Bienvenue Nikolka !

14:30

Som naspäť. Naspäť vo Francúzsku. Celému svetu som pred odchodom sľúbia, že môj druhý semester sa bude niesť v znamení učenia, fyziky a francúzštiny. Žiadne párty, žiaden alkohol. Však posledné dni na Slovensku som si bujarý život užila viac než dosť. Ale ešte sme ani neopustili vzdušný priestor našej zeme a už sme naplno využívali perfektné služby letušiek Air France. Vypili sme viac vína ako by sa patrilo, ale holt, doma ma naučili žiť v duchu hesla- Keď nalievajú, pi...:)
Skôr než sme pristáli sme so Simčou boli veselé, najveselšie z celého lietadla. Kedže sme mali vyše hodiny čas kým po nás prišlo auto, všetkých našich milión kufrov sme si zložili v milom bare na letisku. Ochotný pán nám ponúkol ďalšie dobré víno s veľavravným menom- Richard a heslo na wifi. Druhý semester sa mohol začať!
Pondelok bol ťažký a naozaj som nevedela urobiť nič iné ako spať. Mala som ráno o 8mej jednu prednášku, ale prvý krát som sa zobudila o pol 2 poobede, potom som zaspala znova a niekedy podvečer znova. O pol 11 večer som si uvedomila, že som ráno mala ísť do školy. Ani nemusím hovoriť že keď som sa snažila o polnoci spať seriózne, kedže som ráno vstávala do školy, naozaj sa mi to nedalo. Po ťažkom rannom zobudení som mala zase ten môj blbý pocit ako už pár krát v tomto meste keď som mala ísť do školy, že dnes nie je ten správny deň. Dlho som sa prehovárala ale nakoniec som do školy išla. Čakala ma prednáška z kvantovej relativistickej fyziky. Kvantová fyzika už sama o sebe bola nepochopiteľná, rozprávanie z iného sveta a nevedela som si predstaviť, že by sa to dalo nejako viac skomplikovať. Nepotrebovala som vynaložiť veľa úsilia na to, aby som pochopila, že akonáhle sa sama seba opýtam či na tejto škole môže byť niečo ešte horšie, mojou odpoveďou je skomplikovanie situácie najneskôr do 24 hodín. 
Na prednášku prišiel chlap, ktorý rozprával približne 6-x rýchlejšie ako ja po slovensky. Vždy som si myslela, že na tomto svete už iný taký človek existovať nemôže. Ale on existuje, hovorí rýchlejšie a učí fyziku. Nebola som schopná ho počúvať, tak som si v poslednej lavici robila svoje a snažila som sa aspoň prekresľovať jeho nečitateľný rukopis. Po pár vetách ma ale z polotranzu prebralo hlasné zakričanie francúzskeho slova mademoiselle, čo v preklade znamená slečna. Vzhľadom na to že v miestnosti a zrejme aj v celej škole som bola jediná tohto pohlavia došlo mi, že sa prihovára mne. Kým som stihla zareagovať, jeden z mojich spolužiakov zahlásil, že som z RUSKA a nevie či sa s ním vôbec budem rozprávať... Pán to pochopil a doniesol mi prezenčku so slovami, že začali už pred dvoma týždňami a že on bude rád viesť prednášky v angličtine čo by bolo pre mňa lepšie. Po mojej odpovedi so strachom z ešte väčšej nenávisti mojich spolužiakov voči mojej osobe som povedala naozaj presvedčivé- preferujem francúzštinu. Ostal síce trocha zarazený, že mne ako Ruske vyhovuje skôr tento jazyk ako RODNÁ ANGLIČTINA, ale chvalabohu akceptoval. Čudujem sa, že ma vôbec niekedy dokázal prekvapiť fakt, že Francúzi nedokázali akceptovať to, že Československo už neexistuje, keď si myslia, že Rusi majú rodný jazyk angličtinu. Nuž :)
Kolonky ako meno, priezvisko a dosiahnuté vzdelanie mi problém nerobili ale pri poslednej som zastala- cieľ vzdelania. Musela som si to dať vysvetliť lebo, nie len že som nevedela na čo sa pýtajú, netušila som čo tam mám akože napísať. Všetci nado mnou napísali doktorát z jadrovej fyziky, čo sa ale mne zdala ako veľmi vysoká méte. Po pár minútach sa pri mne pán profesor zastavil znova s otázkou či mi niektorá kolonka robí problém, čo celkom pobavilo okolo sediacich. Obávala som sa, že mu mojou odpoveďou, že budem rada ak dokončím tento ročník spôsobím spontánnu hluchotu a tak som radšej napísala podľa vzoru ostatných - doktorát. Dúfam, že na tejto odpovedi nebude v budúcnosti závisieť vôbec nič... 
Po nekonečných dvoch hodinách rozprávania o niečom z čoho som nepochopila absolútne nič a po pár otázkach v rodnej angličtine na moju osobu- či chápem, či nejde veľmi rýchlo, či nemá spomaliť, či naozaj viem čo je Lambda s čiarkou, v momente keď som si myslela že je koniec utrpenia som z jeho nepochopiteľnej vety započula číslo 30, ktoré signalizovalo že utrpenie pokračuje. Ďalšiu polhodinu! Celú polhodinu postupne vyvolával všetkých ľudí a dával kontrolné otázky k práve prebranej téme. Jedinou výhodou tohto trýznivého správania bolo to , že som konečne počula mená mojich spolužiakov.
Po skutočnom konci sa pán profesor chcel ešte so mnou porozprávať a nešlo mu do hlavy keď som mu povedala, že moja domáca univerzita je v Bratislave a že to je od Ruska dosť ďaleko a prečo som neostala študovať doma. Milostivý BOŽE!
Oznámil mi, že by bolo fajn keby som si na ďalšiu prednášku sadla do prvej lavice, aby som lepšie počula. Naozaj neviem, či problém v dorozumení bol spôsobený vzdialenosťou, ale každopádne ak sa na tomto kurze ešte niekedy v živote objavím, sadnem si do prvej lavice... 
Neviem prečo som si myslela, že tento semester bude iný a medzi tie jadrovoufyzikoupostadnuté hlavy zapadnem. Nezapadnem, nikdy... :)








You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM