Ak si nájdeš na internete blogy o ceste do Izraela, všade sa píšu dve základné pravidlá. V žiadnom prípade necestuj v sobotu, pretože je šabat, nefunguje vôbec nič vrátane MHD, obchodov a akéhokoľvek verejného života a budeš mať problém aj s tým, ako sa dostať z letiska do mesta. Pravidlo druhé hovorí o tom, že hraniciam s Palestínou a obzvlášť konfliktným územiam sa treba vyhnúť veľkým oblúkom, ale však prečo by tam niekto vôbec chcel ísť, všakže.
V skutočnosti je ale vecí, na ktoré si treba dať pozor a radšej ich nerobiť o trocha viac. Izrael sa všeobecne pre turistov považuje za bezpečnú krajinu, aj keď tu občas nejaká tá raketa preletí. S Palestínou je to ale trocha inak. Aspoň sa to tak hovorí.
To, že plánujeme porušiť hneď obidve pravidlá som sa dozvedala až vtedy, keď už nebolo cesty spať a v maile ma čakali letenky do Izraela na týždeň, no s ubytovaním len na tri dni. Tie zvyšné dni sme plánovali stráviť u rodinky Vladkovho spolužiaka, ktorá žije za veľkým múrom - v krajine nekrajine - Palestíne.
Kamarát Tareq bol sympatický týpek a tým sa pre mňa stala sympatickejšia aj Palestína. No situácia sa zmenila hneď potom, ako nám pár dní pred odletom oznámil, že zatiaľ nedostal víza naspať na Slovensko, čo znamená, že by sa nemohol vrátiť a tak nikam necestuje. To nič ale nemení na tom, že môžeme ísť k nemu domov. Aj keď, bez neho.
1. Ak sa aj napriek výstrahám rozhodneš priletieť v sobotu, nezľakni sa, keď na pasovú kontrolu budeš s davom ďalších stoviek turistov čakať niekoľko hodín. Varovali Ťa dopredu - je šabat = v judaizme sviatočný deň, kedy Židia nesmú pracovať, šoférovať, písať, používať elektroniku ani manipulovať s peniazmi. V tento deň sa venujú rodine a modlitbám a buď rád, že fungujú aspoň tie tri okienka z 50 možných.
2. Pasové kontroly na letisku sú vec, ktorou je Izrael povestný a čo to sa o nich už popísalo. Niekto sa počas nich pri okienku zdrží pár minút, iných si vezmú bokom a pustia ich po niekoľkých hodinách. Opýtať sa Ťa môžu na čokoľvek a skúsenejší radia - nepodceniť prípravu. V prípade, že s kamošmi plánujete niečo, čo by na pasovej kontrole nemuselo úplne prejsť (napríklad návšteva Palestíny, ktorú chcete utajiť) sa ubezpečte, či majú všetci členovia Vášho výletu rovnaké informácie o tom, čo povedať a čo nie. Celkom ľahko sa môže stať, že sa nepoučená osoba dostane na rad zhodou okolností prvá a problém je na svete.
Keď som k pasovej kontrole prišla ja, prvú vec čo sa ma pán opýtal bolo, či v krajine niekoho poznám. Podľa inštrukcií som odpovedala, že nepoznám. No keď sa ma v ďalšej vete opýtal, kto je teda v Hebrone, len som na neho vyvalila oči. Na kontrole sestra predo mnou pánovi za okienkom porozprávala, že sa chystáme do okupovanej zóny Palestíny a ja som hneď na to všetko poprela, pretože som nevedela, že nevie, že to nemá hovoriť a že to už povedala. A ak je v tejto krajine miesto, kde by si pri odpovedaní na otázky nemal zaváhať, je to pasová kontrola. Od tohto momentu som tomu nesympatickému pánovi prestala rozumieť a zdá sa mi, že začal hovoriť hebrejsky. Situáciu za nás vyriešili chalani, ale myslím, že doteraz nechápu, že sme sa na izraelské územie úspešne dostali. No každému kto nás tam vtedy videl muselo byť jasné, že double PAT a MAT úplne hrozbou nebudú a rozhodne nič do vzduchu vyhodiť nechcú. Jedine žeby omylom.
3. Skúsení cestovatelia tiež radia - pozor na pečiatky. Ak by Ti náhodou nejakú chceli dať, slušne to odmietni. A to aj v prípade, že si vášnivý zberateľ cestovateľských pečiatok v pase. Mohlo by sa stať, že by si v niektorých arabských krajinách, ktoré sa s Izraelom úplne radi nemajú, pečiatky definitívne dozbieral. V Tel Avive ale nepečiatkujú. Dajú Ti maličký papierik, ktorý ak stratíš, z krajiny sa nedostaneš. Na toto som si dala dokonca pozor aj ja, úplne som nechcela vidieť, čo by sa dialo v tomto prípade.
4. Ako Vladko povedal - však neodstavia celé mesto a vlaky chodiť predsa musia. No ibažeby nemusia. A oni ani nechodia. Je to presne tak, ako všade píšu. Nie sú výnimky, vlak nepôjde, lebo si práve priletel Ty. Z letiska sa do mesta ale dostaneš aj v sviatočnú sobotu, no za taxík si priplatíš. Taxislužba má ceny fixné a nezjednal to ani Izraelcov znalý skúsený vyjednávač Peťo. Pár minút jazdy Ťa bude stáť v prepočte asi 50 €.
5. Ideálnou dopravou počas šabatu v meste sú kolobežky. Jazdí na nich úplne každý, no na to, aby si mohol tiež potrebuješ aplikáciu, vodičák a dávku trpezlivosti, kým toto všetko zladíš dokopy s miestnym wifi pripojením. To v Tel Avive v Starom meste Jaffo funguje, no na stiahnutie aplikácie, nainštalovanie aktualizácii a nahranie fotky vodičáku si vyhraď niekoľko hodín času. Môže sa stať, že kým sa toto všetko dokončí, vypiješ niekoľko pív a kolobežkou už ísť nemôžeš.
6. Jedlo je drahé. Pivo je drahé. Voda je drahá. Všetko je drahé. Všeobecne je Izrael veľmi drahá krajina. Večera vo fastfoode s plastovými stoličkami na ulici Ťa vyjde toľko, ako na Slovensku večera v krajšej reštaurácií.
7. Bezpochyby najväčším lákadlo Izraela je historicky preslávené mesto Jeruzalem. Staré mesto je rozdelené do 4 štvrtí - židovská, moslimská, arménska a kresťanská a rozkladá sa na ploche jeden kilometer štvorcový. Na takej malej ploche, toľko rozmanitosti. V arménskej štvrti nebolo nič zaujímavé a moslimská bola pre turistov otvorená len pár hodín počas dňa a to skoro ráno. Páni so samopalmi nás pri pokuse prejsť cez jednu uličku po ,,otváracích hodinách" otočili, vstup je totiž len pre moslimov. Nezistíš si dopredu, neuvidíš mešitu al - Aksú - 3.najposvätnejšie miesto moslimov. Môžeš ale vidieť to najposvätnejšie miesto Židov - Múr nárekov a to zato stojí. Odporúčam však pred návštevou Jeruzalema nepodceniť menšiu prípravu. Každé náboženstvo má nejaké pravidlá a pri vstupe na ich najposvätnejšie miesta je fajn o nich niečo vedieť. Z úcty k nim, ale tiež z úcty k sebe. Môžete sa vyhnúť napríklad tým momentom, kedy pri Múre nárekov budete sedieť a listovať ich knihou modlitieb naopak. NAOPAK!
Pre nás rozhodne najzaujímavejšou časťou bola práve tá posledná - kresťanská. Na tomto mieste je jedno, či veriaci ste, alebo nie, dôležité je, že ten príbeh poznáme všetci. Chrám svätého hrobu - najposvätnejšie kresťanské miesto ale nevyzeralo tak, ako som si to predstavovala. Videla som už oveľa krajšie kostoly. No neviem, či v nejakom bolo viac ľudí. Zober si so sebou jedlo a pitie, budeš čakať tak pol dňa. V prípade, že máš bublinkový nápoj, nehrkaj s ním. Poliať podlahu pri Božom hrobe nechceš. Stačí, že som ju poliala ja.
Pri potulkách po kamenných uličkách Starého mesta som takmer minula údajné miesto Ježišovho väznenia, ktoré bolo dobre schované, no bolo nečakane zaujímavým zážitkom. Via Dolorosa, alebo tiež cesta po ktorej podľa tradície niesol Ježiš svoj kríž od odsúdenia k ukrižovaniu, bol bod na mojom zozname snov a veľmi som si chcela prejsť všetkých 14 zastávok, no keď cestou míňate davy turistov, stánky s premotivovanými predajcami čohokoľvek, čo si len dokážete predstaviť a vyhýbate sa zásobovacím autám a motorkám, trocha to svoje čaro stratí. Ale bod na zozname vyškrtnutý.
8. V Izreali je povinná vojenská služba a to nie len pre chlapov. Stretnúť ženu so samopalom na ulici nie je nič nezvyčajné. Kontroly sú úplne všade, pred vstupom do nákupného centra aj na autobusovú stanicu. V autobuse z Tel Avivu do Jeruzalema sedel cez uličku vedľa mňa vojak a samopal mal namierený mojím smerom celú jazdu. Pochopiteľné, aj keď miestami trocha desivé. To je ale oproti tomu, čo nás čakalo v Palestíne vlastne úplne nič. Zistili sme však, že ak na Teba niekto mieri zbraňou, pravdepodobne nevystrelí. Kým ho nenaštveš.
V skutočnosti je ale vecí, na ktoré si treba dať pozor a radšej ich nerobiť o trocha viac. Izrael sa všeobecne pre turistov považuje za bezpečnú krajinu, aj keď tu občas nejaká tá raketa preletí. S Palestínou je to ale trocha inak. Aspoň sa to tak hovorí.
To, že plánujeme porušiť hneď obidve pravidlá som sa dozvedala až vtedy, keď už nebolo cesty spať a v maile ma čakali letenky do Izraela na týždeň, no s ubytovaním len na tri dni. Tie zvyšné dni sme plánovali stráviť u rodinky Vladkovho spolužiaka, ktorá žije za veľkým múrom - v krajine nekrajine - Palestíne.
Kamarát Tareq bol sympatický týpek a tým sa pre mňa stala sympatickejšia aj Palestína. No situácia sa zmenila hneď potom, ako nám pár dní pred odletom oznámil, že zatiaľ nedostal víza naspať na Slovensko, čo znamená, že by sa nemohol vrátiť a tak nikam necestuje. To nič ale nemení na tom, že môžeme ísť k nemu domov. Aj keď, bez neho.
Tu je pár tipov, trikov a dobrých rád, ktoré Ti pomôžu v týchto krajinách prežiť.
2. Pasové kontroly na letisku sú vec, ktorou je Izrael povestný a čo to sa o nich už popísalo. Niekto sa počas nich pri okienku zdrží pár minút, iných si vezmú bokom a pustia ich po niekoľkých hodinách. Opýtať sa Ťa môžu na čokoľvek a skúsenejší radia - nepodceniť prípravu. V prípade, že s kamošmi plánujete niečo, čo by na pasovej kontrole nemuselo úplne prejsť (napríklad návšteva Palestíny, ktorú chcete utajiť) sa ubezpečte, či majú všetci členovia Vášho výletu rovnaké informácie o tom, čo povedať a čo nie. Celkom ľahko sa môže stať, že sa nepoučená osoba dostane na rad zhodou okolností prvá a problém je na svete.
Keď som k pasovej kontrole prišla ja, prvú vec čo sa ma pán opýtal bolo, či v krajine niekoho poznám. Podľa inštrukcií som odpovedala, že nepoznám. No keď sa ma v ďalšej vete opýtal, kto je teda v Hebrone, len som na neho vyvalila oči. Na kontrole sestra predo mnou pánovi za okienkom porozprávala, že sa chystáme do okupovanej zóny Palestíny a ja som hneď na to všetko poprela, pretože som nevedela, že nevie, že to nemá hovoriť a že to už povedala. A ak je v tejto krajine miesto, kde by si pri odpovedaní na otázky nemal zaváhať, je to pasová kontrola. Od tohto momentu som tomu nesympatickému pánovi prestala rozumieť a zdá sa mi, že začal hovoriť hebrejsky. Situáciu za nás vyriešili chalani, ale myslím, že doteraz nechápu, že sme sa na izraelské územie úspešne dostali. No každému kto nás tam vtedy videl muselo byť jasné, že double PAT a MAT úplne hrozbou nebudú a rozhodne nič do vzduchu vyhodiť nechcú. Jedine žeby omylom.
3. Skúsení cestovatelia tiež radia - pozor na pečiatky. Ak by Ti náhodou nejakú chceli dať, slušne to odmietni. A to aj v prípade, že si vášnivý zberateľ cestovateľských pečiatok v pase. Mohlo by sa stať, že by si v niektorých arabských krajinách, ktoré sa s Izraelom úplne radi nemajú, pečiatky definitívne dozbieral. V Tel Avive ale nepečiatkujú. Dajú Ti maličký papierik, ktorý ak stratíš, z krajiny sa nedostaneš. Na toto som si dala dokonca pozor aj ja, úplne som nechcela vidieť, čo by sa dialo v tomto prípade.
4. Ako Vladko povedal - však neodstavia celé mesto a vlaky chodiť predsa musia. No ibažeby nemusia. A oni ani nechodia. Je to presne tak, ako všade píšu. Nie sú výnimky, vlak nepôjde, lebo si práve priletel Ty. Z letiska sa do mesta ale dostaneš aj v sviatočnú sobotu, no za taxík si priplatíš. Taxislužba má ceny fixné a nezjednal to ani Izraelcov znalý skúsený vyjednávač Peťo. Pár minút jazdy Ťa bude stáť v prepočte asi 50 €.
5. Ideálnou dopravou počas šabatu v meste sú kolobežky. Jazdí na nich úplne každý, no na to, aby si mohol tiež potrebuješ aplikáciu, vodičák a dávku trpezlivosti, kým toto všetko zladíš dokopy s miestnym wifi pripojením. To v Tel Avive v Starom meste Jaffo funguje, no na stiahnutie aplikácie, nainštalovanie aktualizácii a nahranie fotky vodičáku si vyhraď niekoľko hodín času. Môže sa stať, že kým sa toto všetko dokončí, vypiješ niekoľko pív a kolobežkou už ísť nemôžeš.
6. Jedlo je drahé. Pivo je drahé. Voda je drahá. Všetko je drahé. Všeobecne je Izrael veľmi drahá krajina. Večera vo fastfoode s plastovými stoličkami na ulici Ťa vyjde toľko, ako na Slovensku večera v krajšej reštaurácií.
7. Bezpochyby najväčším lákadlo Izraela je historicky preslávené mesto Jeruzalem. Staré mesto je rozdelené do 4 štvrtí - židovská, moslimská, arménska a kresťanská a rozkladá sa na ploche jeden kilometer štvorcový. Na takej malej ploche, toľko rozmanitosti. V arménskej štvrti nebolo nič zaujímavé a moslimská bola pre turistov otvorená len pár hodín počas dňa a to skoro ráno. Páni so samopalmi nás pri pokuse prejsť cez jednu uličku po ,,otváracích hodinách" otočili, vstup je totiž len pre moslimov. Nezistíš si dopredu, neuvidíš mešitu al - Aksú - 3.najposvätnejšie miesto moslimov. Môžeš ale vidieť to najposvätnejšie miesto Židov - Múr nárekov a to zato stojí. Odporúčam však pred návštevou Jeruzalema nepodceniť menšiu prípravu. Každé náboženstvo má nejaké pravidlá a pri vstupe na ich najposvätnejšie miesta je fajn o nich niečo vedieť. Z úcty k nim, ale tiež z úcty k sebe. Môžete sa vyhnúť napríklad tým momentom, kedy pri Múre nárekov budete sedieť a listovať ich knihou modlitieb naopak. NAOPAK!
Pre nás rozhodne najzaujímavejšou časťou bola práve tá posledná - kresťanská. Na tomto mieste je jedno, či veriaci ste, alebo nie, dôležité je, že ten príbeh poznáme všetci. Chrám svätého hrobu - najposvätnejšie kresťanské miesto ale nevyzeralo tak, ako som si to predstavovala. Videla som už oveľa krajšie kostoly. No neviem, či v nejakom bolo viac ľudí. Zober si so sebou jedlo a pitie, budeš čakať tak pol dňa. V prípade, že máš bublinkový nápoj, nehrkaj s ním. Poliať podlahu pri Božom hrobe nechceš. Stačí, že som ju poliala ja.
Pri potulkách po kamenných uličkách Starého mesta som takmer minula údajné miesto Ježišovho väznenia, ktoré bolo dobre schované, no bolo nečakane zaujímavým zážitkom. Via Dolorosa, alebo tiež cesta po ktorej podľa tradície niesol Ježiš svoj kríž od odsúdenia k ukrižovaniu, bol bod na mojom zozname snov a veľmi som si chcela prejsť všetkých 14 zastávok, no keď cestou míňate davy turistov, stánky s premotivovanými predajcami čohokoľvek, čo si len dokážete predstaviť a vyhýbate sa zásobovacím autám a motorkám, trocha to svoje čaro stratí. Ale bod na zozname vyškrtnutý.
9. Keď prídeš v krajine, ktorá je vo vojne na miesto, kde je obrovský neporiadok, hrozivý vysoký múr a turistu si naposledy videl pred pár hodinami, múdri ľudia radia - v ceste nepokračovať.
10. Keď hranice Izrael - Palestína aj napriek varovaniam prekročíš, pravdepodobne sa ocitneš v úplne inom svete. O trocha strašidelnejšom svete. Taxík z Izraela Ťa tam ale nedovezie, pretože na územie Palestíny nesmie. S požičaným autom sa tam rovnako nedostaneš. Jediná možnosť (ak teda nie si súčasťou hromadného zájazdu pre turistov mieriaceho do Betlehema) je ísť pešo. Ja som bola vlastne celkom rada za tento nevšedný zážitok na hranici. Tak, ako nám podivní prišli všetci tí ľudia, ktorých sme pri prechode stretli, tak pravdepodobne nechápali ani oni, čo tam robíme.
11. Keď cestuješ do Palestíny a nemáš zabookované žiadne ubytko, lebo kamarát z výšky Ti sľúbil, že môžeš bývať u neho, aj keď on vlastne ostal na Slovensku, dopredu si zisti čo najviac o tom, čo Ťa vlastne čaká. Možno sa ti potom nestane, že ostaneš sedieť na schodoch polorozpadnutej budovy niekde za hranicami za jednosmerným checkpointom, začne sa stmievať a Ty nebudeš mať ani len potuchy o tom, kto pre Teba príde, na akom aute, ako vyzerá, ako a volá a vlastne, či vôbec príde.
12. Keď cestuješ s dvoma chlapmi a máš pocit, že z nich cítiš strach, cíť ho tiež. Nerozprávaj nahlas, nehýb sa z miesta, nepozeraj sa smerom, kde sú nejakí ľudia, nepozeraj sa na ľudí, ktorí si práve počas večerného zvolávania k modlitbe z neďalekého minaretu rozprestretli koberček na hlavnej ceste a začali sa modliť, no hlavne - nefoť! Toto je miesto, kde je absencia pudu sebazáchovy neželaná a možno trocha riziková.
13. Tvár sa že neexistuješ. Rozhodne nekývaj cudzím autám. Zastanú a budú Ťa chcieť zviesť, ktovie kam.
14. Ak nastúpiš do auta niekomu, kto nevie ani slovo po anglicky, no trocha sa usmieva a tvári sa, že po Teba naozaj prišiel, dúfaj, že je to fakt ten človek, ku ktorému si do auta nastúpiť mal.
11. Keď cestuješ do Palestíny a nemáš zabookované žiadne ubytko, lebo kamarát z výšky Ti sľúbil, že môžeš bývať u neho, aj keď on vlastne ostal na Slovensku, dopredu si zisti čo najviac o tom, čo Ťa vlastne čaká. Možno sa ti potom nestane, že ostaneš sedieť na schodoch polorozpadnutej budovy niekde za hranicami za jednosmerným checkpointom, začne sa stmievať a Ty nebudeš mať ani len potuchy o tom, kto pre Teba príde, na akom aute, ako vyzerá, ako a volá a vlastne, či vôbec príde.
12. Keď cestuješ s dvoma chlapmi a máš pocit, že z nich cítiš strach, cíť ho tiež. Nerozprávaj nahlas, nehýb sa z miesta, nepozeraj sa smerom, kde sú nejakí ľudia, nepozeraj sa na ľudí, ktorí si práve počas večerného zvolávania k modlitbe z neďalekého minaretu rozprestretli koberček na hlavnej ceste a začali sa modliť, no hlavne - nefoť! Toto je miesto, kde je absencia pudu sebazáchovy neželaná a možno trocha riziková.
13. Tvár sa že neexistuješ. Rozhodne nekývaj cudzím autám. Zastanú a budú Ťa chcieť zviesť, ktovie kam.
14. Ak nastúpiš do auta niekomu, kto nevie ani slovo po anglicky, no trocha sa usmieva a tvári sa, že po Teba naozaj prišiel, dúfaj, že je to fakt ten človek, ku ktorému si do auta nastúpiť mal.
15. Keď zrazu zastane, bez slova vystúpi z auta a vojde do polorozpadnutej budovy, nejde Ťa rozpredať na orgány. Pravdepodobne sa o chvíľku vráti s nejakým jedlom, kolou a plastovými pohárikmi. Rozdá keksíky, ponalieva kolu a môžete pokračovať v ceste. A toto bude robiť úplne vždy, keď Ťa niekde bude viezť. Ich pohostinnosť by nepoznala hraníc... keby im tam neboli postavili múr.
16. Ak cestou vidíš len samé rozpadnuté domčeky bez dverí, nezúfaj. Možno Tvoj domáci zastane pred obrovským vyblikaným palácom, a Ty nebudeš spať kdesi v stodole na slame. Možno dostaneš pre seba a svojich kamarátov celé jedno poschodie a dve postele pre Vás špeciálne od niekoho požičajú, aby ste mohli byť spolu. Je takmer isté, že urobia všetko preto, aby sa ich hostia cítili čo najlepšie.
17. Nezľakni sa ani toho, ak na záhrade na Teba čaká 15 ľudí na plastových stoličkách a nespočitateľné množstvo detí. Na návštevu z ďaleka sa prišla pozrieť celá ulica. A ich všetky deti.
18. Jedna ulica, štrnásť domov, jedna rodina. Tareqovi bratia. A jeden Omar s palácom a dvoma manželkami. Pretože keď chceš mať žien viac, môžeš, no všetky musíš zabezpečiť rovnako. Napríklad, pre každú jedno poschodie domu a dve deti.
19. Keď sa ocitneš v spoločnosti samých arabských chlapov a si žena, tvár sa, že tam nie si. Veľmi pravdepodobne sa tak budú tváriť aj oni. Ruku podávajú chlapi len chlapom a ženy zase len ženám. Prvé dni sa na nás so sestrou nikto z chlapov ani nepozrel, prvý krát na mňa jeden z nich prehovoril vtedy, keď som pri večernom posedení omylom odhalila koleno.
16. Ak cestou vidíš len samé rozpadnuté domčeky bez dverí, nezúfaj. Možno Tvoj domáci zastane pred obrovským vyblikaným palácom, a Ty nebudeš spať kdesi v stodole na slame. Možno dostaneš pre seba a svojich kamarátov celé jedno poschodie a dve postele pre Vás špeciálne od niekoho požičajú, aby ste mohli byť spolu. Je takmer isté, že urobia všetko preto, aby sa ich hostia cítili čo najlepšie.
17. Nezľakni sa ani toho, ak na záhrade na Teba čaká 15 ľudí na plastových stoličkách a nespočitateľné množstvo detí. Na návštevu z ďaleka sa prišla pozrieť celá ulica. A ich všetky deti.
18. Jedna ulica, štrnásť domov, jedna rodina. Tareqovi bratia. A jeden Omar s palácom a dvoma manželkami. Pretože keď chceš mať žien viac, môžeš, no všetky musíš zabezpečiť rovnako. Napríklad, pre každú jedno poschodie domu a dve deti.
19. Keď sa ocitneš v spoločnosti samých arabských chlapov a si žena, tvár sa, že tam nie si. Veľmi pravdepodobne sa tak budú tváriť aj oni. Ruku podávajú chlapi len chlapom a ženy zase len ženám. Prvé dni sa na nás so sestrou nikto z chlapov ani nepozrel, prvý krát na mňa jeden z nich prehovoril vtedy, keď som pri večernom posedení omylom odhalila koleno.
20. Anglicky sa na tomto mieste neporozprávaš, no veľmi ocenia aj to, keď sa naučíš ,,ahoj" a ,,ďakujem" po arabsky. To Ti bude úplne stačiť. Zvyšok zvládne Google Translate a pomocou aplikácie sa celkom fajn a miestami aj vtipne s domácimi porozprávaš.
21. Oblečenie je kapitola sama o sebe. Zahaľ sa. Čo najviac. Keď nemáš dostatok oblečenia, nos stále to isté. Ja som síce vedela, že v Jeruzaleme budem potrebovať zakryť trocha viac častí tela ako doma, úplne som nepočítala s tým, že v Palestíne to bude ešte prísnejšie. Takže šaty, ktoré som si kúpila špeciálne na návštevu Starého mesta som nosila nasledujúcich 5 dní stále. Bol to totiž jediný kus oblečenia, ktorý nepotreboval dodatočné šatky a rôzne iné prikrývky, ktoré v takých teplotách fakt nechceš.
22. Pozor na akékoľvek prejavy lásky, tu by to úplne nemuselo prejsť. Žiadne ruky, pusy ani objatia pred domácimi. Prvý krát ma Vladko chytil za ruku vtedy, keď sme boli v Betleheme v kresťanskom kostole, na ,,našej bezpečnej pôde", kde dovnútra nášho Omara nepustili.
23. Keď počas sedenia na balkóne počuješ zvuk samopalu, no domáci Ťa uistí, že to je len ohňostroj na svadbe (v stredu večer bez vizuálnych efektov), ver mu. Je to ohňostroj.
24. Keď pred Teba domáci postavia jedlo, zjedz ho. Keď pred Teba postavia jedlo pre celú ulicu, zjedz aj to. Ak čokoľvek necháš na tanieri budú si myslieť, že Ti nechutí. Keď zješ úplne všetko a vládzeš ešte dýchať, príde ďalšie jedlo a už vieš, čo s ním máš urobiť. A ešte čaj a dezert. Zjedz všetko.
25. Ak máš rád humus, falafel, baklavu, alebo arabský chlieb, na tomto mieste sa tomu vyhni. Pretože ak to vyskúšaš tu, už Ti nikdy tie slovenské prevedenia chutiť nebudú. Úplný strop je ešte teplý domáci arabský chlieb. A v tesnom závese za tým je všetko to ostatné od dvoch manželiek, čo neviem pomenovať a čo nám každý deň pripravovali.
26. Vodná fajka je každodenný rituál. Naraz ich funguje niekoľko. Môžeš, aj keď si žena. No prvý deň som sa bála robiť čokoľvek, čo robili muži. Len som nenápadne sedela, nedávala o sebe vedieť a kukala. Tak, ako to u nich robili ženy.
27. Arabských žien sa vôbec nemusíš báť. Síce vyzerajú, že sa s Tebou baviť nemôžu, kým nedostanú povolenie, no môžu a hlavne chcú. Problém je, že ak nevieš arabsky, úplne si nepokecáte. Tri dni sme sa obchádzali, no náš rozhovor poslednú noc mi nie len že zodpovedal takmer všetko, čo som vedieť chcela, no súčasne bol jeden z najzaujímavejších, aký som kedy s cudzincom viedla. A to nie len kvôli tomu, že prebiehal s prekladateľom cez Facetime.
Celú dobu mi vŕtalo v hlave, ako vlastne žijú. Či ženy žijú spolu na jednom poschodí a pán domáci na druhom, alebo každá žena má poschodie vlastné a on sa medzi nimi len strieda. A čo tie deti? Ako spolu fungujú, ako sa berú? Každá má svoje deti, alebo všetky berú ako vlastné? Otázok som mala milión, len toto sa úplne v arabskej rodine neopýtaš. Ľady ale prelomíš, keď im povieš nejakú pikošku zo svojho života. Napríklad to, že sa so sestrou nepodobáte, pretože máte síce jednu mamu, ale zato dvoch otcov. Vtedy aj ony pochopia, že si prišiel z úplne iného sveta a to, čo oni absolútne nechápu, je pre nás úplne normálne. Teda zase až tak úplne nie.
Keď som ale po chvíľke konverzácie s manželkami pochopila, že ich sa fakt báť nemusím, začala som sa pýtať na všetko. A oni s radosťou odpovedali.
Každá má vlastné poschodie, všetky deti berú za vlastné a je jedno, od ktorej manželky sú. Navzájom sa berú ako sestry, no ďalšiu by k sebe do rodiny pribrať nechceli. Omar vyzeral, že by to do plného počtu (chlap + štyri manželky), rád doplnil. Ale ktovie, či to už náhodou nechystá, pretože jeho palác vyzeral tak, že sa tam ďalšie poschodie už pripravuje.
Čo ma ale prekvapilo asi najviac, boli ich deti. Celú dobu tam s nami boli okrem iných aj dve veľmi roztomilé dievčatká, ktoré sme považovali za dvojičky. Od manželiek sme sa dozvedeli, že jedna je jednej a druhá druhej, no rozdiel medzi nimi je len pár dní. Rovnako to bolo aj so staršími dcérami. Tiež bol medzi nimi rozdiel ani nie týždeň. Na to, ako takéto dohadovanie oplodnenia prebieha som sa ale radšej už nepýtala.
28. Rovnako bolo vhodné nepýtať sa ani na to, aký účel má miestnosť s červenou okrúhlou koženou posteľou, podsvietená na červeno a svetlom, ktoré pri zasvietení prehovorí. Aj keď je pravda, že by ma to, čo svetlo hovorí celkom zaujímalo.
29. Cestovanie po Palestíne je miestami veľmi adrenalínová záležitosť. Okrem toho, že dopravná situácia je šialená, všetci nonstop trúbia a v aute neustále pípa detekcia nezapnutého pásu, pretože ten sa zapína len v momentoch, keď sa ocitneš na izraelskom území Palestíny. Stále prechádzaš cez rôzne kontrolné miesta ovládané Izraelom a celé je to vlastne dosť smutné. Izraelskí vojaci sú úplne všade a mieria samopalmi na autá. Na tomto mieste je vo vzduchu neustále cítiť konflikt a to, ako sa to Palestínčanom nepáči. Však toto všetko sa deje u nich doma. V hraničných miestach, ktoré (zatiaľ) Izrael neovláda sú na každom rohu obrovské červené tabule informujúce Izraelcov o tom, že keď pôjdeš za ne prestáva platiť Izraelský zákon a riskuješ svoj život.
30. Mŕtve more je pre väčšinu ľudí obrovským zážitkom, no ak nemáš rád teplo, vyhni sa mu v letných mesiacoch. Ešte v septembri má vzduch 40, voda 38 a nech je liečivá akokoľvek, v tomto momente chceš tieň a studenú kolu.
31. Výhodou toho, že bývaš u domácich je to, že Ťa vezmú na miesta, na ktoré by si sa ako bežný turista úplne nedostal. Napríklad do mešity. Alebo na miesto, kde sa bežný turista nie len že nedostane, no dostať sa tam ani nechce. Na miesto v meste Hebron, odkiaľ sú násilne vysťahovávaní palestínskí občania a do ich domov Izrael sťahuje svojich obyvateľov. ,,Dead city" je presne ten názov, ktorý 100% opisuje toto miesto. Vysťahované domy, prázdne ulice, odpadky, ktoré vietor rozfúkaval po okolí a keď uvidíš nejakého človeka, pravdepobne bude mať cez rameno prehodenú zbraň. Smutno desivé.
Počas toho, ako sme sa na tomto mieste ocitli my sa tam niečo stalo a na miesto začali rýchlo prichádzať vojenské autá. V tej chvíli všetci vydesene pozerali, čo sa deje a domáci nás rýchlo bral odtiaľ preč so slovami: ,,safe, safe". Síce to úplne ,,safe" nevyzeralo, ale ako sme si povedali vyššie - keď domáci povie SAFE, je to SAFE.
32. Ďalším turistickým lákadlom je mesto Betlehem a Chrám narodenia Ježiša, ktorý sa tam nachádza. Ak ale chceš vidieť miesto narodenia Ježiša, čaká Ťa nekonečne dlhý rad, kde si postojíš niekoľko hodín. Na mieste ľudia spievajú modlitby v rôznych jazykoch, je tam šialene teplo a nedá sa tam dýchať. Ak ho chceš ale vidieť bez čakania, môžeš dovnútra vojsť jednosmerným východom. Teda, nemal by si, tak pozor aby Ťa nikto nevidel.
33. Rada by som Ti povedala, aké ceny sú v Palestíne, no za dobu, ktorú sme tam boli my, sme neplatili vôbec nič. Nedovolili nám. A bolo jedno, či sme chceli kúpiť jedlo, suvenír, alebo penu na holenie. Keď niekto z nás vytiahol peňaženku, náš domáci Omar vyzeral urazene a všetko musel platiť on. Rovnako to bolo aj s tým, keď sme chceli doma s niečím pomôcť, alebo si len naliať čaj. V žiadnom prípade to neprichádzalo do úvahy. Všetko urobili, pripravili, zaplatili a upratali oni.
34. Ak na nejakom mieste, ktoré je v mape vyznačené ako ,,zaujímavé" stojí pred vchodom dav žien, pravdepodobne ich dovnútra nepustili. Jedným z týchto miest je tiež kláštor Mar Saba, kde žijú ortodoxní mnísi, ktorí dodržiavajú viac ako tisíc rokov staré tradície. Chalani to boli omrknúť, no ženým bol vstup zakázaný.
36. Inak je to ale v Haife. Moderné a krásne mesto s nádhernými plážami a ešte krajšími záhradami. Do tých Ťa ale v krátkych šatách nepustia a zdieľané prikrývky pre turistov nemajú. Takže ak zahodíš jediné dlhé šaty, ktoré si nosil doteraz celý pobyt v Palestíne, lebo si naspäť v Izraeli, máš smolu. Potom ale môžeš ísť plávať do Stredozemného mora, tam nič zahaľovať nemusíš. Teda nie úplne.
37. A posledná rada na záver. Nepríď na letisko na poslednú chvíľu, možno budeš mať šťastie a na kontrole sa Ťa opýtajú len pár otázok, no ak si Ťa vezmú bokom a kontrola sa predĺži, nikoho nebude zaujímať, že nestihneš let domov. Je jedno, či do krajiny vchádzaš, alebo vychádzaš, ten pán za okienkom si Ťa podá v oboch smeroch. A pozor tiež na telefón. Celkom pokojne Ti môžu kontrolovať fotky v ňom. A fotky z Palestíny by sa im páčiť nemuseli. Ktovie, čo by sa stalo, keby sa pozreli do toho môjho. Možno som tam doteraz :)
22. Pozor na akékoľvek prejavy lásky, tu by to úplne nemuselo prejsť. Žiadne ruky, pusy ani objatia pred domácimi. Prvý krát ma Vladko chytil za ruku vtedy, keď sme boli v Betleheme v kresťanskom kostole, na ,,našej bezpečnej pôde", kde dovnútra nášho Omara nepustili.
23. Keď počas sedenia na balkóne počuješ zvuk samopalu, no domáci Ťa uistí, že to je len ohňostroj na svadbe (v stredu večer bez vizuálnych efektov), ver mu. Je to ohňostroj.
24. Keď pred Teba domáci postavia jedlo, zjedz ho. Keď pred Teba postavia jedlo pre celú ulicu, zjedz aj to. Ak čokoľvek necháš na tanieri budú si myslieť, že Ti nechutí. Keď zješ úplne všetko a vládzeš ešte dýchať, príde ďalšie jedlo a už vieš, čo s ním máš urobiť. A ešte čaj a dezert. Zjedz všetko.
25. Ak máš rád humus, falafel, baklavu, alebo arabský chlieb, na tomto mieste sa tomu vyhni. Pretože ak to vyskúšaš tu, už Ti nikdy tie slovenské prevedenia chutiť nebudú. Úplný strop je ešte teplý domáci arabský chlieb. A v tesnom závese za tým je všetko to ostatné od dvoch manželiek, čo neviem pomenovať a čo nám každý deň pripravovali.
26. Vodná fajka je každodenný rituál. Naraz ich funguje niekoľko. Môžeš, aj keď si žena. No prvý deň som sa bála robiť čokoľvek, čo robili muži. Len som nenápadne sedela, nedávala o sebe vedieť a kukala. Tak, ako to u nich robili ženy.
27. Arabských žien sa vôbec nemusíš báť. Síce vyzerajú, že sa s Tebou baviť nemôžu, kým nedostanú povolenie, no môžu a hlavne chcú. Problém je, že ak nevieš arabsky, úplne si nepokecáte. Tri dni sme sa obchádzali, no náš rozhovor poslednú noc mi nie len že zodpovedal takmer všetko, čo som vedieť chcela, no súčasne bol jeden z najzaujímavejších, aký som kedy s cudzincom viedla. A to nie len kvôli tomu, že prebiehal s prekladateľom cez Facetime.
Celú dobu mi vŕtalo v hlave, ako vlastne žijú. Či ženy žijú spolu na jednom poschodí a pán domáci na druhom, alebo každá žena má poschodie vlastné a on sa medzi nimi len strieda. A čo tie deti? Ako spolu fungujú, ako sa berú? Každá má svoje deti, alebo všetky berú ako vlastné? Otázok som mala milión, len toto sa úplne v arabskej rodine neopýtaš. Ľady ale prelomíš, keď im povieš nejakú pikošku zo svojho života. Napríklad to, že sa so sestrou nepodobáte, pretože máte síce jednu mamu, ale zato dvoch otcov. Vtedy aj ony pochopia, že si prišiel z úplne iného sveta a to, čo oni absolútne nechápu, je pre nás úplne normálne. Teda zase až tak úplne nie.
Keď som ale po chvíľke konverzácie s manželkami pochopila, že ich sa fakt báť nemusím, začala som sa pýtať na všetko. A oni s radosťou odpovedali.
Každá má vlastné poschodie, všetky deti berú za vlastné a je jedno, od ktorej manželky sú. Navzájom sa berú ako sestry, no ďalšiu by k sebe do rodiny pribrať nechceli. Omar vyzeral, že by to do plného počtu (chlap + štyri manželky), rád doplnil. Ale ktovie, či to už náhodou nechystá, pretože jeho palác vyzeral tak, že sa tam ďalšie poschodie už pripravuje.
Čo ma ale prekvapilo asi najviac, boli ich deti. Celú dobu tam s nami boli okrem iných aj dve veľmi roztomilé dievčatká, ktoré sme považovali za dvojičky. Od manželiek sme sa dozvedeli, že jedna je jednej a druhá druhej, no rozdiel medzi nimi je len pár dní. Rovnako to bolo aj so staršími dcérami. Tiež bol medzi nimi rozdiel ani nie týždeň. Na to, ako takéto dohadovanie oplodnenia prebieha som sa ale radšej už nepýtala.
29. Cestovanie po Palestíne je miestami veľmi adrenalínová záležitosť. Okrem toho, že dopravná situácia je šialená, všetci nonstop trúbia a v aute neustále pípa detekcia nezapnutého pásu, pretože ten sa zapína len v momentoch, keď sa ocitneš na izraelskom území Palestíny. Stále prechádzaš cez rôzne kontrolné miesta ovládané Izraelom a celé je to vlastne dosť smutné. Izraelskí vojaci sú úplne všade a mieria samopalmi na autá. Na tomto mieste je vo vzduchu neustále cítiť konflikt a to, ako sa to Palestínčanom nepáči. Však toto všetko sa deje u nich doma. V hraničných miestach, ktoré (zatiaľ) Izrael neovláda sú na každom rohu obrovské červené tabule informujúce Izraelcov o tom, že keď pôjdeš za ne prestáva platiť Izraelský zákon a riskuješ svoj život.
30. Mŕtve more je pre väčšinu ľudí obrovským zážitkom, no ak nemáš rád teplo, vyhni sa mu v letných mesiacoch. Ešte v septembri má vzduch 40, voda 38 a nech je liečivá akokoľvek, v tomto momente chceš tieň a studenú kolu.
31. Výhodou toho, že bývaš u domácich je to, že Ťa vezmú na miesta, na ktoré by si sa ako bežný turista úplne nedostal. Napríklad do mešity. Alebo na miesto, kde sa bežný turista nie len že nedostane, no dostať sa tam ani nechce. Na miesto v meste Hebron, odkiaľ sú násilne vysťahovávaní palestínskí občania a do ich domov Izrael sťahuje svojich obyvateľov. ,,Dead city" je presne ten názov, ktorý 100% opisuje toto miesto. Vysťahované domy, prázdne ulice, odpadky, ktoré vietor rozfúkaval po okolí a keď uvidíš nejakého človeka, pravdepobne bude mať cez rameno prehodenú zbraň. Smutno desivé.
Počas toho, ako sme sa na tomto mieste ocitli my sa tam niečo stalo a na miesto začali rýchlo prichádzať vojenské autá. V tej chvíli všetci vydesene pozerali, čo sa deje a domáci nás rýchlo bral odtiaľ preč so slovami: ,,safe, safe". Síce to úplne ,,safe" nevyzeralo, ale ako sme si povedali vyššie - keď domáci povie SAFE, je to SAFE.
33. Rada by som Ti povedala, aké ceny sú v Palestíne, no za dobu, ktorú sme tam boli my, sme neplatili vôbec nič. Nedovolili nám. A bolo jedno, či sme chceli kúpiť jedlo, suvenír, alebo penu na holenie. Keď niekto z nás vytiahol peňaženku, náš domáci Omar vyzeral urazene a všetko musel platiť on. Rovnako to bolo aj s tým, keď sme chceli doma s niečím pomôcť, alebo si len naliať čaj. V žiadnom prípade to neprichádzalo do úvahy. Všetko urobili, pripravili, zaplatili a upratali oni.
34. Ak na nejakom mieste, ktoré je v mape vyznačené ako ,,zaujímavé" stojí pred vchodom dav žien, pravdepodobne ich dovnútra nepustili. Jedným z týchto miest je tiež kláštor Mar Saba, kde žijú ortodoxní mnísi, ktorí dodržiavajú viac ako tisíc rokov staré tradície. Chalani to boli omrknúť, no ženým bol vstup zakázaný.
35. Bazilika Zvestovania v Nazarete, ktorá stojí na mieste domu Panny Márie kde jej podľa tradície Archanjel Gabriel oznámil, že porodí Ježiša, je veľmi pozoruhodným miestom. Nachádzajú sa tu desiatky obrazov Panny Márie namaľovaných tak, ako sa ona so svojim synom vyobrazuje v jednotlivých krajinách. Ak nemáš zahalené kolená aj ramená, niečo na zahalenie Ti požičajú.
36. Inak je to ale v Haife. Moderné a krásne mesto s nádhernými plážami a ešte krajšími záhradami. Do tých Ťa ale v krátkych šatách nepustia a zdieľané prikrývky pre turistov nemajú. Takže ak zahodíš jediné dlhé šaty, ktoré si nosil doteraz celý pobyt v Palestíne, lebo si naspäť v Izraeli, máš smolu. Potom ale môžeš ísť plávať do Stredozemného mora, tam nič zahaľovať nemusíš. Teda nie úplne.
37. A posledná rada na záver. Nepríď na letisko na poslednú chvíľu, možno budeš mať šťastie a na kontrole sa Ťa opýtajú len pár otázok, no ak si Ťa vezmú bokom a kontrola sa predĺži, nikoho nebude zaujímať, že nestihneš let domov. Je jedno, či do krajiny vchádzaš, alebo vychádzaš, ten pán za okienkom si Ťa podá v oboch smeroch. A pozor tiež na telefón. Celkom pokojne Ti môžu kontrolovať fotky v ňom. A fotky z Palestíny by sa im páčiť nemuseli. Ktovie, čo by sa stalo, keby sa pozreli do toho môjho. Možno som tam doteraz :)
 |
| DOBRÝ DEŇ, IZRAEL. |
 |
| TEL AVIV, STARÉ MESTO JAFFO |
 |
| MÚR NÁREKOV |
 |
| HRANICE IZRAEL - PALESTÍNA |
 |
| RAŇAJKY U DOMÁCICH A ARABSKÝ CHLIEB PRIAMO Z PECE |
 |
| NIEKDE V OKOLÍ KLÁŠTORA MAR SABA |
 |
| WADI QELT |
 |
| V MEŠITE |
 |
| HEBRON ,,DEAD CITY" |
 |
| OMAROVE MANŽELKY A DVE MLADŠIE DCÉRKY |
 |
| NAZARET |
 |
| HAIFA |
Vladko má inak tiež kamarátov v Sýrií a Kuvajte. Tak kam nabudúce?
Maj sa najkrajšie ako viete
Vaša
- 20:00
- 0 Comments
