Láska s veľkým L

18:14

Vždy ste verili na lásku na celý život. Každý na ňu veril. Ale po ďalšom skrachovanom vzťahu a pri pohľade na realitu rozvodových štatistík je vám smutno. Máte pocit, že teórie, ktoré ste o láske celý život razili a v ktoré ste verili sa rozpadli. Rozpadli sa na milióny zrniek piesku, ktoré vietor rozfukuje na všetky strany. No stále ich zametáte na hromádku v snahe z piesočných dún postaviť nový hrad. Nie je to márne úsilie? Nebude to už navždy len stavba postavená z ruín?

Snažíte sa pred tým zavrieť svoje uslzené oči ale nejde to. Rozmýšľate, či sú uhádané a utrápené pozostatky veľkých lások na súdoch tým najlepším príkladom toho, že skutočná láska neexistuje. Že Amor už vystrieľal všetky bájne šípy. Že vy nikdy nenájdete toho ušľachtilého princa z rozprávky, ktorého ste si vysnívali skôr, než ste vedeli vyhláskovať slovo- LÁSKA. Rozmýšľate, či si spoločnosť v snahe o scivilizovanie nestanovila príliš ťažkú úlohu, keď vymyslela manželstvo a monogamiu a či je túžba po láske na celý život reálne podložená požiadavka alebo ide len o naivnú utópiu romantikov odchovaných na Steelovej?

Prenasleduje vás otázka, či existuje skutočná láska a či pre každého človeka je na tomto svete človek s ktorým nebude musieť žiť vzťah v ilúzii a porovnávať kompatibilitu jeho ilúzie s ilúziou niekoho iného. Aby ten vzťah nebol len sériou kompromisov, v ktorom strácame sami seba. Je život dostatočne dlhý na to, aby sme toho človeka našli?

Možno je umením života z tých obyčajných vecí rozoznať tie výnimočné. Nie to, či veríme v existenciu zázrakov, ale či sme schopní ich rozoznať, keď skutočne prídu. Či sa v tom momente radšej neuspokojíme s tým, čo máme. Poznala som jednu ženu. Bola silná, fascinujúca a vydatá. Spoznala človeka, o ktorom od prvéhu okamihu vedela, že on je jej veľká láska. Ich súlad názorov a životných postojov bol neuveriteľný. Manžela však neopustila. Tvrdila, že v manželstve cítila istotu, že to puto vydrží a nevyprchá. Ale v skutočnosti sama vedela, že sa len bojí ísť za ozajstným šťastím. Možno mala naozaj pravdu a ozajstná láska si od nás žiada veľký kus odvahy. Možno skutočná láska naozaj existuje, možno po svete chodí naša druhá polovička a tiež si kladie otázku koľko ľudí ešte musí spoznať, aby ste sa stretli. Musíte veriť. A nikdy nepochybovať. Veriť, že niekde na vás čaká a raz, raz keď bude správny čas ju nájdete. A možno nájde ona vás. Nikdy sa nevzdávajte a svoj nový hrad snov v myšlienkach postavte oveľa silnejší. Nie z piesku ale z tehál.

V poslednej dobe počúvam od mnohých dobrých kamarátov sťažnosti na ich vzťahy. Chceli by sa rozísť, chceli by to skončiť, chceli byť šťastní s niekým iným. Alebo len šťastní. Ale proti tomu stoja roky spolu strávené, strach z ublíženia a spomienky. Spomienky majú nepredstaviteľnú silu, ale žiť sa z nich nedá. Nemôžete žiť v minulosti a v depresiách prežívať prítomnosť, netešiť sa z budúcnosti. Musíte za tým urobiť hrubú čiaru a tvoriť nové spomienky. S novým človekom, novými ľuďmi, silnejší a o krok vpred. Nečakajte na zázrak, ľudia sa nemenia zo dňa na deň. A ak vám niekto nevyhovuje 2 roky, ďalšie dva roky prežité v očakávaní to nezmenia. Nezabúdajte, že sa potrebujeme veľa krát zaľúbiť, rozísť, odľúbiť aby sme zistili, že láska prekoná všetko! Je v tom len malý háčik: Treba prísť na to, ako. Aj keď nepoznáte pár, ktorý žije v láske až za hrob, treba dúfať, že niekde také niečo naozaj existuje. Len s nádejou sa to môže podariť i vám. Napriek všetkým rozvodom, plaču a smútku okolo je dôležité neprestávať veriť. Veriť v lásku, jej silu, nezlomnosť a úprimnosť. Bojujte za svoje šťastie. V každom okamihu svojho života. A raz si poviete, že ten boj naozaj stál zato!