Asi mesiac po 1. Neinstantnej kráse mi v mailovej schránke pristál mail. Písala mi slečna, ktorá sa akcie zúčastnila v celkom zúfalom stave. Písala mi aj predtým a vo svojom živote, v živote s poruchou príjmu potravy, bola úplne stratená. Chvíľku sme sa spolu rozprávali a bola smutná. Naozaj smutná. Bol z nej cítiť taký ten skutočný smútok. Kedy veľmi chcete pomôcť, ale neviete ako. 

A teraz písala znova. To isté dievča, aj keď som mala pocit, že mi píše niekto úplne iný. Napísala mi, že je to presne mesiac odkedy sa neprejedla. Ani jeden jediný krát. Že na to ani jeden krát nemala ani chuť, ani myšlienky. Že je konečne šťastná, že sa má zase rada, zase si začala život naplno užívať a že nikdy nemala viac sily do života, ako práve teraz. Z tej správy bolo cítiť také šťastie a toľko sily. A na konci toho mailu stálo: A to vďaka Tebe!

Keď som s myšlienkou Neinstantnej krásy prišla, hovorila som si, že keby som mala pomôcť čo i len jednému človeku, bude to mať zmysel. A po tom, ako som si po tej krásnej nedeli ľahla v noci do postele tak príjemne unavená, no neskutočne šťastná a plná emócií z toho, ako to dopadlo, začali mi chodiť správy od dievčat, ktoré sa Neinstantnej krásy zúčastnili. Ale aj od tých, čo diskusiu sledovali na live streame. Jedna nadšená správa za druhou. A mne sa dlho nespalo tak dobre, ako práve túto noc. Ono to fakt malo zmysel!

Už pár dní predtým som sa tešila na ten stres, ktorý vždy pred podobnými akciami mám. Sedela som večer doma pri stole a rozmýšľala som nad tým, aké to bude. A kedy začnem cítiť tú nervozitu zo zodpovednosti, aby všetko dopadlo dobre. Aby nikto neodišiel sklamaný. Ráno v nedeľu som sa zobudila strašne šťastná a bez akéhokoľvek náznaku stresu. Pretože tentokrát to bolo iné. Možno preto, že som podobnú akciu ešte nikdy nezažila. Od rána som bola tak strašne v pohode, pretože som nejako vnútorne tušila, že to dopadne dobre. Že to nemôže dopadnúť inak, ako dobre. 

Ten skutočný stres prišiel až približne hodinu pred začiatkom, keď sa vo Vnitroblocku začalo pohybovať veľa na prvý pohľad stratených dievčat, ktoré sa vždy nesmelo usmiali, keď sme sa stretli pohľadom. A čím ich bolo viac, tým viac sa stupňoval môj stres. Kamarátky mi stále museli pripomínať to, že mám byť v pohode, že to mám nechať plynúť, aby to bolo čo najviac prirodzené. Nechala som to plynúť až tak, že ešte 5 minút pred začiatkom som pobehovala zmäteno hore dole a stále niečo riešila a takmer sa nestihla prezliecť. Nestojí telefón, z ktorého sa bude streamovať. Mikrofóny nedotiahnu ku sedačkám. Foťák hlási plnú pamäť. Chýba jeden hosť. Kde sú plagáty a prečo ešte nevisia? Kam dáme tie ruže? A tak ako som si myslela, že je všetko pripravené, tak nie celkom bolo. 

Na tom mieste sa ale stretlo toľko úžasných dievčat. A to nie len tých, ktoré prišli, aby ostatným pomohli. Zrazu som všade videla známe tváre dievčat, ktoré mi často písali na Instagrame. A aj keď sme sa videli prvýkrát, mala som pocit, že ich už poznám. A že neprišli preto, aby hľadali chyby, ale kvôli niečomu úplne inému. A toto zamyslenie ma upokojilo tak, ako nič iné predtým. Mohli sme začať.

Ako prvú vec som všetkým prítomným oznámila, že sa mi pred pár dňami sníval sen, v ktorom sa dialo presne to, čo sa deje teraz, len tam nikto nebol. Ani na streame nikto nebol. Ale že ony prišli, tak že to je fajn. Zasmiali sa a to ma upokojilo. Nebude to smutné! 

Nasledovala otázka, ktorou som na moje prekvapenie celkom prekvapila. Poprosila som všetkých ľudí, aby na chvíľku zatvorili oči. A aby ruku zdvihli tie slečny, ktoré prišli, pretože majú nejaký problém. Pretože trpia nejakou formou poruchy príjmu potravy. Jasné, čakala som nejaké ruky hore. No ten počet prekvapil aj mňa. Ruky zdvihli takmer všetky prítomné slečny. A ja som si vtedy uvedomila, že je to horšie, než som čakala a akú obrovskú zodpovednosť som si na seba vzala. Však ony dúfajú, že im pomôžeme! Keď nad tým teraz rozmýšľam, prvá vec čo mi napadá je, ako preboha pomôcť toľkým ľuďom. Dokážem to? No vtedy som sa len usmiala a myslela na to, že všetkým pomôžeme, však nie je dôvod, prečo by nie. 

Na prvú Neinstantnú krásu som si pozvala dámy, ktoré som poznala buď osobne, alebo som ich príbehy sledovala dlhšie. Všetky boli pre mňa obrovské vzory a motivácia, ako s chorobou bojovať a vyhrať. Aj keď presnejší výraz ani nie je vyhrať, ale vyhrávať. Pretože keď raz niekto spadne do porúch príjmu potravy, nikdy nebude úplne vyliečený. Už navždy bude mať v hlave toho malého škriatka, ktorý sa bude pravidelne ozývať. ,,Ale však keď si si dala toto, už môžeš všetko." prípadne ,,Teraz si zlyhala, daj si jedlo." alebo ,,Teraz si zlyhala a jesť nebudeš." A preto človek potrebuje obrovskú silu, aby bol vždy silnejší ako on. A to všetky tieto dámy majú.

Nasledoval môj príbeh a ja som zase rozprávala 30 minút na jeden nádych. Nič nezvyčajné a asi nikto ani nečakal nič iné. Pár krát som mala pocit, že sa mi trocha klepe hlas, občas sa mi chcelo aj napriek nevhodnosti situácie smiať na tom, aký idiot som bola, ale občas som mala slzy v očiach. Samú ma ale prekvapilo, s akou ľahkosťou som dokázala porozprávať o všetkých tých strašných veciach, ktorými som si prešla. A do detailov. 

Nasledovala diskusia s Kajou, ktorú som ja spoznala práve v tom mojom najťažšom období. Ona bola ten človek, ktorý mi spolu s Luckou, ukázal cestu späť do normálneho života. A keďže si PPP prešla tiež, na 1. Neinstantnej kráse nemohla chýbať. Porozprávala o svojom príbehu, o tom, ako dôvod, prečo do toho spadla bol jej ex priateľ, ktorý si našiel novú štíhlejšiu priateľku (čo je asi jeden z najčastejších dôvodov) a tiež to, ako jej bolo najväčším pomocníkom na ceste k vyliečeniu počítanie makier. 

Ďalšia dáma s ktoru sme spolu diskutovali nie len o poruchách príjmu potravy bola Kaja, ktorá založila na Instagrame stránku SILÁČKY. Jej príbeh bol plný smútku, podceňovania, sebapoškodzovania a tiež anorexie. Ale so šťastným koncom!

Nasledovala Kristýnka, ktorá založila najviac úžasný projekt ZA NORMÁLNI HOLKY, s ktorým vyhrala Českú blogerku roka a napísala knihu Bez filtru, v ktorej opísala svoj ťažký životný príbeh. Kristýnka si síce (vďakabohu) žiadnou poruchou príjmu potravy neprešla, no tiež si padla na úplne psychické dno kvôli chlapovi, ktorý ju mal za úplné nič. Naspäť do života sa ale vrátila oveľa silnejšia ako kedykoľvek predtým a založila tento projekt, aby mohla dievčatám ukázať, čo v živote je skutočne dôležité. Hovorila o niečom rovnakom (a možno ešte trocha viac) dôležitom ako to, ako sa z PPP dostať. O tom, ako do toho vôbec nikdy nespadnúť. O sebadôvere a sebeláske. O tom, čo dievčatám chýba úplne najviac, keď do akejkoľvek podobnej poruchy spadnú.

Ďalšia nasledovala moja dobrá kamarátka Kristýnka, s ktorou som sa zoznámila u nás v gyme. Raz za mnou prišla s tým, že čítala môj príbeh na blogu a že si vlastne prešla niečím podobným tiež. Neprešla si vôbec niečím podobným, prešla si niečím omnoho, omnoho horším, úplným peklom a jej príbeh je tak silný, že často krát, keď mi o tom hovorila som fakt nevedela, čo povedať. Na tomto svete nepoznám veľa ľudí, ktorí majú takú vnútornú silu a pohľad na tento svet ako práve ona a nikdy by som nepovedala, že niekto ako ona si prešiel takým strašným 10 ročným peklom.

O tom, ako a prečo vznikol projekt CUKRFREE nám prišla porozprávať zakladateľka Janka. Jej príbeh anorexie a bulímie trval rovnako dlhých 10 rokov a dostať sa z toho jej pomohlo vyradenie cukru z jedálnička. Janka hovorila práve o tom škriatkovi, ktorého som spomínala na začiatku. Že ho v hlave stále má. Aj keď sú to už roky, odkedy sa vyliečila. Ale že vždy, keď zjedla niečo, čo obsahovalo cukor sa ten škriatok znova ozval. A čím viac toho cukru bolo, tým silnejší bol jeho hlas. Hovorila mi z duše. To presne sa v mojom živote deje tiež. Keď som bez cukru, nepotrebujem ho, keď ho mám, potrebujem ho stále viac a viac. A potom sa to už nedá zastaviť. 

A na úplný záver sa so svojim príbehom podelila aj Blanka z blogu FITFOODMANIC, ktorá si prešla anorexiou. Blanku na Instagrame sledujem už dlho a vždy som obdivovala nie len jej super výsledky vo vzpieraní, ale tiež jej pozitívny vzťah k jedlu. Ale k nemu tiež dospela až po tom, čo si prešla svojim vlastným osobným peklom. 

DÁMY, ĎAKUJEM VÁM ZA VAŠU ODVAHU A CHUŤ POMÁHAŤ INÝM. Ste úžasné a ľudia sa majú od Vás čo učiť! Ďakujem!

1. Neinstatná krása bola presne taká, ako som si ju predstavovala. Verím, že každý, kto sa tejto diskusie zúčastnil, odchádzal aspoň s maličkou nádejou na lepší, šťastnejší a krajší život. A viete ako som to uzavrela? Že za všetko môžu chlapi (pretože boli dôvodom PPP u väčšiny dám)  a najlepšie je odsťahovať sa do Austrálie (pretože viacej dám tvrdilo, že je to tam proste fajn) :)

A na záver ešte pár dôležitých informácii: 

Dostala som milión dotazov na to, či bude niekde dostupné video z 1. Neinstantnej krásy. A odpoveď je ÁNO! Všetky live streamy mám uložené a špeciálne pre túto príležitosť som na Facebooku urobila našu vlastnú skupinu NEINSTANTNÁ KRÁSA, do ktorej sa pridajte a okrem videí tam budú pribúdať aj všetky informácie ohľadom ďalších pripravovaných akcií. Veľmi sa teším, že budeme mať vlastnú komunitu! 

A máme termín ďalšej!

2. Neinstantná krása sa uskutoční v nedeľu 8.4. od 15:00 na rovnakom mieste v Tanečnom Sectore vo Vnitroblocku a udalosť na Facebooku nájdete tu! Hostí Vám zatiaľ neprezradím, ale máte sa na čo tešiť! 

V neposlednom rade by som chcela veľmi pekne poďakovať úžasným ľuďom vo VNITROBLOCKU za poskytnutie priestorov a hlavne Arinke, ktorá nám pomohla s organizáciou, zabezpečila časť občerstvenia a celý čas dávala pozor na to, aby bolo všetko v poriadku a aby ste mali dostatok čerstvej limonády. 

Tiež veľmi pekne ďakujem UDĚLEJ SI PLACKU za krásne odznačiky, ktoré nám na Neinstantnú krásu pripravili. A ak by ste si chceli urobiť vlastné odznaky tiež, zadajte kód NEINSTANTNAKRASA a budete mať 20% zľavu. 

A aby som nezabudla tak tiež poďakovanie patrí Terezke z Terezky Cupcakes za krásne a veľmi chutné cupcakes! (Aj ja som si dala!). A budú aj na ďalšej. Terezka sľúbila ružové!

A na záver ĎAKUJEM všetkým mojim kamarátkam, ktoré mi pomohli s organizáciou, všetkým dámam, ktoré mali tú odvahu a s myšlienkou pomoci sa podelili o svoje životné príbehy, ale hlavne VÁM, za to že ste prišli, že ste sledovali live stream ale hlavne za to,  že začínate veriť v skutočnú NEINSTANTNÚ krásu!

Majte sa najkrajšie ako viete a uvidíme sa budúcu nedeľu!

Vaša

William Somerset Maugham raz povedal, že iba žena vie, čoho je žena schopná. Ktovie, aká životná skúsenosť viedla tohto pána k tomuto výroku, no po tom, čo som zistila, súhlasím. Iba žena to vie a chlap by to vedieť nikdy nemal. Pre istotu. Mohlo by to jeho svetom zatriasť celkom zásadne. 

Naposledy som sa Vás pýtala, čo najhoršie ste kedy urobili osobe opačného pohlavia a tentokrát sme rozobrali to, ČOHO SÚ ŽENY SCHOPNÉ, ABY ZÍSKALI CHLAPA.  

Počas toho, ako som zbierala materiál na Instagrame, ale aj všade okolo seba, pýtala sa rôznych žien na ich skúsenosti, som súčasne to, čo som zistila ďalej riešila s Jirkom a ten sa nestačil čudovať. Tvrdil, že toto žiadna žena predsa urobiť nemôže! A to sa pozastavoval nad príbehmi, ktoré som po zoskupení a spísaní všetkých, zaradila medzi tie ,,ľahšie". Vtedy som zistila, že to, čo my ženy berieme za ,,normálne", pretože sa to v našich životoch proste deje, to je pre chlapov iný vesmír a nemajú ani potuchy, že to skutočne existuje aj v reálnom živote a nie len vo juhoamerických telenovelách. 


Možno by bolo lepšie, keby sa chlapi nikdy nedozvedeli, čoho skutočne sú ženy schopné pre to, aby ich získali. Mohlo by ich to mierne vydesiť. Pretože vydesilo aj mňa. Aj keď som si myslela, že sú ženy schopné úplne čohokoľvek, čo je možné. No ony sú schopné aj toho, čo je už na hranici uskutočniteľnosti a pochopiteľnosti. 

Najviac ma dostali tie príbehy, kedy slečna napísala úplne šialený príbeh a ukončila to tým, že on nič nevie a stále sú spolu. Milí páni, tak pozor na to, čo máte doma.

Tu je výber toho ,,najlepšieho", s čím ste sa so mnou podelili:

1. 

,,Kamarátka si našla zadaného chlapa, ktorý žil s priateľkou a stretávali sa vždy, keď ona bola v práci, alebo u rodičov a podobne. A kamarátka doma v ich byte schválne nechávala ,,darčeky". Náušnice v posteli, hrnček, svoj parfém striekala do jej skrine na veci, na vankúš, vlasy nechávala všade, schválne mu otláčala mejkap na košeľu, nechávala otlačky rúk, v aute, na skle, sponky v aute a doma a tak."

Zamilované trojuholníky to bolo to najčastejšie, o čo ste sa so mnou podelili. To najčastejšie, o čom počúvam všade okolo seba a to, pri čom sú ženy schopné fakt neuveriteľného. Ale aj chlapi. 

2. 

,,Bývam v malom meste a v bare som stretla chlapa, ktorého som poznala z videnia. Po pár panákoch sme sa začali bozkávať a hneď na druhý deň mi napísal. Písali sme sa a schádzali sa, ale po mesiaci to ukončil. To sa mi samozrejme nepáčilo a začala som ho stalkovať. Nič ma ale nezastavilo. Chodila som v daždi, zime, teple...Ako rukojemníka som mala svojho psa. Niektoré dni som nachodila aj 40 tisíc krokov a pár krát aj ochorela. Odrela som si auto, raz pichla gumu a auto som dopravila k nemu pred dom a tvárila sa, že som tam náhodou stála. Škoda 10 tisíc, za minútku s mojim kráľom. Potom som začala sledovať jeho kamarátov, sestru, kolegov z práce.. Občas som ho sledovala keď šiel do práce, alebo z práce. Nahodila som najlepší mejkap, OOTD a náhodoooou išla okolo. Nehovorím, že to už teraz nerobím, ale v menšej miere."

Toto ma trocha vydesilo. A to by som povedala, že som celkom zvyknutá na čokoľvek. 

3.

,,Jazdila som kvôli tomu idiotovi 20 km o 3:50 ráno z môjho mesta do jeho, len aby som s ním mohla ísť ráno vlakom. A to mám školu v mojom meste, takže som vlastne ráno jazdila tam, aby som mohla ísť naspäť. Len kvôli tomu, aby som ho mohla vidieť. To isté som robila aj poobede. Celkom som na tých cestách finančne prerobila. Potom som ale zistila, kde pracuje a uprosila som si tam brigádu tiež. Raz som namiesto do školy išla do práce, len aby som s ním chytila smenu. Takže vlastne to, čo som minula za neho za tie cesty som si vďaka nemu zarobila naspäť."

4.

,,Zamilovala som sa do zadaného chlapa. Ale strašne. Bola som z toho zúfalá a fakt som nevedela, ako ďalej. A vtedy som vymyslela ten plán. Jeho priateľke som vytvorila profil na sexzoznamke, ktorý bol ale dokonalý. S fotkami mi vypomohol kamarát grafik, ktorý urobil dosť dobrú prácu. Všetko som to nafotila a poslala mu ako anonym. Sme spolu už viac ako dva roky a občas prehodí zlú skúsenosť z predošlého vzťahu."

No len aby nemal zlú skúsenosť aj z tohto, ak sa toto raz dozvie. 

5.

,,Vždy som bola proti podvádzaniu a proti rozbíjačom vzťahov. Do chvíle, než mal môj teraz už priateľ vzťah na diaľku a bol z toho nešťastný. Tak som tomu trocha pomohla. No, chvíľku ma žralo svedomie, ale myslím, že by som to urobila znova."

V tomto prípade to úplne chápem. Bolo to pre jeho dobro, všakže?

6. 

,,Stvorila som fejkovú postavu, ktorá balila jeho priateľku. Systematicky. Každý deň. Správa pre krásny deň, na dobrú noc. Venovala som jej oveľa viac pozornosti ako on. Trvalo to tri mesiace, kým mi prvýkrát napísala, že sa v mojej virtuálnej prítomnosti cíti lepšie, ako so svojim priateľom. Navrhla stretnutie, na ktoré ale prišiel ON. Poslala som mu screenshoty našej konverzácie, kde sme sa dohadovali na rande. Rozišli sa. Doteraz sme spolu a on o ničom netuší."

Tri mesiace systematicky denne písať niekomu ako niekto iný? No trpezlivosť zjavne fakt ruže prináša. 

7.

,,Mne sa raz páčil sused, tak som si kvôli tomu, aby som mohla chodiť okolo jeho domu, zohnala psa a chodila s ním x- krát denne na niekoľkokilometrové prechádzky, len aby som ho stretla, keď pôjde domov. Poznamenávala som si tiež časy, kedy chodí ktorý deň domov. Vo finále ani po ROČNOM ,,náhodnom" stretávaní som nemala odvahu ho osloviť. Chvíľu na to som si našla priateľa, ktorý mi predstavil svojich najlepších kamarátov. A sused medzi nimi. O špionážach som mu nič nepovedala."

A radšej ani nehovor. Dobrá rada do života. 

8.

,,Bola som strašne zamilovaná do jedného chlapa, ktorý robil thai box. Takže keď sa na mňa vybodol, rozhodla som sa tiež boxovať. Však ak ma za nejaký čas stretne, tak bude ľutovať a tak. Začiatky boli hrozné, ale bavilo ma to od prvej hodiny. Asi po polroku som si začala uvedomovať, že to nerobím kvôli nemu, ale kvôli sebe, že ma to fakt pohltilo a že je dobre, že sa to stalo. Lenže bum. Pri tréningu som si zlomila svojou neopatrností zápästia. Obidve! Takže okrem zlomeného srdca mi ostali aj zlomené ruky."

A čo bolelo viac?

9.

,,Tak ja som si začala so zadaným chlapom. No, so slečnou sa rozišiel, ale ona to stále nejako nedokázala pochopiť. Stále mu písala, stále niečo chcela.Vymyslela si, ako ju chcel niekto prepadnúť, len aby bola s ním v kontakte. No samozrejme mi to liezlo na nervy, tak som sa naštvala a s kamarátkou sme urobili fake profil na Facebooku a začali jej písať. Navrhli sme jej schôdzku, na ktorú ale nikto neprišiel."

Neverím ale, že to pomohlo, pozor, či Vás náhodou niekde nesleduje. 

10.

,,Bola som tajne zamilovaná do svojho najlepšieho kamaráta, ktorý býva na opačnom konci mesta. Takže som každý deň chodila okolo jeho domu a sledovala. Išla som napríklad okolo a keď tam bol, tak som zahodila jednu topánku a mala kopu výhovoriek, prečo mám vlastne len jednu a či by ma mohol odviesť domov."

Tak ja by som teda topánky nedala. Kvôli žiadnemu chlapovi. Aj keď niekedy treba priniesť obeť.

11.

,,Išla som na 3 dňové školenie na Slovensko, ktoré ma vôbec nezaujímalo a navyše stálo 200€ len preto, že bol súčasťou organizačného tímu."

Ale aspoň si nemusela obetovať topánky! To by bolo horšie!

12.

,,Asi pred troma rokmi som v bare stretla vysmiateho fúzača s veľkým autom. Proste presne môj typ. Vedela som, že ho musím mať, ešte skôr, ako prehovoril. Do toho baru som potom chodila aj dvakrát týždenne, aby som ho tam akoby náhodou stretla. Zoznámili sme sa a dlho sme tam chodili ako kamaráti. Po nejakej dobe sme sa začali kamarátiť aj mimo bar. Občas ma vzal von, do kina a po asi milión hodinách v garáži nad jeho autom (menili sme olej, opravovali brzdy) som si myslela, že už ho mám, ale stále nič. A potom ma pozval na jednu offroadovú akciu. Mala som sa tam ísť na chvíľu pozrieť so svojim veľkým autom. Nakoniec som tam s ním a s jeho kamarátmi ostala celú noc úplne premoknutá. Hovorila som si, že keď spolu strávime noc, tak to možno pomôže. A nič. Nechápem, že som mu v jeho tričku a trenkách neprišla príťažlivá. Po nejakej dobe prišla ďalšia offroadová akcia. Tak som si povedala, že to dám. Naivne som si myslela, že horšie ako naposledy to už nebude. Bolo. 4 dni som sa brodila v blate po kolená a 3 noci sme prežívali v karavane bez sprchy. S jeho troma kamarátmi. Po návrate do civilizácie sa vôbec neozval ale po nejakej dobe som ho stretla v našom bare, kde pred všetkými hovoril, ako som to statočne zvládla.  Od tej doby s ním jazdím už na všetky takéto akcie a to blato mi už nevadí."   

A máme tu happyend. Aj keď s obetou ako svet. Obdivujem. 

13.

,,Som tá, čo nikdy nepíše ako prvá, nerobí prvý krok a podobne, ale kvôli jednému chodím do jednej kaviarne už niekoľko mesiacov. Viem, ako majú rozdelený krátky/dlhý týždeň, stálo ma to neskutočne veľa peňazí, času, niekedy mám pocit, že všetku moju hrdosť, ale toho chlapa proste zbožňujem."

A nie je to náhodou Vnitroblock? Tam chodím kvôli chlapom tiež. 

14.

,,Otca uháňala jedna ženská, až ho uhnala. Chvíľu spolu chodili a keď začala tlačiť na pílu, tak ju otec upozornil, že ďalšie dieťa nechce a ženiť sa znova tiež nechce. Mali kvôli tomu rozbroje, no a zrazu náhodou a omylom zlyhala antikoncepcia a otcovi pristála na stole k vyplneniu žiadosť o svadbu so slovami, že druhé nemanželské dieťa mať nebude. Takto romanticky vznikla nová rodina." 

Toto je definitívne tá najhoršia vec, akej je žena schopná. Podobných príbehov mi prišlo niekoľko a vždy som po prečítaní len krútila hlavou. A dole ešte jeden. Ešte horší.

15.

,,Chodili sme spolu viac ako 5 rokov, aj napriek tomu že bol ženatý. Doma mal tri malé deti a miloval ich nadovšetko. Nikdy by kvôli nim manželku neopustil. Rozhodla som sa, že keď má k deťom taký hlboký vzťah, určite bude mať aj keď bude mať dieťa štvrté. Celé to naplánovať ma ale stálo strašne veľa úsilia, pretože často krát, keď sme spolu spali sme mali ochranu. Trvalo to takmer rok, kým som konečne otehotnela." 

16.

,,Jedna moja kamarátka si vymyslela fiktívnu kamarátku. Založila je ICQ a písala si s chlapcom, ktorého chcela, ako niekto iný a skúšala ich dať dohromady a vytiahnuť z neho, prečo sú len kamaráti. Veľmi sa jej to nedarilo a tak zahrala, že fiktívna kamarátka umiera. Ide na operáciu, ktorú možno neprežije. Ten chlap sa chcel stretnúť s tou kamarátkou, ale najprv ju poslali rodičia do Austrálie a potom umrela pri operácii. S kamarátkou sa nakoniec dali dokopy, ale neviem či nie z ľútosti, že prišla o kamarátku."

V jednom návode na to, ako napísať knihu písali, že ak je Váš príbeh príliš nudný a potrebujete ho trocha okoreniť, nechajte nejakú postavu umrieť. Vraj to pomôže. Tak budem vedieť, do budúcna. 

17.

,,Moja kamarátka si vymyslela, že má rakovinu pľúc a má posledný rok života. Jemu to samozrejme bolo ľúto a dali sa dokopy. Takto si ho udržiavala asi rok. Pár krát akože odpadla a nechala si v nemocnici pichnúť infúziu a potom mu písala, nech za ňou príde. A vždy, keď mali vo vzťahu nejaký problém, tak sa jej zdravotné problémy zhoršili."

Podobný príbeh sme mali aj predtým. Chlap si vymyslel, že jeho priateľka zomrela na rakovinu a on pri nej bol do posledných chvíľ, aj keď už nemala vlasy. 

18.

,,Na koňskom tábore som sa kvôli jednému učila lasovať - chytať z koňa drevené teľa do lasa. Pretože to učil. To je disciplína westernového jazdenia. Máš laso a roztočíš ho nad hlavou a musíš v cvalu chytiť živé teľa. A trénuje sa to na drevenej soche. Alebo na behajúcich deťoch."

19.

,,No pozval ma na koncert, kde hral s kapelou. Ak som sa nechystala 5 hodín, tak vôbec. No človek mieni, Pán Boh mení a vonka snežná kalamita. Ja polročný vodič som sa odvážila, že však, láska hory prenáša, idem. Skončila som v priekope, dva kroky pred smrťou. Po pár hodinách som sa dostala domov, zdravá, šťastná. Obvolala som snáď celý zoznam, všetky taxíky, len aby som sa dostala na miesto činu."

Nakoniec sa na miesto konania koncertu dostala. No on odišiel domov taxíkom, ktorý si ona krvopotne vybojovala. Nuž, žena mieni, chlap mení...

20.

,,Zamestnala som sa vo firme, kde pracoval. Úplne iný odbor, no akoby zázrakom ma prijali. Po roku tej najnudnejšej práci a roku neustáleho balenia môjho kolegu sme konečne dospeli do štádia, kedy ma pozval na rande, kde mi oznámil, že žiaľ som kolegyňa a vzťahy na pracovisku sú zakázané."

Ženy sú nie len schopné obrovskej obety, no keď je to potrebné majú aj celkom nekonečnú trpezlivosť. 

21.

,,Minulý rok som začala behať s kamarátom, ktorý mal priateľku. Úplne som sa do neho zbláznila a behanie s ním si zamilovala. Prišlo leto a skončilo to. Na jeseň mi nenapadlo nič lepšie, než behať znova, že potom určite bude chcieť byť so mnou! Nabehala som cez 100 km než mi došlo, že on zostane u svojej lenivej priateľky. Ale postavu som mala skvelú."

22.

,,Mal som kamarátku, poznali sme sa asi dva roky. Celý život nechcela nič iné ako deti, ale ich otca nie a nie nájsť. Nakoniec jedného našla, ktorého vyhodnotila ako dobrú možnosť. Zbalila ho, naklamala mu, že berie prášky a hneď prvú noc počali dieťa. To sa už narodilo, chlapček a aj celkom pekné dieťa..."

A zase. No ale hlavne, že dieťa je pekné, keď už má matku padnutú na hlavu. 

23.

,,Začala som spávať s jeho najlepším kamarátom, aby som sa dostala k nemu."

Podobné scenáre boli tiež časté a po pravde som sa rovnakej chyby dopustila raz tiež. No to som vtedy netušila, že chlapi nerecyklujú po kamarátoch. Fakt nie. Nikdyyyyy.

24. 

,,Zistila som o ňom úplne všetko, čo sa zistiť dalo. Od toho, čo robí, čomu sa venuje, ktoré dni chodí do fitka a ktoré na tenis. Kde presne býva, aké má auto, ktoré jedlo neznáša a ktoré má najradšej.  Ako vyzerali jeho ex priateľky a začala som stalkovať aj ich, pretože to by o jeho vkuse mohlo napovedať najviac. Vymyslela som si aj znamenie, v ktorom som sa narodila, aby sa naše znamenia navzájom hodili. Problém prišiel, keď sme sa začali zbližovať a ja som musela predstierať úplne všetko. Trvá to už viac ako polroka a najhoršie je, že ja mám aj narodky inokedy, ako normálne mám."

Kamarát to okomentoval: ,,Ty vole no to presne vidím ako toho chlapa zaujímalo, aké je znamenie." 

25.

,,Zamilovala som sa do zadaného chlapa, ktorý mal priateľku trocha viac oblých tvarov. Ja som celý život športovala a zdravo sa stravovala a mala som úplne štíhlu postavu. Snažila som sa o neho niečo cez polroka a mala som pocit, že sa to nijako nepohlo. A vtedy som vymyslela tú najšialenejšiu vec, akú som vôbec mohla. Priberiem tak, ako ona a potom sa mu určite budem páčiť. Tri mesiace som do seba tlačila tie najhoršie a najnezdravejšie veci ako čokoládu, lupienky a kolu. Pribrala som niečo cez 12 kg a jediná vec, čo sa zmenila bolo, že mi oznámil, že by som mala so sebou niečo robiť."

Horšie ako topánky. Jednoznačne. 

26. 

,,Dcére môjho milenca som napísala na Instagrame správu, že bude mať novú maminku. Pri spoločnej večeri aj s pani manželkou malá prehodila, že novú maminku nechce a bol oheň na streche."

To by ma zaujímalo, čo Ti na toto povedal pán manžel teda.  

27.

,,Posielam tiež príbeh, ktorý trvá už veľmi dlhé 4 roky. Našla som si chlapa, presne ten typ, ktorého keď som stretla vedela som, že to je presne on. Po troch mesiacoch randenia som zistila, že je ženatý, ale samozrejme nešťastne, však ako inak. Rozvádza sa pravidelne, ale stále sa nerozviedol skutočne. Najprv som mu nechávala v aute rôzne prekvapenia pre manželku, napríklad guče mojich blond vlasov, ktoré ona ako tmavovláska musela nájsť. Keď sa ani po dvoch rokoch nič nedialo tak som napísala anonym jeho manželke o tom, že jej manžel má pomer a čakajú spolu dieťa. Schválne som mu písala vtedy, keď som vedela že je s ňou, pár krát som aj zavolala. Vždy som to otočila na to, že som zabudla, že som mu súrne musela niečo povedať a že mi chýbal. Vždy mi všetko prešlo, len ten rozvod stále nič."

28. 

,,Raz pri spoločnej večeri po futbalovom zápase prehodil, že miluje čiernovlásky a raz si jednu vezme sa ženu. Ešte ten večer som v nonstop Tescu kúpila čiernu farbu na vlasy a o druhej ráno som si to sama v kúpeľni pri umelom svetle patlala na hlavu. Ráno som mala všade fľaky, polovicu hlavy nenafarbenú, pretože jedno balenie na moje husté vlasy nebolo dosť."

Tiež som si nafarbila vlasy na čierno. Tiež jednou krabičkou, tiež pri umelom svetle, tiež som mala všade fľaky. No nie kvôli chlapovi, ale kvôli žene. Jedno lepšie, ako druhé. 

Počas toho, ako som sa prehrabávala správami, ktoré ste mi poslali som narazila na jednu, ktorá otázku, čo urobí žena, aby získala chlapa zodpovedala úplne dokonalo. ,,Hocičo. Naozaj hocičo." A asi by som to nezhrnula lepšie. Hocičo, naozaj hocičo. 

Majte sa najkrajšie ako viete

Vaša