pozor na zdravie. Drzim palce, nech sa ti dari a obchadzaju ta hlavne tie zdravotne tazkosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja sa usmievam a tvárim nadšene na každej fotke, to je pravda, ale to pretože to robím aj v skutočnom živote. Aj cez slzy. Všetko je potom také nejaké ľahšie. Aj v zlom životnom období sa dá nájsť niečo pekné a to je vždy dôvod na úsmev :)
      Ďalší dôvod je ten, že do sveta chcem ďalej posúvať radosť a šťastie a nie smútok a slzy. A môj blog a instagram boli zakladané práve preto, aby som so svetom mohla zdieľať hlavne to dobré.
      Presne ako píšeš, tento rok ma mal naučiť hlavne to, že zdravie je najdôležitejšie. A že život nie je desaťboj, kde treba vyhrať v každej disciplíne :)) No bez toho zlého by sme NIKDY neocenili a nevážili si to dobré čo máme. A v konečnom dôsledku by sme tým zlým obdobiam mali byť najviac vďační :) Ďakujem Ti veľmi pekne za krásne slová!

      Spomenula som si práve na jeden pekný citát. V živote stretneš dva typy ľudí - tých, ktorí Ťa položia na kolená a tých, ktorí Ti pomôžu vstať. Ale nakoniec im poďakuješ obom.
      A tak to je.

      Maj sa krásne :)

      Odstrániť
  4. Máš za sebou krásny rok!:) Ten Fit štýl mám, gratulujem k článku a škoda, že sme sa nestretli na galavečeri osobne:)

    Giveaway o balíček produktov v hodnote 100€

    OdpovedaťOdstrániť

FACEBOOKUJEM