Na deň psychiatrom. Rande s vymyslenou identitou

19:35

V Starbuckse sa môžete volať každý deň inak. Dnes Ema, zajtra Šarlota, inokedy Daniela. Na okamih môžete byť niekým úplne iným a pri pití svojej kávy rozmýšľať nad životným poslaním v novej identite. 
Niekedy počas strednej školy som mala kamarátku, ktorú vychovávala jej babička. Bývali sme na rovnakom sídlisku a trávili sme spolu veľa času. Jej babička však našim kamarátstvom nadšená nebola a svojej vnučke stretávanie sa so mnou zakazovala. S Líviou sme ale vymysleli veľkolepý plán a vždy keď som po ňu prišla, predstavovala som sa babičke pod iným menom. Ako Lucia. Pamätám si, ako som sa vždy pri tom cítila vzrušene. Ešte som nemala ani občianský preukaz a už som v istých okamihoch pred svetom vystupovala ako niekto iný. 
A teraz, s občianskym preukazom a s pár rokmi skúseností som sa rozhodla pre ďalší menší sociálny experiment. Rande s vymyslenou identitou. Rande naslepo s niekým, komu sa predstavím ako niekto úplne iný. 
Nájsť vhodný subjekt nebola na prvý pohľad ťažká úloha. Znova som si nainštalovala zábavnú aplikáciu TINDER, o ktorej som tu už raz písala (klikni) a začala som lov na subjekt vhodný pre tento experiment. Ani nie príliš sexy, aby som pravdepodobnosť preskočenia iskry maximalizovala na minimum, ani príliš inteligentný, aby všetkému uveril, ani nie príliš hlúpy, aby som konverzáciu vo vymyslenej identite mohla čo najviac rozviť a ani nie príliš škaredý, aby som vôbec mala motiváciu na dohodnuté miesto stretnutia prísť. Taký ten priemer, ktorému by som srdiečko na Tindri normálne určite nedala.
V tej deň som si v Starbuckse vypýtala svoju kávu na iné meno. Na nacvičenie novej situácie. Cítila som sa, že sa na mňa všetci pozerajú, že mi nikto neverí a navyše to z mojich úst muselo znieť vrcholne neprirodzene. Na stupnici 1 - 10 suverénna 10 v neprirodzenosti. Táto situácia ma tak vyviedla z rovnováhy, že aj napriek tomu, že som si celý čas to meno v hlave opakovala, aby som sa ku svojej káve vôbec dostala, keď pani zahlásila: ,,Sójové kapučíno pre Šarlotu." chvíľku mi trvalo, kým som na výzvu zareagovala. Bolo mi viac než jasné, že zvládnuť tento experiment bude veľkou výzvou.
Otvorila som Tinder a začala sa honba za pokladom. Po niekoľkých hodinách som vyčerpala všetkých chlapov z okolia plus mínus 30 km vo veku od 28 do 30 rokov, ktorý mali zjavné vzhľadové nedokonalosti. Znížila som nároky, rozšírila vekový interval aj vzdialenosť na 200 km a hľadala ďalej. Po niekoľkých hodinách som mala niečo cez 40 zhôd, čo na začiatok úplne stačilo. S niekoľkými som si začala písať a odfiltrovala som tých, ktorí mali v hlave zjavne vyfotošopované. Ostali mi traja, dostatočne šedý priemer, ideálne subjekty na experiment. Aspoň som to z fotiek tak nejako usúdila. 
Tvrdším orieškom bolo vymyslieť moju novú identitu. Možnosti bolo niekoľko, no do finále sa však dostali len dve. Buď zahrám absolútne ideálnu ženu, alebo úplný opak. Niečo, čo by normálny človek neustál. Úplný extrém, ale nie až taký aby taká ženská skutočne nemohla existovať. Ruku hore všetci, ktorí si mysleli, že mi bude prirodzenejšie hrať niekoho úplne mimo reality. Rozhodla som sa pre ženskú, ktorá pracuje ako psychiatrička na súkromnej klinike, špecializuje sa na sexuálne a partnerské problémy a rozhodla sa, že si potrebuje nájsť chlapa, ktorý jej poskytne vhodný genetický materiál pre jej budúceho potomka.
Večer pred dňom D som si z troch finálových subjektov vybrala jedného a dvoch presunula na ďalší týždeň, kedy môžem vyskúšať ďalšiu identitu. Spokojne som išla spať a nemohla sa dočkať ďalšieho dňa, kedy sa to všetko malo odohrať. 
Na rande som prišla pomerne nervózna, so svojou novou identitou vžitá len tak na 50%, no zato dokonalo pripravená. Na internete som si prečítala úplne všetko, čo by som o práci psychiatričky 
 - sexuologičky vedieť mala - od univerzity, na ktorej som študovala, cez absolvované kurzy v rôznych krajinách sveta až po najčastejšie problémy, ktoré so svojimi pacientmi riešim. V kabelke som si niesla dosky s ružovým navoňaným papierom, po zodpovedaní ktorých by si labilnejšia povaha vypýtala nejaké lieky na upokojenie. Ani som nevedela, aký výsledok tohto experimentu som predpokladala, no kamaráti uzavreli stávky, po akej dlhej dobe sa subjekt postaví, ospravedlní s úmyslom navštíviť toaletu a z toho miesta zmizne, zruší mi srdiečko na Tindri, aplikáciu odinštaluje, zablokuje, zakáže a telefón rozdupe a vyhodí von oknom. Pre istotu.
Na dohodnuté miesto som prišla trocha skôr, aby som našla vhodné miesto, odkiaľ uvidím na každého, kto do kaviarne vojde. Cez sklo som pozorovala ľudí na ulici a rozmýšľala, koho z nich by som najradšej videla na stoličke oproti mne a podrobila ho plánovanému krížovému výsluchu. Verila som v šedý priemer, ktorého si na ulici ani nevšimnete. To čo ale prišlo malo od šedého priemeru veľmi ďaleko. Do kaviarne vošiel vysoký, namakaný a absolútne sexy chlap, ktorý sa rozhliadal okolo. Keď sme sa stretli pohľadom usmial sa a nasmeroval si to ku mne. Prvý krát som mala chuť plakať po tom, čo sa na mňa usmial supersexy chlap. Čo ale on PREBOHA robí na Tindri?! A prečo tam má také OBYČAJNÉ fotky, keď v skutočnosti vyzerá takto? Tak ako niekto na fotkách vyzerá ako postava z fashion billboard a v skutočnosti ako strašiak do kapusty, tak to môže byť celkom nečakane aj naopak. Druhá možnosť je ale tak neobvyklá, že ľudia úplne zabúdajú, že môže existovať tiež. 
Na okamih som uvažovala nad presunutím experimentu na nový subjekt, no bolo neskoro. Zúfalo neskoro. Ešte pred pár hodinami som tomuto pánovi písala, že byť psychiatričkou je práca, ktorá ma napĺňa, pretože je nepredstaviteľne oslobodzujúce, môcť sám sebe predpisovať lieky na duševné poruchy. Spoločnú budúcnosť som musela vyradiť. Pretože predstierať orgazmus, to ide každej žene celkom pravidelne dosť dobre, no predstierať celý vzťah, to by bol už oriešok aj pre mňa. Rozhodla som sa dohrať túto hru do konca a byť PROFESIONÁLNA!
Sadol si na stoličku predo mnou a ani nemusel začať hovoriť a ja som o nevhodnom výbere subjektu bola viac než presvedčená. Každým úsmevom akoby mi vesmír hovoril, že za tento neuvážený počin ma potrestajú všetci bohovia.  
Rozhovor prebiehal na moje pomery celkom neštandardne, pýtal sa len on. A v prevažnej miere na moje povolanie. Vymyslela som si profesiu, ktorá zjavne zaujala. Občas ma nejaká otázka zaskočila, no na všetko som odpovedala seriózne, vážne, profesionálne a bez zbytočných emócií. Hotová kráľovná improvizácie. Ktovie, ako by ale situácia dopadla, keby som natrafila na niekoho, kto sa do toho rozumie a vedel by, že trepem úplne, ale úplne z cesty. 
Otázka, čo radím ľuďom, ktorí sú závislí na sexe ma trocha zaskočila, pretože kto by s takým problémom chodil k doktorovi a moja odpoveď: ,,Nech si to užívajú, kým môžu" asi veľmi profesionálna nebola, no bola som rada, že som sa v tom momente nezačala smiať. To by mohlo celý experiment pochovať. 
Po takmer TRIŠTVRTE hodine sme sa dostali k otázkam, ktoré som si pre neho pripravila. Vytiahla som z kabelky dosky s ružovým papierom a nech sa doteraz tváril najviac v pohode, tento počin ho očividne vyviedol trocha z rovnováhy. Opýtal sa, čo to akože je a dodal, že ho u mňa už nič neprekvapí. No to nemal ani poňatia, ako strašne sa mýli. Môj dotazník obsahoval otázky, ktoré mali preveriť subjekt po fyzickej aj psychickej stránke a určiť, či je vhodným poskytovateľom genetického materiálu pre môjho budúceho potomka. 
Jeho ďalšia otázka ale zaskočila mňa. Opýtal sa ma, prečo si jeho odpovede na moje otázky NEZAPISUJEM. Tak ja prídem na rande s DOTAZNÍKOM. S takým dotazníkom a on ani nerieši to, PREČO, ale to, prečo si to NEZAPISUJEM. Vtedy som znova začala pochybovať o vhodnosti subjektu, no tentokrát nie kvôli absolútne odzbrojujúcemu vzhľadu. Vysvetlila som mu, že odpovede si zapisovať nemusím, pretože akonáhle by na niektorú otázku odpovedal neuspokojivo, je koniec. Nie len koniec rande ale koniec akéhokoľvek kontaktu, pretože ako 29 ročná žena, ktorej tikajú biologické hodiny nemôžem strácať čas s neperspektívnym človekom, v rodine ktorého sa vyskytuje závažná choroba, ktorá by mohla ohroziť môjho budúceho potomka. Však to by som si mohla nájsť úplne hocijakého chlapa, s ktorým by som mohla mať dieťa a nemusela strácať čas hľadaním, overovaním, vyberaním, testovaním a dotazníkovaním takého, ktorý nemá žiadnu poruchu, ktorá by sa mohla dediť.
Tu niekedy nastal zlom a subjekt začal chápať, o čo mi ide. Opýtal sa, či hľadám otca, pre moje budúce dieťa. Znova som mu vysvetlila, že nehľadám otca, hľadám len genetický materiál. Potrebujem chlapa, aby som mala dieťa, no potom ho už nepotrebujem. Vhodného kandidáta na vyplnenie okienka na rodnom liste dieťaťa ,,otec neuvedený". A až potom príde čas na hľadanie chlapa pre život. S NOVÝM dotazníkom, ktorý bude zameraný na to, aby mi našiel vhodného životného partnera. Pretože ten nemusí byť vhodný na to, aby mohol mať so mnou dieťa a nezaujíma ma, či má jeho mama vlastný chrup a koľko rokov sa dožil jeho pradedo. Tak ako ten, ktorý bude vhodný na dieťa, nemusí byť vhodným životným partnerom a nezaujíma ma, ako často si mení ponožky a či si dokáže do telefónu nastaviť pripomienku, že jeho drahá má narodeniny. Opýtala som sa ho, či si vie predstaviť ten dotazník, ktorý by mal pokrývať obidve spomenuté role v jednej osobe. Na moje obrovské prekvapenie na to prikývol. Že nájsť to v jednej osobe asi je ťažké. Nastal okamih kedy som si fakt myslela, že ma odhalil a začal hrať moju hru. Sama seba som sa pýtala, čo to je preboha za chlapa a kde nastala chyba??! No do reality ma naspäť vrátil ego rečami o tom, že taký chlap existuje, len ho musím nájsť a urobiť občas nejaký ústupok a kompromis. Vysvetlila som mu, že v mojom slovníku neexistuje nič také ako ústupok a kompromis a ich význam neovládam a odmietam ovládať. Znova prikývol. 
Otázky v dotazníku odsýpali strašne pomaly a veľmi dávno som nemala taký problém zadŕžať smiech než v tejto situácii. Najhorší okamih prišiel vtedy, keď som sa opýtala na to, či majú jeho rodičia vlastný chrup. V tej chvíli nastalo nejaké záhadné ticho a skupinka chlapcov, sediacich vedľa nás sa pozrela naším smerom. Keď sa naše pohľady stretli začali sa pomerne hlasno smiať. Všetci traja. Subjekt nevedel čo má povedať a ja som si stále v hlave hovorila: ,,Nikoleta buď silná, nesmieš, NESMEŠ!". Ustála som to, pretože keby som sa začala smiať, všetko by bolo v háji a celý experiment by som zničila. Ale ten level sebaovládania to bolo niečo, čo som veľmi dávno nezažila.
Ešte som sa ani nedostala k tým podstatným otázkam, keď subjekt oslovil čašníka s tým, že by na mňa potreboval fľašu vína. HURÁ! No po pravde som to čakala už pred hodinou.
Najdlhšie trvala odpoveď na otázku: ,,Prospech v škole." pri ktorej mi porozprával celý príbeh jeho základnej a strednej školy a tiež to, ako neznášal fyziku, pretože fyzika je najväčšie zlo na svete a je úplne, ale úplne zbytočná a nepochopiteľná. Už som sa nadýchla a chcela mu veľmi rýchlo vysvetliť tú podstatnú a nenahraditeľnú úlohu fyziky v tomto svete, no s hlbokým výdychom som sa rýchlo vrátila do role psychiatričky, ktorá o nenahraditeľnosti a dôležitosti fyziky nevie vôbec nič.
Chvíľu som len tak potichu sedela a rozmýšľala, ako mu naznačiť, že bez fyziky by nám nesvietila ani lampa nad hlavou, keď sa zrazu postavil, že ide na toaletu. Najlepšie načasovanie. Nikto nebude hovoriť na fyziku, že je zbytočná. A bolo to tu, tá chvíľka, ktorú som čakala už od desiatej minúty tohto stretnutia. Pozrela som sa na hodinky a zaznamenala čas odchodu. Zbalila som si dotazník a všetky krámy, ktoré som mala okolo seba porozkladané a chystala sa na odchod, keď sa zrazu vedľa mňa zjavil a celkom sa čudoval, kam odchádzam. Vtedy som si všimla, že na jeho stoličke sú jeho veci a on bol naozaj len na záchode. Na jednej strane som sa potešila, mohli sme pokračovať v otázkach, no na druhej bolo jasné, že tento chlap sa len tak nevzdá.
Ďalšia otázka, pri ktorej sme sa zastavili na dlhšiu chvíľku bola úplne posledná a to priemerný vek, akého sa dožili členovia jeho rodiny. Hlboko sa zamyslel a začal prepočítavať. Chvíľku sme v tichosti na seba pozerali, keď zahlásil číslo 73. No dobre, asi môže byť. Radšej som ale nechcela vedieť, ako sa k tomuto číslu dopočítal.
Po dvoch hodinách, ktoré ale prešli strašne rýchlo som mu oznámila, že budem musieť ísť, no URČITE SI EŠTE NAPÍŠEME. Určite!
Rozlúčili sme sa a ja som vedela, že toto naposledy nebolo. Nie s ním, s ním to prevdepodobne naposledy bolo, no na Tindri je toľko vhodných subjektov. V roli psychiatričky som sa cítila zo začiatku zvláštne, no neskôr úplne úžasne a je ešte toľko iných identít, ktoré by som si chcela vyskúšať. Ja som to vždy hovorila, že by som bola úžasná herečka! Nuž, čo sa v mladosti naučíš... 

Celý nasledujúci deň som rozmýšľala nad tým, či je nejaká reálna šanca, aby sa ešte ozval. Či tomu všetkému naozaj uveril a či sa náhodou zhodou náhod nedostal na môj instagram, kde som v instastories včera večer prerozprávala celý príbeh, ktorý mal ohromný úspech! Niekoľkokrát som si klikla na Tindri na jeho účet a kontrolovala, či mi nezrušil srdiečko. Vlastne som dúfala, že nezrušil a že sa ozve. Z úvah o tom, ako ukončiť tento experiment a aký výsledok som vlastne dostala, ma vytrhla správa na Tindri. OD NEHO. Na okamih sa mi zastavilo srdce, kým mi Tinder načítalo a zobrazilo tú jednu krátku vetičku.

,,Musim na tebe stale myslet." 

Kukala som na to 15 minút a jediné na čo som sa zmohla bolo napísať mojim babám, že sa fakt ozval. Správu som si niekoľkokrát prečítala a v hlave mi stále znela len jediná myšlienka. Tohto chlapa si musím vziať. Keď zvládol psychiatričku, ten zvládne aj moju reálnu povahu a zjavne mu psychická bolesť vôbec neprekáža.




Dnes ráno som sa zobudila s pocitom, že to čo sa udialo včera sa musí diať častejšie! Strašne ma to bavilo a už teraz plánujem ďalšiu šialenosť. Podobnú ako túto :)

A aby som nezabudla, stále prebieha nový ročník Blogera roka!
Ak radi čítate tieto moje šialenosti a príbehy o absolútne nelogických chvíľkach v mojom blond vesmíre, budem nesmierne vďačná, ak mi v súťaži Bloger roka dáte svoj hlas. Niekto na to finále musí ísť tretí krát po 4.miesto, všakže. A kto by z toho bol šťastnejší než ja :)
Vopred Vám veľmi pekne ĎAKUJEM!








Majte sa krásne
Vaša




You Might Also Like

6 komentárov

  1. Tak ale todle 😂😂😂😂😂 Neskutečně vtipnej článek,od srdce jsem se zasmála. A hlavně to zní jako výzva 😂🤔

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já chci vědět, jestli jste stále v kontaktu a jaký to má a bude mít pokračování, aaaaa! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já se taky prosím hlásím o pokračování a strašně bych chtěla vědět, jestli Vám to spolu vyšlo :D :). Jinak super článek :D...docela jsem se zasmála a přemýšlím, jestli to taky nezkusím :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. chcemee pokracovanie ako to s nim dopadlo!!!!!! :-D ty si uplne sialena :-D plakala som od smiechu a znie to naozaj ako velka vyzva! Mozno to raz skusim :-D haha ale ponaucenie, nech to nie je pohladny chlap, lebo by som sa asi rozplakala

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak to je mazec, klobouk dolů za tu odvahu tohle provést :D to je nápad roku! :D
    Třeba spolu jednou opravdu budete mít mimino :D to byl osud! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Uzasne!!! :D prosim pokracovani!:D

    OdpovedaťOdstrániť

FACEBOOKUJEM