Neinstantná krása

0:04

O poruchách príjmu potravy sa vôbec nehovorí, aj keď sú všade okolo nás. Ty, Tvoja kamarátka, sestra, priateľka. Každá chceme vyzerať presne tak krásne, ako všetky tie dokonalé ženy na Instagrame. Sme ochotné urobiť pre to všetko. Našimi najlepšími kamarátkami sa stávajú anorexia, bulímia a záchvatové prejedanie. A ten, kto do toho raz spadne, len veľmi ťažko hľadá cestu späť. Trvá to dlhé roky a my sa v tomto začarovanom kruhu strácame stále viac a viac. Ale neprichádzame práve vtedy o svoju skutočnú krásu?
Pár mesiacov dozadu som Vám napísala môj veľký životný príbeh. Alebo aspoň jeho podstatnú a bolestivú časť plnú sĺz a utrpenia. Dlho som sa prehovárala a zbierala odvahu na to, aby som sa celému svetu priznala s takou vecou, ale presvedčilo ma to, že môj príbeh by mohol niekomu pomôcť. Otvoriť oči. Ukázať cestu k šťastnému životu. A keby som mala pomôcť čo i len jednému človeku, malo by to zmysel. 
Vtedy som ani len netušila, aký dosah a vplyv na môj ďalší život toto priznanie bude mať. Na život môj, ale aj na desiatky a dovolím si tvrdiť, že na stovky životov iných. V najbližších hodinách po zverejnení som dostala šialený počet správ od dievčat, ktoré si v živote buď prešli, alebo prechádzajú presne tým istým čo ja. Úplne sa našli v tom všetkom, čím som si prešla ja a rovnako, ako som si to myslela ja si mysleli, že sú v tom úplne samé. Báli sa o tom komukoľvek vo svojom živote povedať. Báli sa, že by ich nikto nepochopil. Všetko to vytrvalo tajili pred svetom rovnako, ako som to robila ja. A prvý človek, ktorému sa zverili som bola práve ja. Zrazu som bola všetkým tým dievčatám tak strašne blízka. Ukázala som svoje najzraniteľnejšie ja a už sa nebáli ani ony. Tie príbehy boli plné bolesti a sĺz. Napísali mi veci, s ktorými sa v živote nikomu nezverili. Pretože sa báli. Báli sa priznať, že sú choré, báli sa vyhľadať odbornú pomoc, pretože ten, kto chodí na psychiatriu, alebo má vlastného psychológa je mimo. Blázon. Tak ako je ten, kto má 55 kg krásny, všakže...
Boli to príbehy, z ktorých som mala zimomriavky a slzy v očiach. Tak strašne silné a smutné. Plné bolesti a utrpenia. Každý úplne iný, ale všetky s úplne rovnakým základom. Každé dievča, ktoré kedy spadlo do tohto začarovaného kruhu bolo ochotné obetovať svoje zdravie - to najcennejšie čo máme,  len preto, aby bolo ,,skutočne krásne". Tak krásne, ako si krásu definujeme vo svojich hlavách podľa toho, čo je nám denne vyhadzované na oči v televízii, časopisoch a na sociálnych sieťach. Pri čítaní som sa stále pýtala sama seba. Preboha dievčatá, prečo sme na seba tak strašne zlé? Ako sa môžeme ku sebe správať takto? Prečo si spôsobujeme takú bolesť?
Písali mi slečny, že som im pomohla, že som im ukázala tú cestu, ktorú samé nevedeli nájsť. Že vďaka mne nemusia ísť na psychiatriu. Niekoľkokrát som dostala správu v ktorej stálo, že som niekomu zachránila život. Napísala mi maminka slečny, ktorá prečítala môj článok a zrazu po 2 rokoch večerala spolu s rodinou. Ja som bola tak neskutočne šťastná! Vízia, že pomoc čo i len jednému človeku by mala zmysel, sa naplnila.  
Vždy som mala o svojom živote takú predstavu, že raz budem pomáhať iným. V ideálnom scenári môjho života som človek, ktorý svojou pomocou zanecháva stopy v životoch iných ľudí. Nevedela som akým spôsobom, nevedela som v čom, často som nad tým rozmýšľala. Mala som pocit, že existujú organizácie a združenie, ktoré zastrešujú úplne každého, kto by potreboval nejakú pomoc. 
Paradoxom všetkého je to, že som chcela byť MISS Slovensko, aby som (mala korunku) a mohla pomáhať iným. Aby som mohla všetko čo viem posunúť ďalej, aby som bola pre iných človek, ktorý ich niečo naučí, ktorý obohatí ich životy. Ktorý zanechá stopu. Dlho som svoju cestu hľadala a strácala sa vo víziách toho všetkého, čo by som v živote chcela. Až teraz do seba všetko dokonalo zapadlo. Ako puzzle s miliónom dielikov s motívom niečoho čo nepoznáte, bez nejakej predlohy na krabici, ktoré skladáte roky. A zrazu máte ten motív pred očami. A dielik po dieliku do seba zapadá. S takou ľahkosťou, ako keby ste vždy vedeli, ako to celé zložiť dokopy.  
Znova som si potvrdila to, že na niektoré veci treba dozrieť. Počkať si. Možno aj roky. A ak Vám má skutočne niečo patriť, ono bude. A platí to pri úplne všetkom. A s ľuďmi niekoľkonásobne. Toľkokrát som veci silila, tlačila na ne. Pretože som chcela všetko najneskôr hneď. Ale tak to nefunguje. V živote treba byť trpezlivý. A ak nás má niečo urobiť skutočne šťastným, príde to samo. Vtedy, keď to skutočne budeme vedieť využiť naplno. Naplno si to užiť. Naplno to zúročiť.
Chcela som byť MISS, aby som mohla pomáhať iným. Nevedela som ako, no vedela som, že to príde a tú svoju cestu si nájdem. Celý život som robila všetko preto, aby som si svoj veľký sen o misske splnila. Všetko som smerovala k tomu, celý môj život sa formoval podľa toho. Tam, kde momentálne som som sa dostala kvôli detskému snu. Kvôli miss som spadla do toho celého začarovaného kruhu, no práve kvôli tomu som tú svoju cestu pomoci našla. 
Po pár mesiacoch premýšľania nad všetkým som sa s maličkou dušičkou na Instagrame zmienila o tom, že by som chcela zorganizovať niečo, čo by sa venovalo pomoci dievčatám s poruchami príjmu potravy. Nemala som presnú predstavu. Pôvodne som plánovala len malé stretnutie pár vyliečených dievčat, ktoré by sa chceli podeliť o svoje príbehy s dievčatami, ktoré touto poruchou stále trpia. Pretože tak ako mne pomohli príbehy iných a ako ten môj pomohol mnohým, tak by príbehy ďalších vyliečených dievčat mohli pomôcť ďalším chorým. Celé mi to prišlo tak strašne logické, tak do seba zapadajúce, tak úžasné, že som nechápala, že niečo podobné nevymyslel nikto predo mnou. 
Zasypali ma desiatky nadšených správ, kde mi dievčatá ďakovali za to, že niečo také urobiť chcem, že chcú prísť, že chcú povedať svoj príbeh, že sa chcú podeliť a pomôcť. Že chcú prísť a len počúvať. Tak ako som mala celý život pocit, že ženy proti sebe stále bojujú, intrigujú, ohovárajú sa a nedokážu spolu držať, zrazu som mala pocit, že sa kvôli tak krásnej veci dokážu spojiť a pomôcť. Pretože každý, kto si raz prešiel životom s poruchou príjmu potravy vie, že je to tak odporná a nechutná cesta, že by ju v živote nikomu neprial. A tiež to, že nájsť cestu z tohto začarovaného kruhu je beh na veľmi dlhú trať. 
Na jednej strane som bola tak strašne šťastná, že o môj projekt je taký obrovský záujem, ale na druhej viac ako vydesená z toho, koľko dievčat v skutočnosti trpí poruchou príjmu potravy. Vedela som, že je to obrovské číslo, ale skutočnosť ma veľmi nemilo prekvapila. Toľko dievčat balancuje na hranici medzi životom a smrťou, toľko z nich bude mať doživotné následky, toľko dievčat už nikdy nebude môcť mať deti. Séria pár zlých rozhodnutí po sebe a Váš život je v troskách. Je to ako hrad z piesku, ktorý vietor stále rozfukuje na všetky strany.  
A preto som sa rozhodla pre veľkú vec. Z malého stretnutia pre pár ľudí urobiť veľký projekt. S cieľom zasiahnuť čo najviac ľudí. A nepomôcť len jednému človeku, tak, ako som to plánovala vtedy, keď som s touto myšlienkou prišla prvý krát pred ľudí. Ale urobiť to tak, ako som to plánovala na úplnom, úplnom začiatku. Pomôcť všetkým. Viem, že nezachránim celý svet, ale ja by som sa o to chcela pokúsiť.  

Projekt som nazvala Neinstantná krása. 
Pretože tá je skutočne dôležitá. 
Tá vnútorná.

Tá trvalá.

Tá neinstantná.


Neinstantná krása je určená pre dievčatá, ktoré trpia akoukoľvek formou poruchy príjmu potravy, je určená pre tých, ktorí sa vyliečili, je určená pre všetkých tých, ktorý sa o túto problematiku zaujímajú. Ale aj pre tých, ktorí majú v okolí niekoho, kto poruchou príjmu potravy trpí a chcú mu pomôcť. 
Na Neinstantnej kráse sa so svojimi príbehmi podelia dievčatá a ženy, ktoré si prešli svojim často krát nepredstaviteľným osobným peklom a pošlú ďalej svoje recepty na to, ako vyliečiť. V každom prípade ide o veľmi inšpiratívne osobnosti, ktoré nie len že nad touto mrchou vyhrali, ale svoj život začali žiť presne tak šťastne, ako vždy chceli.
Cieľom Neinstantnej krásy je ukázať dievčatám to, v čom sa skrýva skutočná krása. To, čo je v živote skutočne dôležité. Že za chyby sa platí a v tomto prípade veľmi vysokou cenou. Že nič nie je dôležitejšie než to, ako tú chorobu poraziť. Vyliečiť sa. Naučiť sa, ako mať rád seba, svoje telo, ako milovať zdravé jedlo. Ako žiť šťastne a plnohodnotne, presne tak, ako si to predstavujeme, pretože život máme len jeden a je tak strašne krátky! Tak urobme všetko preto aby bol krásny!
1. diel Neinstantnej krásy sa bude konať 21. januára v Prahe v tanečnom štúdiu SECTOR v mojej najobľúbenejšej kaviarni Vnitroblock. Som nesmierne šťastná a vďačná, že miesto, ktoré mám tak rada a kde trávim toľko času a kde vzniklo toľko mojich článkov bude miestom, kde sa stretnutia Neistantnej krásy budú konať. Áno budú. Pravidelne. A áno, nie len v Prahe. 
1. Neinstantná krása má svoju udalosť na Facebooku, kde budem postupne pridávať informácie a preto sa určite pridajte SEM. O všetkých novinkách a nápadoch pravidelne hovorím v mojich INSTASTORIES a preto ich určite sledujte :)

A aby som nezabudla - stále hľadám dievčatá, ktoré by sa radi podelili o svoj príbeh a pomohli tak iným. Napíšte mi na môj mail - nvujisicova@gmail.com alebo na môj Instagram @nikavujisic. A to aj v prípade, že nechcete hovoriť verejne pred ľuďmi. Plánujem tiež niečo, pre dievčatá, ktoré sa boja prísť na stretnutie osobne, ktoré chcú byť anonymné, pretože nechcú aby o tom niekto vedel. Ale to si zatiaľ nechám pre seba. Čo Vám ale prezradím je, že nie len že tým strašne zvýšim možnosť ako pomôcť čo najviac ľuďom, súčasne si tým splním jeden OBROVSKÝ sen z môjho zoznamu. 



Plánujem ešte veľké veci a už teraz Vám sľubujem, že to bude úžasné. Neviem sa dočkať! A Vy mi urobíte najväčšiu radosť ak budete o Neinstantnej kráse hovoriť ďalej. Zdieľajte prosím ďalej túto myšlienku, tento projekt, udalosť. Nech sa dostane medzi čo najviac ľudí a nech skutočne zachránime všetkých! 

 Robíte mi obrovskú radosť! ĎAKUJEM!



Majte sa najkrajšie ako viete
Vaša






You Might Also Like

3 komentárov

  1. Krásne! Raz chcem robiť také veľké veci ako ty. Dúfam, že sa mi to podarí a tebe prajem veľa úspechov s týmto projektom. Nech sa ti darí ešte viac než si predstavuješ. Veľa šťastia, Nika! A veľa šťastia prajem aj dievčatám, ktoré trpia poruchou prijímania potravy.

    https://laureysworldkitchen.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! Dúfam, že všetko bude presne tak, ako si to predstavujem. Alebo, lepšie :)
      Ďakujem ešte raz:)

      Odstrániť
  2. Najprv som videla tvoje fotografie na instagrame a pomyslela som si - aka pekna zena... A teraz citam toto a trosku sa hanbim, ze cim si si presla v ceste za "krasou". Ja som tiez dlhe roky riesila chudnutie, ale teda nikdy som nesklzla do toho, ze by mi prestalo chutit jest... Myslim si, ze zeny potrebuju zazemie, aby si uvedomili svoju hodnotu, lebo porovnavat sa s modelkami je niekedy nekonstruktivne. Pracovat na sebe, to ano, ale nie za cenu extremu. Nikdy nebudeme dokonali, a ak aj dosiahneme tych 55 kg, nemusime byt potom spokojne s inymi vecami...

    OdpovedaťOdstrániť

FACEBOOKUJEM