Prvá. Neinstantná.

13:05

Asi mesiac po 1. Neinstantnej kráse mi v mailovej schránke pristál mail. Písala mi slečna, ktorá sa akcie zúčastnila v celkom zúfalom stave. Písala mi aj predtým a vo svojom živote, v živote s poruchou príjmu potravy, bola úplne stratená. Chvíľku sme sa spolu rozprávali a bola smutná. Naozaj smutná. Bol z nej cítiť taký ten skutočný smútok. Kedy veľmi chcete pomôcť, ale neviete ako. 
A teraz písala znova. To isté dievča, aj keď som mala pocit, že mi píše niekto úplne iný. Napísala mi, že je to presne mesiac odkedy sa neprejedla. Ani jeden jediný krát. Že na to ani jeden krát nemala ani chuť, ani myšlienky. Že je konečne šťastná, že sa má zase rada, zase si začala život naplno užívať a že nikdy nemala viac sily do života, ako práve teraz. Z tej správy bolo cítiť také šťastie a toľko sily. A na konci toho mailu stálo: A to vďaka Tebe!
Keď som s myšlienkou Neinstantnej krásy prišla, hovorila som si, že keby som mala pomôcť čo i len jednému človeku, bude to mať zmysel. A po tom, ako som si po tej krásnej nedeli ľahla v noci do postele tak príjemne unavená, no neskutočne šťastná a plná emócií z toho, ako to dopadlo, začali mi chodiť správy od dievčat, ktoré sa Neinstantnej krásy zúčastnili. Ale aj od tých, čo diskusiu sledovali na live streame. Jedna nadšená správa za druhou. A mne sa dlho nespalo tak dobre, ako práve túto noc. Ono to fakt malo zmysel!
Už pár dní predtým som sa tešila na ten stres, ktorý vždy pred podobnými akciami mám. Sedela som večer doma pri stole a rozmýšľala som nad tým, aké to bude. A kedy začnem cítiť tú nervozitu zo zodpovednosti, aby všetko dopadlo dobre. Aby nikto neodišiel sklamaný. Ráno v nedeľu som sa zobudila strašne šťastná a bez akéhokoľvek náznaku stresu. Pretože tentokrát to bolo iné. Možno preto, že som podobnú akciu ešte nikdy nezažila. Od rána som bola tak strašne v pohode, pretože som nejako vnútorne tušila, že to dopadne dobre. Že to nemôže dopadnúť inak, ako dobre. 
Ten skutočný stres prišiel až približne hodinu pred začiatkom, keď sa vo Vnitroblocku začalo pohybovať veľa na prvý pohľad stratených dievčat, ktoré sa vždy nesmelo usmiali, keď sme sa stretli pohľadom. A čím ich bolo viac, tým viac sa stupňoval môj stres. Kamarátky mi stále museli pripomínať to, že mám byť v pohode, že to mám nechať plynúť, aby to bolo čo najviac prirodzené. Nechala som to plynúť až tak, že ešte 5 minút pred začiatkom som pobehovala zmäteno hore dole a stále niečo riešila a takmer sa nestihla prezliecť. Nestojí telefón, z ktorého sa bude streamovať. Mikrofóny nedotiahnu ku sedačkám. Foťák hlási plnú pamäť. Chýba jeden hosť. Kde sú plagáty a prečo ešte nevisia? Kam dáme tie ruže? A tak ako som si myslela, že je všetko pripravené, tak nie celkom bolo. 
Na tom mieste sa ale stretlo toľko úžasných dievčat. A to nie len tých, ktoré prišli, aby ostatným pomohli. Zrazu som všade videla známe tváre dievčat, ktoré mi často písali na Instagrame. A aj keď sme sa videli prvýkrát, mala som pocit, že ich už poznám. A že neprišli preto, aby hľadali chyby, ale kvôli niečomu úplne inému. A toto zamyslenie ma upokojilo tak, ako nič iné predtým. Mohli sme začať.
Ako prvú vec som všetkým prítomným oznámila, že sa mi pred pár dňami sníval sen, v ktorom sa dialo presne to, čo sa deje teraz, len tam nikto nebol. Ani na streame nikto nebol. Ale že ony prišli, tak že to je fajn. Zasmiali sa a to ma upokojilo. Nebude to smutné! 
Nasledovala otázka, ktorou som na moje prekvapenie celkom prekvapila. Poprosila som všetkých ľudí, aby na chvíľku zatvorili oči. A aby ruku zdvihli tie slečny, ktoré prišli, pretože majú nejaký problém. Pretože trpia nejakou formou poruchy príjmu potravy. Jasné, čakala som nejaké ruky hore. No ten počet prekvapil aj mňa. Ruky zdvihli takmer všetky prítomné slečny. A ja som si vtedy uvedomila, že je to horšie, než som čakala a akú obrovskú zodpovednosť som si na seba vzala. Však ony dúfajú, že im pomôžeme! Keď nad tým teraz rozmýšľam, prvá vec čo mi napadá je, ako preboha pomôcť toľkým ľuďom. Dokážem to? No vtedy som sa len usmiala a myslela na to, že všetkým pomôžeme, však nie je dôvod, prečo by nie. 
Na prvú Neinstantnú krásu som si pozvala dámy, ktoré som poznala buď osobne, alebo som ich príbehy sledovala dlhšie. Všetky boli pre mňa obrovské vzory a motivácia, ako s chorobou bojovať a vyhrať. Aj keď presnejší výraz ani nie je vyhrať, ale vyhrávať. Pretože keď raz niekto spadne do porúch príjmu potravy, nikdy nebude úplne vyliečený. Už navždy bude mať v hlave toho malého škriatka, ktorý sa bude pravidelne ozývať. ,,Ale však keď si si dala toto, už môžeš všetko." prípadne ,,Teraz si zlyhala, daj si jedlo." alebo ,,Teraz si zlyhala a jesť nebudeš." A preto človek potrebuje obrovskú silu, aby bol vždy silnejší ako on. A to všetky tieto dámy majú.
Nasledoval môj príbeh a ja som zase rozprávala 30 minút na jeden nádych. Nič nezvyčajné a asi nikto ani nečakal nič iné. Pár krát som mala pocit, že sa mi trocha klepe hlas, občas sa mi chcelo aj napriek nevhodnosti situácie smiať na tom, aký idiot som bola, ale občas som mala slzy v očiach. Samú ma ale prekvapilo, s akou ľahkosťou som dokázala porozprávať o všetkých tých strašných veciach, ktorými som si prešla. A do detailov. 
Nasledovala diskusia s Kajou, ktorú som ja spoznala práve v tom mojom najťažšom období. Ona bola ten človek, ktorý mi spolu s Luckou, ukázal cestu späť do normálneho života. A keďže si PPP prešla tiež, na 1. Neinstantnej kráse nemohla chýbať. Porozprávala o svojom príbehu, o tom, ako dôvod, prečo do toho spadla bol jej ex priateľ, ktorý si našiel novú štíhlejšiu priateľku (čo je asi jeden z najčastejších dôvodov) a tiež to, ako jej bolo najväčším pomocníkom na ceste k vyliečeniu počítanie makier. 
Ďalšia dáma s ktoru sme spolu diskutovali nie len o poruchách príjmu potravy bola Kaja, ktorá založila na Instagrame stránku SILÁČKY. Jej príbeh bol plný smútku, podceňovania, sebapoškodzovania a tiež anorexie. Ale so šťastným koncom!
Nasledovala Kristýnka, ktorá založila najviac úžasný projekt ZA NORMÁLNI HOLKY, s ktorým vyhrala Českú blogerku roka a napísala knihu Bez filtru, v ktorej opísala svoj ťažký životný príbeh. Kristýnka si síce (vďakabohu) žiadnou poruchou príjmu potravy neprešla, no tiež si padla na úplne psychické dno kvôli chlapovi, ktorý ju mal za úplné nič. Naspäť do života sa ale vrátila oveľa silnejšia ako kedykoľvek predtým a založila tento projekt, aby mohla dievčatám ukázať, čo v živote je skutočne dôležité. Hovorila o niečom rovnakom (a možno ešte trocha viac) dôležitom ako to, ako sa z PPP dostať. O tom, ako do toho vôbec nikdy nespadnúť. O sebadôvere a sebeláske. O tom, čo dievčatám chýba úplne najviac, keď do akejkoľvek podobnej poruchy spadnú.
Ďalšia nasledovala moja dobrá kamarátka Kristýnka, s ktorou som sa zoznámila u nás v gyme. Raz za mnou prišla s tým, že čítala môj príbeh na blogu a že si vlastne prešla niečím podobným tiež. Neprešla si vôbec niečím podobným, prešla si niečím omnoho, omnoho horším, úplným peklom a jej príbeh je tak silný, že často krát, keď mi o tom hovorila som fakt nevedela, čo povedať. Na tomto svete nepoznám veľa ľudí, ktorí majú takú vnútornú silu a pohľad na tento svet ako práve ona a nikdy by som nepovedala, že niekto ako ona si prešiel takým strašným 10 ročným peklom.
O tom, ako a prečo vznikol projekt CUKRFREE nám prišla porozprávať zakladateľka Janka. Jej príbeh anorexie a bulímie trval rovnako dlhých 10 rokov a dostať sa z toho jej pomohlo vyradenie cukru z jedálnička. Janka hovorila práve o tom škriatkovi, ktorého som spomínala na začiatku. Že ho v hlave stále má. Aj keď sú to už roky, odkedy sa vyliečila. Ale že vždy, keď zjedla niečo, čo obsahovalo cukor sa ten škriatok znova ozval. A čím viac toho cukru bolo, tým silnejší bol jeho hlas. Hovorila mi z duše. To presne sa v mojom živote deje tiež. Keď som bez cukru, nepotrebujem ho, keď ho mám, potrebujem ho stále viac a viac. A potom sa to už nedá zastaviť. 
A na úplný záver sa so svojim príbehom podelila aj Blanka z blogu FITFOODMANIC, ktorá si prešla anorexiou. Blanku na Instagrame sledujem už dlho a vždy som obdivovala nie len jej super výsledky vo vzpieraní, ale tiež jej pozitívny vzťah k jedlu. Ale k nemu tiež dospela až po tom, čo si prešla svojim vlastným osobným peklom. 

DÁMY, ĎAKUJEM VÁM ZA VAŠU ODVAHU A CHUŤ POMÁHAŤ INÝM. Ste úžasné a ľudia sa majú od Vás čo učiť! Ďakujem!

1. Neinstatná krása bola presne taká, ako som si ju predstavovala. Verím, že každý, kto sa tejto diskusie zúčastnil, odchádzal aspoň s maličkou nádejou na lepší, šťastnejší a krajší život. A viete ako som to uzavrela? Že za všetko môžu chlapi (pretože boli dôvodom PPP u väčšiny dám)  a najlepšie je odsťahovať sa do Austrálie (pretože viacej dám tvrdilo, že je to tam proste fajn) :)

A na záver ešte pár dôležitých informácii: 

Dostala som milión dotazov na to, či bude niekde dostupné video z 1. Neinstantnej krásy. A odpoveď je ÁNO! Všetky live streamy mám uložené a špeciálne pre túto príležitosť som na Facebooku urobila našu vlastnú skupinu NEINSTANTNÁ KRÁSA, do ktorej sa pridajte a okrem videí tam budú pribúdať aj všetky informácie ohľadom ďalších pripravovaných akcií. Veľmi sa teším, že budeme mať vlastnú komunitu! 

A máme termín ďalšej!

2. Neinstantná krása sa uskutoční v nedeľu 8.4. od 15:00 na rovnakom mieste v Tanečnom Sectore vo Vnitroblockuudalosť na Facebooku nájdete tu! Hostí Vám zatiaľ neprezradím, ale máte sa na čo tešiť! 

V neposlednom rade by som chcela veľmi pekne poďakovať úžasným ľuďom vo VNITROBLOCKU za poskytnutie priestorov a hlavne Arinke, ktorá nám pomohla s organizáciou, zabezpečila časť občerstvenia a celý čas dávala pozor na to, aby bolo všetko v poriadku a aby ste mali dostatok čerstvej limonády. 

Tiež veľmi pekne ďakujem UDĚLEJ SI PLACKU za krásne odznačiky, ktoré nám na Neinstantnú krásu pripravili. A ak by ste si chceli urobiť vlastné odznaky tiež, zadajte kód NEINSTANTNAKRASA a budete mať 20% zľavu. 

A aby som nezabudla tak tiež poďakovanie patrí Terezke z Terezky Cupcakes za krásne a veľmi chutné cupcakes! (Aj ja som si dala!). A budú aj na ďalšej. Terezka sľúbila ružové!

A na záver ĎAKUJEM všetkým mojim kamarátkam, ktoré mi pomohli s organizáciou, všetkým dámam, ktoré mali tú odvahu a s myšlienkou pomoci sa podelili o svoje životné príbehy, ale hlavne VÁM, za to že ste prišli, že ste sledovali live stream ale hlavne za to,  že začínate veriť v skutočnú NEINSTANTNÚ krásu!


























Majte sa najkrajšie ako viete a uvidíme sa budúcu nedeľu!
Vaša


You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM