Vy o nich milujete čítať a ja ich milujem realizovať! Sociálne experimenty! A je tu ďalší.

Tento nápad vznikol v mojej hlave raz večer, keď sme sa s kamarátom bavili o tom, že by si založil Tinder a zháňal tam ženy na sex (no lebo povedzme si úprimne, čo iné by ste od internetovej zoznamky čakali?). Zamyslel sa a hovorí mi, že vlastne vôbec nevie, čo by tým dievčatám písal. Zaujato pozrel na mňa a opýtal sa, čo vlastne chlapi píšu ženám na internetových zoznamkách.

Čo chlapi píšu nám ženám na internetových zoznamkách? Táto otázka mi znela v hlave, keď som si večer ľahla do postele a zaspávala som s tým, že to zistím. A kde inde, ako na internetovej zoznamke. A ako inak, než na vlastnej koži. A to doslovne.

Nechce sa Vám čítať? Vypočujte si PODCAST :)

Už po niekoľkýkrát som si stiahla moju obľúbenú, zábavnú aplikáciu Tinder, do profilu som si dala zopár svojich reálnych fotiek z Instagramu, z bežného života, nejaké selfie, ale tiež fotku s činkou, aby sa tí chlapi mali čoho chytiť. (Po pár týždňoch na zoznamke som ale začala uvažovať nad tým, či je dobrý nápad mať tam svoje skutočné fotky a či by nebolo lepšie podobné experimenty realizovať ako vymyslená osoba a či by sa náhodou nemohlo stať, že mi kdesi na ulici niekto zo subjektov rozbije hubu. Zatiaľ bez incidentu, ale nezarieknime to.)

Problém s prijímaním prvých správ na Tindri ale prišiel rýchlejšie, než som čakala. Na to, aby mi niekto správu vôbec mohol napísať, sme potrebovali vzájomnú zhodu. Čo znamenalo tráviť čas na tomto mieste a posielať subjekty, ktoré mi Tinder ponúkol doprava. Trocha komplikovaný a čas vyžadujúci spôsob realizácie experimentu. 

Na doporučenie kamarátky som si ale stiahla zoznamku Badoo, pretože na tomto mieste nemusím byť nijako aktívna a chlapi mi môžu písať aj bez toho, aby sme mali vzájomnú zhodu. A zoznamiek a prvých správ nie je nikdy dosť, všakže. To, čo ale bola pre tento experiment výhoda, je pre reálny život absolútne najhoršia vec na svete. A tak, ako som kedysi o Tindri písala, že to nie je až také zúfalé ako som čakala, pretože Vás môžu kontaktovať len tí chlapi, ktorých ste si vopred ,,predvybrali", na Badoo to tragédia je. A fakt skutočná. Denne mi chodili desiatky správ a to od ľudí, od ktorých nikdy žiadnu správu dostať nechcete. A verte mi, že fakt nie.

Po týždni mojej ,,aktivity" na spomínaných zoznamkách, kedy mi denne prišlo niekoľko desiatok správ s textom: ,,Ahoj.", alebo ,,Ahoj, ako sa máš?", alebo ,,Ahoj .....(doplň stupídne oslovenie)", som si do profilu napísala: ,,Prvý dojem neurobíš na druhý krát. Daj si záležať na prvej správe." a dúfala, že to prinesie želané ovocie. A že tí chlapi pochopia, čo je na podobnom mieste najdôležitejšie. A to - odlíšiť sa od ostatných. Žiaden chlap predsa nemôže čakať, že niekto čaká na jeho ,,ahoj". Smutné je, že skutočne čakal.

No pomohlo to. Čiastočne. Síce stále chodili podobné správy, no pribudli aj také, kde sa dotyčný skutočne zamyslel nad tým, čo napísať. Veľa krát síce nenapísal len ahoj, ale ahoj a aspoň 10 riadkové zamyslenie nad tým, že skutočne nevie, akú prvú správu napísať, aby zaujal a v konečnom dôsledku napísal ,,Ahoj, ako sa máš?", ale kvetnatejšie. Tým začneme. Zľahka. Zamysleniami nad tým, ako je ťažké, urobiť prvý dojem. Tak prečo sa vôbec pokúšať, všakže.

,,Urobiť prvý dojem na chate nie je vôbec ľahké, začať lichôtkou alebo vtipom? Určite do toho bude patriť pozdrav, takže ahoj Peter, teší ma."

 ,,Tak si hovorím, ako začať, aby som nepokazil ten prvý dojem."

,,Urobiť dojem prvou správou, to je najväčší mýtus!" No to, ako ho neurobiť si celkom zvládol.

,,Ako len urobiť dojem na prvý krát? Ahoj, jednoducho ahoj. Lebo v jednoduchosti je krása." A hlavne na Tindri alebo Badoo. Jedna fotka. Prázdny profil. A ahoj. Jednoducho ahoj.

,,Nemyslíš si, že je neuveriteľne obtiažne urobiť na prvý krát dobrý dojem?" Nemyslím, nepostupujete.

,,Ahoj. Pokladám si otázku, ako najlepšie začať, lebo odbiť Ťa jednoduchým pozdravom sa mi moc nechcelo, dokážem si predstaviť, ako by vyzerala Tvoja odpoveď a ocitám sa v situácií, kedy už asi 5 minút kukám do telefónu a nemôžem vymyslieť nič duchaplné a tak budem dúfať, že moja neschopnosť čokoľvek normálne napísať Ťa neodradí a odpíšeš. Ahoj Niki." Na jeden nádych. Odradila. A pri ahoj aj tak začal, aj skončil. Len celkom zbytočne dodal, že je ešte aj neschopný.

No našli sa však aj takí, ktorí boli skutočne originálni a to najlepšie z najlepšieho som vybrala a spísala. Pár týždňov som pravidelne čítala všetky správy, ktoré mi prišli a všetky zaujímavé, ktoré stáli za zmienku som screenshotovala. V telefóne som si vytvorila album, kde som ich ukladala a za mesiac a pár dní som ich nazbierala takmer 400. Takmer 400 správ, ktoré boli niečím zaujímavé. Všetko to prečítať, prebrať, zosumarizovať, zoskupiť do kategórií a vyhodnotiť trvalo niekoľko dlhých, predlhých nocí. Najviac neuveriteľné ale bolo to, že niektorí poslali až tak originálne správy, že ani nebolo možné, ich kategorizovať.

Úplne najčastejšie padala otázka: ,,Čo hľadáš na zoznamke?"

A jej obmeny: ,,Niekedy som až udivený, aké typy žien sa tu ocitnú. Na jednej strane to poteší, ale na druhej som trocha zmätený."

Alebo:,, Vysvetlíš mi, čo tu robíš? To Ťa mužské plemeno neotravuje dosť?"

Alebo rovno s možnosťami. Skutočná Sofiina voľba.

,,Vyber prosím z nižšie uvedených možností:

A) Pekné rande. V reštaurácií alebo v kine?

B) Bezbrehá inteligentná konverzácia?

C) Mnohonásobný orgazmus" 

Väčšina správ začínala nejakým oslovením. Napríklad ,,Ahoj....":

Fitnesska, sedmokráska, sen žena (sen žena?!), princezná (plusové body!), bitch, SUPERFAJN (SUPERFAJN?!), Nikolinka (tak mi na moju žiadosť hovorí aj Siri), sex? (to asi oslovenie nebolo), hot body, dievčatko, žena, holka (+ bod za správne určenie pohlavia), Ty sexy. Alebo ,,Zdárek, párek"?

Okrem zaujímavých oslovení som dostala nespočetne veľa skutočne zaujímavých ponúk. Napríklad PONUKA NA:

 Niektorí páni ma hneď v prvej správe prekvapili otázkami. Niektorými celkom bizarnými, alebo zaujímavými. Napríklad:

,,Máš rada pandy?"

,,Chceš vidieť, ako si sám vyfajčím penis?" Ponuka, ktorá sa už nemusí opakovať.

,,Are you my appendix?"

,,Mám dôležitý dotaz. Prehĺtaš?"

,,Ahoj, nadržaná?"

,,Ahoj, musím sa opýtať. Čo Ťa okúzlilo viac? Moje dokonalé vyšportované telo, alebo moje kulinárske schopnosti?"

,,A tie ružové šaty čo máš na fotke, to si si šila sama?" Naposledy som niečo ,,šila" keď som mala 15 a mali sme na tanečnej vyšiť pre svojho tanečného partnera nejaký ,,koberček". V ten deň som nešla ani do školy, aby som to vôbec stihla urobiť. Vyšiť jedno meno do handričky. Popichala som si prsty, vymenovala som všetky nadávky, ktoré slovná zásoby 15 ročnej Niky obsahovala, niekoľkokrát to zahodila do kúta a preklínala človeka, ktorý túto idiotskú činnosť vymyslel robiť.

,,Šunka alebo saláma?" Ten to trafil.

,,Máš rada kyslé rybičky, želé bonbóny, Čierneho Princa a čokoládu? A ešte šport, cestovanie a plávanie?" Veľmi zvláštna kombinácia vecí, ktoré ho v prvej správe zaujímali. Hlavne tie rybičky.

,,Máš radšej pomarančový alebo jablkový džús?"

,,Nie je Tvoj otec policajt?"

,,Myslíš si že zvládneš, veľkého amerického chlapa?"

,,Ahoj. Nechceš dotiahnuť tú Tvoju lenivú zadnicu do Kolína? Viem fakt dobré Cuba Libre."

,,You know the difference between a boner and a Lamborghini?"Ruku hore tí, ktorí si tiež googlili, čo je to boner. A teraz. keď už viete, čo je boner, viete aj to, aký je rozdiel medzi ním a Lamborghini?

,,Vyzeráš príliš dobre na to, aby si bola reálna. Nie si robot?"

,,Ahoj, čo si mala dnes na obed?"

,,Večeriaš po šiestej?"

,,Ťuk ťuk, je niekto doma?"

,,Ahoj Niki. Si na Tindri kvôli sexu, alebo má zmysel Ťa pozvať na výstavu? Rád by som Ťa poznal. Vyzeráš moc fajn. Vlastne asi viac než ,,fajn"!" A čo takto SUPERFAJN?

Alebo aj rôznymi (čudnými) oznámeniami:

,,Dúfam, že pod svojou kúzelnou roztomilosťou neskrývaš nejakú ťažšiu formu šialenosti." Odpísala som, že lieky od psychiatričky už neberiem. O čo, že to pochopil ako vtip?

,,Keby si bola Skittle, bola by si červená?" Keby som bola červená a bola by som Bertina fazuľka každej chuti, bola by som s príchuťou dážďovky. Lepšie. 

,,Pizza, hamburgery, zmrzlina, čokoláda. Dúfam, že som prvý dojem nepokazil tým, že som dal čokoládu až na štvrté miesto." Pokazil. Čokoláda je prvá!

,,Múdro. Ten popis znie celkom v štýle - píšte len Vy mne."

,,Doprial by som si zoznámenie s Tebou."

,,Podľa Badoo sme si padli do oka. Mali by sme zistiť, čo je na tom pravdy."

,,Som zvedavý, akú prvú správu napíšeš Ty." No najskôr asi žiadnu.

,,Dnes mám narodeniny a ako darček by som chcel dostať Teba!" Nie, fakt nechcel, to mi ver.

,,Slečna vyzeráte, že by som Vám mohol zveriť na starosť korunovačné klenoty." Ľudia, čo ma poznajú osobne by mi nezverili na starosť ani gumovú kačku.

,,Ahoj, vyzeráš byť celkom milé a zlaté žieňa, ale niečo mi hovorí, že v Tebe drieme riadne čertica." Ha a že muži nemajú intuíciu!

,,Ahoj Niki, svojho muža tiež nenájdeš na prvý pokus." Na žiadny pokus pravdepodobne. Ale múdro.

,,Ahoj, ak hľadáš niekoho, kto odpíše bez gramatických chýb, niekoho kto Ti nebude núkať sex za peniaze, niekoho, kto Ťa vypočuje a poradí, niekto kto Ťa rozosmeje ale zároveň vie viesť konverzáciu na úrovni, tak taký tu nie je. Nie, naopak, práve si ho našla." 

,,Máme rovnoprávnosť, pokojne môžeš napísať ako prvá." Niečo podobné ma trocha desí odvtedy, ako mi Peťa hovorila skúsenosť z jedného jej rande. Pri platení jej randítko oznámilo, že máme rovnoprávnosť a má zaplatiť celý účet za večeru. Ako nie že by som mala problém niečo zaplatiť, ale preboha toto zahlásiť na prvom rande?!

,,Niki, môj aktuálny životný cieľ je urobiť Ťa tak šťastnou, ako to zatiaľ dokázal len nafukovací jednorožec." Najprv som sa zamyslela nad tým, či je nafukovací jednorožec nejaká METAFORA. Nebola. V profile som mala fotku z narodenín, na ktorej som bola superšťastná s balónom jednorožca.

Zvyšných pánov som roztriedila do kategórii, ktorých prvé správy mali isté rysy spoločné:

1. SEX

Asi by každý čakal, že na podobných miestach každý hľadá len sex. Tiež som to predpokladala. Však vďaka tomu, že niekto išiel na zoznamku práve s týmto cieľom, sme sa tu dnes zišli. Nech to bolo akokoľvek neuveriteľné a mňa osobne to skutočne prekvapilo, ponúk na sex prišlo omnoho menej, než by som čakala. V rádoch desiatok menej, než oznámení, že dotyčný nehľadá žiaden typ vzťahu ani nič podobné, alebo práve naopak, že vážny vzťah hľadá. Vysvetlení môže byť viac. Buď som len natrafila na ,,nesprávne" typy, alebo po všetkých tých správach: ,,Ahoj, ako sa máš?", mala nasledovať ponuka na sex, alebo so mnou len nikto z nich spať nechcel (treba počítať so všetkým, všakže, nech už je to akokoľvek nepravdepodobné).

Keďže som vôbec nečítala profily chlapov, ktorých som posielala doprava, občas sa stalo, že som mala zhodu s ,,párom", ktorý hľadal korenie do svojho vzťahu. Od týchto profilov som potom dostala už len presné súradnice miesta a čas kam a kedy sa mám dostaviť.

Takto som sa omylom matchla s párom gayov, ktorí chceli, aby som sa na nich prišla pozerať. Lákavé, ale akosi som v tom termíne nemala čas. Ani v žiadnom ďalšom termíne v tomto živote.

Medzi ponukami na sex sa našli aj:

2. VZŤAH NA ŽIVOT A NA SMRŤ

Z extrému do extrému. Na druhom konci to boli zase páni, ktorí napísali napríklad: ,,Ahoj. Čo tu hľadáš? Ja partnerku. Nič iné." Zaujímalo by ma, či mu na toto niekedy niekto odpísal.

..Ahoj Niki, som už dlho sám a hľadám niekoho, kto by mi rozumel a zdieľal so mnou všelijaké spoločenské akcie, výlety, alebo sa len tak pozrel na film v pohodlí domova."

,,Ahoj, volám sa Stano a určite tu nehľadám sex na jednu noc, alebo niečo podobne tradičné. Možno to bude znieť trocha naivne, ale rád by som vzťah, ktorý by mal zmysel do budúcna. Ak to vidíš podobne, tak daj vedieť, snáď niečo vymyslíme."

,,Ahoj Niki, moje meno je Honza a mám skoro 24 rokov. Som z Prahy, neštudujem, pracujem a hľadám si nejaké dievča na vážny vzťah, s ktorou by som si rozumel a chodil na rôzne akcie a ktorú by som dokázal pobaviť. Preto píšem práve Tebe. Čítal som, že prvý dojem dvakrát neurobím a preto skúšam to, čo mi ide najlepšie a to rozprávať, v tomto prípade písať. Ak budeš chcieť odpíš, aby dlhá správa nebola k ničomu." A preto píšem PRÁVE Tebe? Ajajajaaaj.

3. LEN KAMARÁTI

Po len sexe a len vzťahu tu máme kategóriu tretiu. Tých, ktorí hľadali niečo, čo som skutočne na tomto mieste nečakala. KAMARÁTOV! A dokonca viac, ako sex.

,,Ahoj Niki, ako si si užila predĺžený víkend? Predpokladám, že si bola vo fitku. Ten, kto Ťa fotí, musí byť minimálne poloprofík, fotky máš fakt bezchybné. Rovno asi spomeniem, že tu hľadám len kamarátov. Aby si neskôr nebola sklamaná. Kamošov na prechádzky, kávu, čaj, prípadne nejakú kultúrnu akciu. Mám po dlhom vzťahu a chcem byť nejaký čas sám. Ale nie zase sedieť sám doma na zadku. Snáď mi rozumieš."

,,Milá Niki. Podľa Tvojho profilu vyzeráš, že to tu myslíš vážne. Že skutočne hľadáš niekoho výnimočného. Vopred Ti preto oznamujem, že ja nikoho na nič vážne nehľadám. Len kamarátov. S pozdravom. Peter" Milý Peter. Už dlho mi nikto nepovedal, že vyzerám, že niečo myslím vážne. S pozdravom Nika.

4. TÍ, ČO TO MALI TROCHA OTOČENÉ

,,Ahoj. Je síce fajn, že sme si padli do oka tu, na Badoo, ale neraduj sa predčasne. Všetko sa rozhodne pri osobnom stretnutí." Stalo sa to niekoľkokrát a vždy ma podobná nová správa nanovo prekvapila nepripravenú.

Napríklad mi prišla správa, kde mi dotyčný vysvetľoval, že ma bohužiaľ musí sklamať, ale on vzťah skutočne nehľadá. Alebo, že už nejaký má. Alebo že môžeme byť kamaráti, ale skutočne pochopí to, keď nebudem chcieť, pretože potrebujem viac. 

Ďalší mi napísal, že zatiaľ by si chcel len písať a potom sa ROZHODNE, či sa so mnou stretne, takže ak sa chcem stretnúť hneď, bude mi musieť na moju správu neodpísať.

Tiež ma pobavil aj pán, ktorý mi napísal, že ho zaujal môj profil, že mám krásne oči aj úsmev, ale písať si so mnou nebude, pretože zajtra pracuje a už ide spať. Myslel to vážne, už nenapísal. 

Ďalší mi oznámil, že na fotkách síce vyzerám celkom sympaticky a milo, ALE kým sa s ním nestretnem nič nebude vedieť naisto, pretože to sú len fotky a tie môžu klamať. A preto má zajtra o 19tej čas a môžem mu dokázať, že to čo vidí na fotkách je skutočnosť. Inak už nenapíše. Koľká strata.

5. POŠLEŠ MI FOTKY?

Prišla mi správa, kde dotyčný napísal, že podľa toho, čo mu ženy píšu, chce každý na Tindri len sex alebo im posiela fotky svojho prirodzenia. Ja som také ,,šťastie" teda nemala. Jeden pokus bol, kde mi dotyčný poslal nejaké svoje ľahšie odeté fotky, za čo si vypýtal moje. Lebo však poslal aj on, musím aj ja! Panebože!

Ďalší mi napísal, že mi rád pošle heslo do tajného albumu a aj ak som doteraz nemala v pláne osobné stretnutie, rýchlo si to rozmyslím. Istotne. ISTOTNE.

Kamarátke sa v tomto ,,darilo" viac. Pravidelne jej chlapi posielali fotky, ktoré ona a ani nikto nikdy vidieť nechcel. Raz v noci, keď sme išli z párty mi ich v taxíku ukazovala a myslím, že na tú konverzáciu bude pán taxikár dlho spomínať.

6. PARLEZ-VOUS FRANÇAIS?

Správa po nemecky na 10 riadkov? ,,Wer nicht trinkt, kann nicht schwitzen.", odpísala som jedinú vetu, ktorú viem po nemecky. Kto nepije, nemôže sa potiť. Múdro dňa neocenil, už nenapísal.

Ďalší mi napísal, že o niekoľko týždňov plánuje cestu do Prahy a okrem známeho mostu, námestia a hradu by chcel vidieť aj mňa. O tri týždne napísal znova. Že má posledný deň v Prahe, navyše má narodky a bez toho, aby ma videl nebude jeho pobyt kompletný. 

Ďalší napísal niekoľko riadkov francúzsky, kde sa pýtal také tie bežné veci na náladu a záľuby. Po pár dňoch anglicky: ,,Ahoj hovoríš anglicky?" a týždeň na to česky: ,,Dobrý deň, ako sa máte?!" Plusové body za vytrvalosť a pokus o riešenie jazykovej otázky.

Od cudzincov som dostala dotazy na to, či je v Prahe zima, či im ukážem dobré miesta (Tripadvisor totiž klame), múzeum sexu alebo voľajaké hodiny (Orloj?). Na oplátku mi ponúkli to, že mi uvaria tradičné španielske jedlo, alebo ma budú učiť arabsky.

7. PRVÁ SPRÁVA SÍCE ORIGINÁLNA, ALE ROVNAKÁ KAŽDEJ

,,Si prvá žena, ktorej na Badoo píšem." Oceňujem, že sa snažil vyvolať vo mne pocit výnimočnosti. No jeho čaro zmizlo hneď po tom, ako mi rovnakú správu poslal aj na Tindri. Na účet, kde som mala úplne rovnaké meno aj fotky.

Pamätáte sa, keď som o Tindri napísala prvý krát? Napísal mi istý pán, že sa asi zamiloval a či si ho vezmem. Zapamätala som si ho, pretože mal v profile napísané ,,crossfit addicted". Zhodli sme sa po roku počas môjho ďalšieho experimentu znova. Znova napísal. Doslovne presne tú istú správu, ako rok dozadu. Len jeden smajlík navyše.

,,Ahoj, ako to tu funguje? Znamená to, že sme odteraz manželia?" Prišlo mi v angličtine, češtine aj slovenčine. Od rôznych chlapov.

8. ROMANTICI

Nasledujúce správy neprekladám, stratili by svoje ,,čaro".

,,Moc líbiš se mi, tak písni něco, když bude se Ti chtít." O pár dní napísal, že romantika nezaujala a ako sa teda mám.

,,Ač nejsem princ na bílem koni, hlavou se mi právě honí. Rád bych poznal právě Tebe, nad hlavou mám modré (tu mu to akosi uniklo, nebe?). Zajít třeba do divadla, v dnešní době věc nesnadná. Vyměnit pár milých řádků, stačilo by na počátku."

,,Give me a brush and say, paint your dream woman, I would paint exactly a woman looks like you

but somehow you´re here already alive and matched with me. MARRY ME BABY!"

,,Správu by som napísal francúzsky, ako správny diplomat a milenec, ale potom som si uvedomil, že neviem ani slovo, sacrebleu. Radšej sa predstavím, volám sa Tomáš, mám 24 rokov a som taký podivný chemik vyštudovaný, ktorý radšej hrá a skladá na klavír. A tak sa pýtam, či máš rada hudbu, mohol by som Ti napríklad zahrať na Hlavnom nádraží, ak by sa Ti to páčilo."

9. CVIČÍŠ?

Ako som správne predpokladala, na fotku s činkou sa chytilo veľa subjektov. Komentovali váhu na činke, prevedenie cviku, outfit, alebo vôbec to, že tam nejaká činka je. Jeden subjekt urobil gramatickú chybu v slove vzpieranie a dodal, že to ešte neskúšal. Dobrý začiatok. Nie že by mi vadilo, že niekto necvičí (no a nie že by nie), ale kristepane napísať VSPIERANIE?

,,Ahoj, kam chodíš cvičiť?" Odpísala som. Že urobím aspoň reklamu gymu. O chvíľku napísal znova. Či akože robím ďalší pošahaný, na hlavu padnutý sociálny experiment, alebo sa chcem skutočne zoznámiť. Že by ocenil, keby to bola možnosť B. Ajajajaaaj, takže cez Crossfit Meat Factory sa dá dostať k môjmu blogu!

,,Ahoooj, Niki. Na fotkách pôsobíš ako sympatická žena, obzvlášť v tej ružovej. A to bola vypotená lichôtka na začiatok. Si športovo založený človek? Na profile som videl niečo ako činku." NIEČO AKO ČINKU?

,,Chodí vôbec crossfiterka s mužmi na víno."

,,Máš naložené viac ako ja."

,,Drepuješ? Keď sa pozerám na Tvoj zadok, zdá sa, že hej."

,,Deadlifty som nikdy neskúšal, ale asi to musí byť drina."

,,Takú váhu som nikdy na činke ani nemal."

,,Ahoj, Niki. To s tou váhou na tej vzpieračskej činke to myslíš vážne?"

,,A to je príprava na mŕtvy ťah?"

10. ,,AHOJ, JA ŤA POZNÁM."

Veta, ktorá počas realizácie podobného experimentu môže pekne vydesiť. Navyše, keď príde na Tindri - čo znamená, že ste mu museli prejaviť náklonnosť a posunúť ho doprava a to tam väčšina chlapov pokladá takmer ako ,,áno" po otázke ,,Vezmeš si ma?". A to navyše od človeka, ktorého by ste doprava neposunuli ani pod vplyvom všetkých omamných látok sveta. A v najhoršom prípade, ak to je niekto, koho skutočne poznáte a spĺňa všetko vyššie spomenuté.

Na Tindri som tiež našla spolužiaka z výšky, ktorého som nevidela, odkedy sme odpromovali. Napísal, že som sa pokojne mohla ozvať aj na Facebooku.

Jedna z celkom alarmujúcich správ na Tindri bola: ,,Čo robí Blogerka roka takto piatok večer na Badoo?" To je niečo podobné, ako keď Ťa niekto na dark webe vo fóre osloví menom. Tiež sa chvíľku bojíš o svoj život a pár dní odmietaš akékoľvek pripojenie na internet.

11. Ahoj. Ahoj. Ahoj??? Ahoj??!!!!

Kategória chlapov, kde po prvej správe nasledovala ďalšia, ďalšia a ďalšia. Buď mi napísal, že asi nebol dostatočne originálny (no prvou správou ,,ahoj" úplne nie), vtipný, pre mňa dosť dobrý prípadne dosť pekný a dosť bohatý. Alebo poslal tú istú správu niekoľko krát. Však čo keď náhodou neprišla?

,,Ahoj, ako sa máš? (po 10 dňoch) ,,To Ti nie som dosť dobrý?"

,,Ahoj Niky, moc sluší." (3 dni neskôr) ,,Nedal som si záležať, viem?" (1 deň neskôr) ,,??????"

Nedal, no.

Ďalšia správa, ktorá mi prišla dvakrát.

,,Ahoj, mohol by som Ťa pozvať napríklad do reštaurácie? Alebo by sme mohli zájsť do nákupného centra a ja by som Ti kúpil darček." Správu som preposlala mojim dievčatkám do spoločného chatu a rovnaká neprišla len mne. 

,,Ahoj. Pre mňa by bolo najlepšie, keby si mi poslala na seba číslo a telefonovali sme si." Správu poslal v priebehu týždňa 4 x. Tú istú. Pri poslednej dodal, že má pocit, že sa správa nedoručila. Ale doručila, neboj.

(pondelok) ,,Ahoj Niki, rád Ťa poznávam."

(streda) ,,Ale ja Ťa naozaj rád poznávam!"

(štvrtok) ,,Niki VEĽMI RÁD ŤA POZNÁVAM!!!!!!!!!!!!!!!!!"

Keby som to neodinštalovala, v nedeľu by mi asi letel virtuálny tanier do hlavy.

(10:30) ,,Ahoj, dúfam, že odpíšeš..."

(15:21) ,,Si tu?"

(17:30) ,,Halóóóó?!"

Nasledujúci pán pri otravovaní aspoň prejavil trocha originality: 

(piatok): ,,Ahoj, si spontánna?"

(pondelok): ,,Milý denníček. Roztomilá slečna zmizla. Mám vyslať pátraciu výpravu?"

(nedeľa): ,,Mám pocit, že sa začíname odcudzovať."

12. NEPRÍJEMNÍ, DRZÍ ODPORŇÁCI

Tí, ktorí si mysleli, že nerobím nič iné, len celé dni čakám na to, kedy mi napíšu. A že do pár minút opíšem. Najlepšie nadšenú správu, že na neho som čakala celý život. Na jeho super originálne ,,ahoj".

Ich základnou črtou bola drzosť, plno otáznikov a výkričníkov a nedočkavé opakované správy. Každou podobnou správou mi zvyšovali tlak. Vo väčšine prípadov sa jednalo o fakt na prvý pohľad nesympatické typy. S predošlou kategóriou sa to celkom prelínalo. Posielam bombu medzi oči (Ale veľmi pravdepodobne aj oni mne).

Napríklad:

(12:50) ,,Ahoj"

(14:42) ,,Kukám, že si sa nenaučila odpisovať!!!!"

(ráno) ,,Ahoj Nika"

(večer) ,,Jasné, pretože niekomu ako Ty asi píše každý. Tak prečo by si odpisovala, však?"

Prišla mi tiež správa v ktorej boli len tri opice. O pár dní otázka, či akože nebudem komunikovať. Ďalší mi poslal bodku. BODKU. Niekoľko dní potom otázku, či keď mi niekto nenapíše aká som super krásna a úžasná, či neodpíšem.

Ale víťazom medzi odporňákmi sa stáva: 

,,Ahoj, ako sa máš? Na fotkách vyzeráš veľmi krásne. Zaujal ma Tvoj profil a tak som nemohol odolať Ti napísať. Napíšem niečo málo o sebe. Zatiaľ bývam na Morave u rodičov, ale 1.1.2018 už zo mňa bude Pražák, sťahujem sa tam za prácou a tiež i skrz priateľov, čo sa venujú hudbe (DJ). Rád by som si touto cestou našiel buď nových kamarátov, alebo aj slečnu časom na stály a vážny vzťah. Ak ma budeš chcieť poznať a máš nejaké otázky, tak napíš. Napríklad mi môžeš ukázať Prahu, alebo môžeme zájsť na pohár dobrého vína. Budem sa tešiť na odpoveď."

(o HODINU!!!! neskôr):

,,Keď chlap napíše len - ahoj, ako sa máš? tak je to u ženy neoriginálne. Keď som toho napísal veľa a stručne, tak nemám odpoveď. Tak kde je chyba, že slečna ako Ty zo slušnosti neodpíše? Okrem toho, že ma mohlo napadnúť, že si napríklad v práci a nemáš čas alebo si mala v pláne odpísať neskôr, som názoru, že kto má čas si prehliadnuť fotky a prečítať správ, tak ma čas aj odpísať. Ale ani toho som sa nedočkal, keďže na fotkách nie som svalnatý, nemám blond vlasy a nie som ani futbalista alebo kulturista. Ale som normálny chlap. Tým pádom, sa na nič nehrám. A tento normálny chlap Ťa chcel pozvať na pohárik dobrého vína a urobiť peknú prechádzku po Prahe. Tak kde je zádrhel, že neodpíšeš? A to sa hovorí, že ženy sú slušne vychované, niekedy mám ale pocit, že keď sa takto zachovajú, majú od slušnosti ďaleko. ....Takže?!"

Odpísala som mu. Ale takú hnusnú správu by ste nikdy dostať nechceli. Človek by čakal, že odinštaluje zoznamku a telefón vyhodí von oknom. Ale opak bol pravdou. Opýtal sa, či mu dám druhú šancu. Neodpísala som. O ďalšiu polhodinu ma čakalo: ,,Haloooooooo???!!!"

13. MILIÓN OTÁZOK

Buď v jednej správe, alebo ich poslal za sebou pokojne aj 10. Viac ako dve otázky v jednej správe sú zlé. DESIVÉ!

,,Ahoj, rád Ťa poznávam, Niki. Povedz mi niečo o sebe prosím. Napríklad, kam sa vraciaš po víkende? Do školy, alebo do práce? Mala si cez víkend, nejaký program? Alebo si mala lepšiu predstavu o svojom voľnom čase? Čo robíš cez víkendy inak? A cez týždeň?"

,,Ahoj, čo hovoríš na to zájsť niekam a poznať sa? Šport? Bowling? Beerpong (fakt?!), paintball, golf? Potom večera? Alebo víno? Prechádzka po Prahe? Alebo západ slnka? Film?"

Alebo správa, ktorá ma vydesila tak, že som Badoo najbližšie dni odmietala znova zapnúť: ,,Ahoj Niki. Ako sa dnes máš? A aký si mala víkend? Tiež tak nenávidíš pondelky ako ja? A čo vlastne robíš v Prahe? Ešte študuješ? Alebo už pracuješ? Baví Ťa práca? Je to to, čo si vždy chcela robiť? A čo si študovala? Máš plány na tento týždeň? A čo robíš, keď prídeš domov? Aké máš koníčky? Tak mi prosím odpíš, kým prídem domov a potom Ti napíšem na všetko odpoveď tiež." Dobre, po ničom inom netúžim.

,,Ahojky, tak ako sa máš? Síce je to otrepaná fráza, ale prečo sa neopýtať? A aký si mala víkend? A čo to, že tak pekné dievča zo Slovenska je u nás v Prahe? Slovensko sa nepáči?"

14. MILIÓN INFORMÁCII O SEBE

Tieto správy fakt nepotrebujete vidieť. Tiež ma mrzí, že som ich musela vidieť. A to ich bolo toľko!

Kedysi chodila v telke taká ,,relácia". Zoznamka v priamom prenose. Pamätám si, ako sa postavil chlap a povedal o sebe približne 30 informácií štýlom: ,,Volám sa Ján, mám rád dlhé prechádzky v prírode, lúštenie krížoviek, počúvanie rádia Slovensko, čítanie encyklopédií, ...a chcel by som sa s Tebou zoznámiť." Tak presne to sa deje stále. Len to už nedávajú v telke. Vďakabohu. 

15. OTÁZKA, KTORÁ MALA VZBUDIŤ ZÁUJEM

Ako prvého spomeniem pána, ktorý mi ako prvú správu poslal niečo, čo sa podobalo počítačovému kódu. Nebola to otázka, aj keď ktovie. Ťažko povedať, čo tým chcel povedať. Asi chcel, aby som sa opýtala ja.

Tí ostatní, použili slová. Slová, ktoré mali zrejme vzbudiť záujem.

,,Stavím sa o vansky, že neodpíšeš." Odpísala. Poslal aj fotku. Nepáčili sa mi.

,,Vieš čo je na Tebe dnes neuveriteľné?" A ktorá žena by toto nechcela vedieť?

,,Ahoj. Mohol by som sa Ťa niečo opýtať?" 

,,Dobrý večer. Mohol by som sa zveriť, čo tu hľadám? Sex atď, to nie je. Možno máme rovnaké záujmy."

,,Ahoj slečna, to len z veľkej nudy si sem prišla? Či občas niekomu aj niečo napíšeš? Lebo Ty máš isto s každým zhodu, koho označíš, že ok, však?" Ďalšia otázka, ktorá skrýva kompliment. A chlapi vedia, že to ženy majú rady.

,,Ahoj Niki, pozerám, že si tu veľmi obľúbená. Hádam správne, že tu nehľadáš nikoho do života?" Veľmi správne.

,,Popravde nechápem, čo tu tak nádherná žena hľadá. Ako to, že nie si zadaná? Teda, ak nie si."

16. MISIA VOPRED ODSÚDENÁ NA NEÚSPECH

Do tejto kategórie som zaradila všetkých tých, ktorí dopredu vedeli, že to nemá zmysel. A ktorí boli pri prvej správe skutočne kreatívni. A znova pripomínam, že to čo vidíte sú skutočne tie úplne prvé správy, ktoré poslali. Takže ak niekde nevidíte pozdrav, ani nič podobné, on tam skutočne nebol.

,,Ahoj. Som si nebol istý, čo mám napísať."

,,No. A ja neviem čo poriadne vymyslieť."

,,Rozmýšľam, či má zmysel Ti napísať."

,,Písanie mi nikdy nešlo."

,,Ahoj. Takto ráno veľmi kreatívny asi nie som."

,,Nie som úplne preborník v zahájení chatu."

,,Ahoj, moc som si na prvej správe záležať nedal. Asi neodpíšeš."

,,Ahoj, no áno, určite si povieš, že ďalší blbec a bla bla bla, ale proste neviem, ako začať konverzáciu, keď Ťa nepoznám." Tak to si si vybral skutočne vhodné miesto na sebarealizáciu.

A jedna perla tejto kategórie:

,,Ahoj, páči sa mi, čo tu máš napísané. Urobiť dobrý dojem na prvý krát. Chvíľku som nad tým premýšľal. Podľa toho, čo si tu ženy píšu, tak ich chce každý druhý buď klátiť, alebo im posielajú fotky svojho prirodzenia. To by som ja neposlal, pretože sa nemám čím chváliť.(Dobré spomenúť, najlepšie v prvej vete) A teraz, prečo by si mala odpísať. Noo. Ja viem, že nie som pekný, nemám peniaze ani nič iné, čo by som Ti mohol ponúknuť. Ale myslím, že som vtipný a inteligentný. Čo som sa na Teba pozeral, tak si fakt krásna ženská a úprimne...ÚPLNE mimo moju ligu. Keby som Ťa niekde stretol, tak by som si vôbec nedovolil Ťa ani osloviť, pretože na to nemám sebavedomie. Aj keď včera som bol v Prahe na párty a keď som videl, akí moulové (to neviem preložiť) to skúšajú na pekné ženské, bolo mi fakt trápne, keď vidím, ako sa snažia. Noo. Keď mi nenapíšeš, úplne to pochopím, ale aj tak som sa s Tebou chcel zoznámiť. Rozmysli si, či Ti za to stojím. A ak áno, budem rád ak napíšeš. Aj keď, asi nenapíšeš. Maj sa pekne."

Čo viac k tomu. Úvod, jadro, aj záver. Alebo len jeden veľký záver od začiatku až do konca.

17. KOMPLIMENTY. PREKOMPLIMENTOVANÉ

Toto potrebovalo vlastné podkategórie!

,,Ježiš, ten Tvoj úsmev, niečo absolútne TOP."

,,Tvoj neutíchajúci úsmev je čarovný."

,,Toto je deň, kedy som našiel najroztomilejší úsmev na Tindri."

,,Od Teba by sa mali iné ženy učiť, ako sa smiať."

,,Ahoj. Nikdy som nevidel nič krajšie, ako Tvoj úsmev."

,,Učia to niekde? Takto sa smiať?"

,,Ty si mi nejaká usmievavá."

,,Ahoj, Niki. Zaujímalo by ma, koľko mužov si už lapila na ten Tvoj anjelský úsmev."

,,Ahoj Niki, teraz neviem, či Ti nepíše každý, ale aj to to risknem. Máš moc pekné oči." Trefa. Tak presne toto mi každý píše.

,,Ahoj, máš strašne krásne zelené oči." ZELENÉ?!

,,Vieš, že oči sú okná do duše? Povedia o človeku viac, než slová. A Tvoje hovoria, že si anjel na Zemi." To ale asi klamú.

,,Našiel som si Ťa na Instagrame, aby som videl, či sú tie oči skutočné. A tisíc fotiek hovorí, že áno."

AKO? AKO MA NAŠIEL NA INSTAGRAME?!

,,Druhá nejlepší věc, která může vyjít ženě z úst je slovenština. Všichni čeští kluci mají slabost pro Slovenky."

,,Som si hovoril, že to nie je možné, že takéto ženské v Česku nemáme a ona to je Slovenka." Správu som ukázala kamarátke Češke a povedala, že je debil.

,,Si skutočne Slovenka, alebo svoje BIO si napísala po slovensky, pretože my českí chlapi milujeme Slovenky?" 

,,Ahoj Niki, Ty si taký smieško predpokladám, ide z Teba neskutočná pozitívna energia!"

,,Ahoj, celý čas rozmýšľam, čo Ti napísať, aby som si na tom dal záležať. Tak idem na to. Jedna veta: Nedá sa Ti nenapísať. Prečo? Lebo mám pocit, že ak by si sem dala akúkoľvek svoju fotku, tak to nič nezmení. Jednoducho z každej fotky čo tu máš vyžaruje niečo pozitívne, čomu sa nedá odolať."

,,Ako to robíš, že si na každej fotke tak úžasne pozitívna?"

,,Ahoj Niki, myslím, že na úvod nič nepokazím tým, keď poviem, že z Tvojho profilu vyžaruje čistá pozitívna energia. Čo je niekedy ťažké nájsť. Aký máš recept?"

,,Keď len Tvoje fotky zlepšili moju náladu o 100%, čo urobí Tvoja prítomnosť na našom prvom rande?"

,,Keby Tvoja krása zabíjala, bol by som na mieste mŕtvy."

,,Ahoj ospravedlňujem sa, že píšem ale nešlo odolať napísať tak krásnej slečne s krásnymi očami, vlasmi aj úsmevom."

,,Niki, veľmi sa mi páčiš. Je super, že športuješ, má to skvelé výsledky. Vlasy tiež dobré a hlavne, si aj dosť vysoká."

,,Páči sa mi Tvoj úsmev. A žltý kabát. A zdvihnutá noha. A vlasy."

,,Ahoj, si veľmi pekná. Vypadáš ako fajn, milá slečna a máš nádherné oči a úsmev. Odpíš prosím, vyzeráš ako sympatická slečna."

,,Ahoj Niki. Nikdy som nič krajšie nevidel."

,,Nerozmýšľala si účinkovať v nejakej reklame na šampón alebo zubnú pastu?"

,,Ahojky, vyzeráš veľmi pekne. Strašne rád by som sa s Tebou zoznámil, lebo si fakt pekná. Vypadáš ako milá a sympatická slečna. Ako sa máš? Budem rád, keď mi odpíšeš, lebo máš fakt pekné vlasy."

,,To nie si Ty.", alebo: ,,Odkiaľ si stiahla tie fotky?" Veľký kompliment.

Občas som si tak hovorila, či by predsa len nebolo lepšie písať len AHOJ. Ale nie, našli sa aj tí, ktorí testom prešli. A zaujali! Kategória posledná.

18. TÍ, KTORÍ ZAUJALI

Správy, na ktoré by som normálne asi aj odpísala. Napríklad otázka, aké tri vlastnosti by mal mať chlap aby zaujal, akú jednu vec by som si vzala na opustený ostrov, čo ma naposledy urobilo šťastnou, ako by som si predstavovala gentlemana, či to, na aké prvé rande by ma vzal chlap mojich snov. 

Alebo: ,,Keby nezáležalo na peniazoch, aktuálnej situácii, ostatných, rodine a ďalších ovplyvňujúcich faktoroch, čo by si robila? Koníčky, sny, vášne, priania."

Alebo táto: ,,Až sa prehrabeš všetkými tými nudnými, úchylnými a neoriginálnymi blbosťami v kľude mi odpíš. Schválne, koľko takých si dnes dostala?" Tento presne vedel, aké správy píšu chlapi na zoznamkách.

Tak, a ani to nebolelo, či?

A na úplný záver ešte jedna bonusová informácia. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, zo všetkých miliónov správ, ktoré mi prišli, som si nejakým nepochopiteľným spôsobom vybrala dvoch ľudí, s ktorými som si začala aktívnejšie písať. S obidvoma som sa po niekoľkých týždňoch písania stretla osobne!

 Výsledkom bolo jedno z najlepších rande, aké som v poslednej dobe zažila a naopak aj to najhoršie (a nie poslednej doby, ale môjho života). Pozdravujem. Obidvoch. Viac nemôžem napísať, pretože ma prvý menovaný zabije. A to nechceme, všakže. A druhý by bol rád. To nechceme tiež.

Tak sa majte najkrajšie ako viete a ak máte nejaké perly z internetových zoznamiek, určite sa podeľte!

Vaša

,,Idem na MISS Slovensko! Do Bratislavy! Uvidím to všetko naživo. Celé finále a všetky MISSky! ÚPLNE NAŽIVO! S mojim najúžasnejším kamarátom Clavom a jeho kolegom z práce. Vo finále majú slečnu z ich vydavateľstva, kde pracujú a ideme jej fandiť. Volá sa Barborka a dúfam, že vyhrá! Po prenose ide Clavov kolega aj na afterpárty urobiť rozhovory pre ich časopis, ale my pôjdeme zatiaľ niekde do mesta, pretože tam pozvánky nemáme. Uvidím Bratislavu! Tak sa teším."

Písal sa rok 2009 a mňa čakal veľký deň. Cesta do Bratislavy na finále MISS Slovensko. Do tohto dňa som videla všetky prenosy MISS Slovensko v telke a teraz som to prvýkrát mala vidieť naživo. Prvý malý krok k tomu, aby som si tento misskovský sen raz splnila. Zistiť, že to skutočne existuje! 

 Celý deň som z toho všetkého bola tak strašne mimo. Bratislava, Národné tenisové centrum, na nohách niečo ako lodičky, všetci takí krásni, samí známi ľudia, priamy prenos MISS Slovensko!
Sadli sme si na miesta a hneď na úvod nás pobavil pán Kraus, ktorý to moderoval a pri úvodnom vstupe spadol do diery v pódiu. Vyliezol odtiaľ so slovami: ,,Toto zvláštne entreé som trénoval niekoľko dní." Všetci to začali riešiť, či schválne, či omylom, nám to bolo s Clavom však úplne jedno. Smiali sme sa tak, ako keby nám niekto nalial niečo do pitia. A to sa ešte počas tohto večera udialo niekoľko krát. A pomedzi to sme úplne strašne pišťali vždy vtedy, keď bola na scéne Barborka. Prišli sme jej predsa fandiť, aj keď ja som ju nepoznala. Ale úplne najviac sme pišťali vtedy, keď ju vyhlásili za novú MISS Slovensko. Moje nadšenie bolo na maximálnej úrovni. Teda aspoň môjho života do tohto okamihu. 

Hneď ako skončil priamy prenos sa novinári, rodina a priatelia víťaziek nahrnuli pod pódium a gratulovali a fotili sa s čerstvo korunovanými misskami. A ja medzi nimi. Bola som priateľ priateľa! A to sa ráta. Pre mňa to bolo v tom momente niečo ako splnený sen. Dotkla som sa MISS pódia. Panebože! Nech táto chvíľka neskončí! 

Keď už ale začali rozoberať stage a z NTC odišli takmer všetci ľudia, začala som si uvedomovať, že je koniec. Že už musíme odísť tiež. Na chvíľku mi bolo smutno, ale stále som myslela na to, že čoskoro už budem mať 18 rokov a tiež môžem byť na tomto pódiu! Zrazu som bola v mojom svete a v tejto bublinke som ako v tranze odišla do auta pripravená vidieť nočnú Bratislavu. Prvý krát.

V aute ale Clavov kamarát povedal, že je unavený a chcel by ísť čo najskôr domov a že len rýchlo urobí na afterpárty rozhovor, niekde ho zatiaľ počkáme a môžeme ísť. Aby sme nemuseli čakať. Plán s prehliadkou nočnej Bratislavy padol a poslušne sme nasadli s ním do auta. Však možno tie missky znova zahliadnem!

Presne si pamätám tú cestu autom. Sedela som tam ako prikovaná, taká natešená a excitovaná. Trvalo to strašne dlho, hotel bol niekde na opačnej strane mesta. Sledovala som z auta všetky tie svetielka veľkej nočnej Bratislavy a zdalo sa mi to ako celá večnosť, kým sme sa tam konečne dostali. 

Pred vstupom do hotela pri veľkej závore sedel v búdke pán ochrankár, ktorý už pri vstupe do areálu kontroloval, či majú všetci pozvánku na recepciu. V aute sme sedeli traja, no pozvánku sme mali len jednu, pre jednu osobu. Zobral si ju, pozrel sa na ňu a bez problémov nás všetkých troch pustil do vnútra. O pár rokov neskôr (keď som už mala vlastnú!) som ale zistila, že pozvánky majú niekoľko variant. Vizuálne vyzerajú na prvý pohľad všetky rovnako, líšia sa však maličkým číselkom, pre koľko osôb platia. Pán ochrankár si pravdepodobne vôbec nevšimol, že na pozvánke nie je číslo 3, ale len osamotená jednotka a naša cesta s Clavom mala skončiť na tomto mieste. Recepcia to bola neverejná a ľudia, ktorí neboli pozvaní ani nemohli vedieť, kde sa vôbec koná. Asi nikto nepredpokladal, že sa na toto miesto vyberie niekto, kto pozvaný vôbec nie je. No ale ibažeby áno.

Prvá prekážka za nami. A celkom ľahko.

Naše nadšenie ale netrvalo dlho a veľmi rýchlo ho vystriedal smútok. Radovali sme sa predčasne. Síce sme sa dostali do areálu, ale skutočná kontrola nás ešte len čakala. Pred hlavným vchodom, pred ktorým bol natiahnutý krásny červený koberec, stáli dvaja aspoň dvojmetroví páni, ktorí nemali vlasy, krk, ani city. Určite poznáte ten hrozivý typ človeka. Ten, cez ktorý sa bez pozvánky dostanete na afterpárty len ak ste neviditeľní.

Tvárili sa tak vážne a tak desivo, že človek by potreboval veľmi veľa odvahy a veľmi málo pudu sebazáchovy na to, aby k nim prišiel bez pozvánky. Tretí člen našej partie bol dávno vnútri, pretože ani náhodou nepredpokladal, že by sme do vnútra nejako chceli ísť tiež. A teda vyskúšať to na jednu pozvánku nešlo, aj keby sme niekde tú odvahu nazbierali.

Ale čo po tom. V tom momente mi úplne stačilo to, čo som mala. Boli sme tam, pred tým krásnym hotelom. Prechádzala som sa po červenom koberci a moje nadšenie sa nedalo slovami ani vyjadriť. Clavo sa ale so súčasnou situáciou odmietal uspokojiť a stále sa tváril tak, že vymýšľa plán. 

Vtedy sa ale stalo niečo, čo moju radosť vystupňovalo. Blízko nás zastavila limuzína a z nej vystúpili práve čerstvo korunované missky. Pozerala som sa na ne, ako keby to boli nejaké zjavenia. Ako keby ani neboli z tejto planéty. Pre mňa to doteraz boli len tie princezné z časopisov, ktoré som tak obdivovala a usilovne si ich vystrihovala a odkladala a to, že reálne existujú a sú to rovnakí ľudia ako napríklad ja som si uvedomila prvý krát až teraz a celkom nečakane ma to zjavne vyviedlo z rovnováhy. Prešli okolo tak veľkolepo a stratili sa kdesi v útrobách hotela, kam sme kvôli dvom pánom ochrankárom už nedovideli. 

Hneď potom ako som predýchala prvotný šok a to čo sa práve udialo a prestalo ma baviť fotenie sa na červenom koberci, som sa pripojila nadšene ku Clavovi s vymýšľaním plánu, ako sa dostať dovnútra. Stavím sa, že vtedy na tejto planéte neexistoval nikto, kto by sa chcel dostať do vnútra viac než práve ja. Po zhodnotení našich šancí sme ale prišli na to, že by sme potrebovali najskôr nejaký zázrak. A síce ja v existenciu zázrakov verím, už si presne nepamätám, či som verila aj v tejto chvíli. 

Ale vtedy Clavo povedal tú legendárnu vetu. Tú, ktorú som odvtedy použila už toľkokrát, keď som sa chcela dostať tam, kde sa nesmelo a toľkokrát po nej nasledoval vzrušujúci zážitok. Alebo problémy. 

,,V každej bondovke sú nejaké zadné dvere otvorené!" Povedal a pozeral na mňa tak nadšene. Tak radostne. Tak, ako keby práve prišiel na niečo tak prevratné, že  svet už nikdy nebude taký, ako predtým.

Pamätám si, že ma chvíľku musel prehovárať. Asi som vtedy nebola tak 100% spontánna a odvážna ako teraz.  Neverila som tomu, že by sa také niečo mohlo stať. Chcela som vymyslieť lepší plán. No lepšie by už bolo len ukradnúť helikoptéru, pristať na streche a spustiť sa komínom do vnútra. Tak nejako to na Vianoce v amerických filmoch funguje v každej budove. Prečo by tu nie? Hlavne by na streche neboli žiadni desiví chlapi bez citov, ako tu. A to nie len pred dverami, ale aj v areáli hotela. 

Usúdila som, že Clavov plán neznie až tak beznádejne a teda sme sa vkradli dozadu za hotel a snažili sme sa tváriť najviac nenápadne, ako sme dokázali. Okolo chodil stále ďalší ochrankár a tak sme sa postavili ku stene a tvárli sa, že sme milenci a len sme si odbehli na súkromnú chvíľku dozadu. 

Zozadu hotela bolo niekoľko obrovských sklenených dverí, pred ktorými ale boli obrovské závesy cez ktoré sme dovnútra nevideli. Clavo k nim suverénne nakráčal, počkali sme, kým ochrankár zašiel za stromy a otvoril. 

Dvere sa otvorili ! Neboli zamknuté! NEBOLI ZAMKNUTÉ. Síce narazili na stôl s jedlom, ktorý pred nimi zvnútra stál a záves sa vplyvom prievanu nadvihol a vyletel na to naaranžované jedlo, ale otvorili sa dostatočne na to, aby sme sa dokázali dostať dovnútra. Začali sme sa nadšene obijímať a tešiť sa a to bol moment, kedy sa pán ochrankár znova zjavil, ale videli sme ho naposledy. Asi sme tých milencov zahrali dobre a on nechcel byť svedkom toho aktu, ku ktorému sa vyzeralo že, schyľuje. Pamätám si presne ten šialene šťastný pocit! ÁNO DOSTANEME SA TAM!

Bolo ale treba vymyslieť plán. Po celej dĺžke zadnej steny, na ktorej boli dvere zo závesmi boli stoly s jedlom a alkoholom. Načo by tie dvere zamykali, však boli všetky kompletne založené stolmi s občerstvením. A ako by sa vlastne niekto k tým dverám dostal, keď bez pozvánky by neprešiel ani do areálu hotela?

A všade okolo stolov bolo milión ľudí. Pretože kde je jedlo a alkohol, tam sú ľudia. Nešlo len tak otvoriť dvere, odtiahnuť záves, podliezť stôl a wualaaa - tu ma máte. To chcelo premyslenejší plán. Zistili sme, že medzi dverami a závesom je miesto presne pre jedno ľudské telo, ktoré keď tam už bude, môže čakať na vhodnú príležitosť, kedy podliezť. Plánom sa to nazvať ani nedalo, no malo to myšlienku. Nenechať sa chytiť. 

Prvý išiel Clavo. Otvoril, vošiel medzi dvere a záves, nenápadne to podliezol a bol tam. Celé to trvalo pár sekúnd. Vhodná príležitosť prišla zjavne hneď. Bola som na rade ja. Otvorila som dvere a vošla som medzi ne a záves. A čakala. Čakala. A čakala. Bála som sa a zdalo sa mi, že žiadna príležitosť nebola dosť dobrá. Ono to znie ako ľahko prekonateľná prekážka, no v momente, keď stojíte medzi dverami a závesom, cez ktorý nevidíte, či je vhodná príležitosť, všetko je zrazu akési komplikovanejšie. Občas som sa snažila záves odtiahnuť a vykuknúť, ale neviem ako by to dopadlo, keby si niekto všimol človeka, ktorý stojí za závesom, pred ním stôl s jedlom a nenápadne nakukuje dovnútra. Asi by ma vyviedli tí páni bez citov pri vchode. A ja som si to v tej situácii samozrejme uvedomovala. Ani neviem, ako dlho som tam stála, ale zdalo sa to ako celá večnosť. Nebolo cesty späť. Idem!

Vybrala som si ale vskutku dobré dvere. Nie len že pred nimi bol stôl, ktorý zasahoval asi do polovice mojej predpokladanej trajektórie, bol tam aj veľký kvetináč a hasiaci prístroj, o ktorých existencií som netušila. Stále som si hovorila: ,,Hlavne nenápadne, NENÁPADNE. Tvár sa, že sem patríš. Nikto nepredpokladá, že si prišla zo záhrady, zadnými dverami poza záves."

Asi nemá zmysel hovoriť, že to, čo nasledovalo, bol z definície presný opak toho, čomu hovoríme nenápadné. Veľkolepo som odhrnula záves, narazila na ohromný kvet v kvetináči aj hasiaci prístroj a zosypala sa k zemi. 

Neverím, že si toto veľkolepé entreé nikto nevšimol. Nabudúce by som mala ešte prítomným oznámiť, že by mali vytiahnuť červený koberec, princezná totiž prichádza. PANEBOŽE, NIKOLETA!!

Kým som sa pozbierala zo zeme sa ma stihol nejaký pán opýtať či som v poriadku a či mi pomôže. Pár metrov odo mňa som už videla natešeného Clava so záchvatom smiechu s pohárom šampanského v ruke. FAKT SME TU?!

Rýchlo sme našli pána, s ktorým sme na miesto dorazili, aby sme mu oznámili, že sa až tak veľmi neponáhľame. Ten na nás pozeral tak vydesene, ako keby sme boli mimozemšťania, ktorí pred chvíľkou zaparkovali svoju vesmírnu loď vzadu za hotelom na záhrade. 

Od tohto momentu si všetko pamätám len tak zmätene, ale celkom presne viem, že úplne všetci riešili pána Krausa a jeho štýlové entreé. Zistili sme, že to samozrejme absolútne plánované nebolo a sám pán Kraus bol prekvapený, prečo mu do cesty pripravili tú škaredú dieru v pódiu. No kto by to bol čakal, všakže. 
Ani neviem ako, ale ocitli sme sa pri stole s rodinou Barborky a veselo som konverzovala s jej maminkou. Maminkou našej novej missky! S Barborkou som sa zoznámila, pofotila a držala jej džús v pohári, kým robila rozhovory s novinármi. Všetko som to sledovala s takým nekonečným nadšením. Asi som mala aj otvorené ústa. Stále mám, keď si to predstavujem, ako to prebiehalo. Odfotila som sa s každou misskou, ktorú som spoznala a myslím, že som spoznala všetky, ktoré tam vtedy boli. Aj tie, ktoré boli korunované niekoľko ročníkov dozadu. S každou mám fotku! 
Ani neviem, ako tá noc prešla, ale zrazu bolo asi 5 ráno a väčšina missiek už dávno spala kdesi na hotelovej izbe.
Domov som sa vrátila niekedy na druhý deň a presne si pamätám na ten pocit, keď auto zastalo pred mojim domom a ja som ako v tranze vystúpila a stále sa sama seba pýtala: ,,Fakt sa to stalo?"

PS: Pamätáte sa, ako som v poslednom článku napísala, že Pán Záhadný, ktorý mi takmer rok posiela kytice stratil trpezlivosť (lebo, no bodaj by nie)? Nestratil, kytica prišla pár dní (asi 2) po vydaní článku znova. Rovnako nádherná a rovnako bez podpisu. Nevzdal to. Alebo tu máme niekoho iného. Každopádne prajem pevné nervy, ja v živote neprídem na to, kto si :) Každopádne ich Vám ukážem :)