Xena, teší ma!

23:56

To, že treba hranice posúvať je vec, ktorou sa riadim celý život. No po poslednom sociálnom experimente mi táto veta znela v hlave oveľa hlasnejšie ako inokedy. A preto som sa niekoľko hodín po rande s vymyslenou identitou rozhodla pre ďalší experiment. Ešte viac šialený a o level vyššie než naposledy. 
V šatni po tréningoch vždy s babami vedieme veľmi zaujímavé debaty a niekoľkokrát sa stalo, že práve v tom stave po cvičení, v tom priestore medzi polonahými ženami, sa v mojej hlave zrodili najlepšie nápady. Baby vedia o všetkých mojich experimentoch a všetko to tam do detailov riešime. Neviem kto a ani prečo začal hovoriť o speed datingu, no v prvom okamihu mi napadlo, že na toto fakt nemám. Príliš veľa chlapov. Doma mi to však v hlave vŕtalo natoľko, že som začala googliť speed datingy v Prahe a rozmýšľať nad tým, či niečo ako slovné spojenie ,,príliš veľa chlapov" vôbec existuje.
Netrvalo dlho a bolo rozhodnuté. Speed dating je ideálna príležitosť na sociálny experiment a absolvovať ho ako niekto iný bude ešte väčšia zábava ako naposledy. A nie len, že si vymyslím identitu ja, vymyslí si ju aj Peťa a budeme dva úplne opačné extrémy jedného problému. A nakoniec porovnáme, kto mal pri chlapoch väčší úspech.
Pár dní som rozmýšľala nad tým, aké identity by boli najlepšie a čo by bolo čo najviac rozporuplné. Dostala som mnoho nápadov, kým byť, no nakoniec som sa rozhodla pre niečo, čo mi napadlo ako úplne prvé. Dve ženy, ktoré si nedokážu nájsť partnerov práve kvôli svojmu extrémnemu spôsobu života.
Sexi umelkyňa - pornoherečka, s raketovo navyšujúcim sa počtom sexuálnych partnerov a na druhej strane čerstvá absolventka teológie, pracujúca v kostole, ktorá hľadá niekoho, kto bude ochotný rešpektovať jej vieru, názory na život a s prvým sexuálnym stykom počkať až do svadby.  
Rozdeliť si role ťažké nebolo. Pre mňa, ako pre niekoho, kto absolútne neverí v Boha a Bibliu držal v ruke len raz a aj to úplnou náhodou, počas párty na jednom hoteli v Ohiu, bola druhá rola obrovskou výzvou. V kostole som bola naposledy niekedy ešte počas strednej školy na omši na Vianoce a ľuďom, ktorí v kostole pracovali sa moja prítomnosť vôbec nepáčila. Že sa tam chodí modliť a ja nesmiem rozprávať. Skutočne nič pre mňa.
Situácia však vzhľadom na okolnosti vyžadovala veľmi precíznu prípravu, O veciach ohľadom viery a náboženstva viem tak žalostne málo, že bez dokonalej prípravy by každý musel vedieť, že som úplne mimo.
Musím ale povedať, že som zo speed datingu s vymyslenou identitou mala o trocha väčšiu obavu, než z už absolvovaného rande z Tindru ako psychiatrička. Predsa len predtým stačilo presvedčiť jedného človeka, no teraz deviatich! Aj keď som na každého mala len pár minút a s chlapom predtým som sedela celé dve hodiny, bála som sa akosi viac. Navyše to bolo celé také nejaké viac zodpovedné. Prísť na akciu, ktorú niekto organizuje, držať sa pokynov a ani na chvíľku nezaváhať, pretože každé zaváhanie by mohlo znamenať zlyhanie.  
Speed dating funguje tak, že sa stretne rovnaký počet žien a mužov, ktorí sa navzájom zoznámia tak, že každá žena má svoje miesto, na ktorom sa po každých 4 minútach vystriedajú všetci chlapi. Na rozhovor. 4 minútový rozhovor. Veľmi málo času, keď každému potrebujete povedať čo najviac z naplánovaných vecí a ukázať čo najviac charakterových čŕt a vlastností novej identity. 
Deň pred akciou som mala ale strašne chaotický a pred speed datingom som mala ešte jedno rande a rýchle foteníčko na blog môjho super nudného outfitu s ružovou mašľou vo vlasoch. Potrebovala som vyzerať čo najviac nudne a čo najroztomilejšie. Nič som nestíhala a nie len že som na miesto dorazila s celkom nepekným meškaním (,,Príďte 20 minút pred začiatkom" Vujisicová dorazila takmer 20 minút po začiatku), na svoju rolu som sa vôbec nestihla pripraviť.
Vošla som do budovy, kde sa akcia konala a z reštaurácie som započula organizátorku, ako hovorila informácie k priebehu akcie a pokyny. Ak je niečo, čo na svete fakt neznášam, je to meškanie. Neznášam, keď niekde meškám a absolútne najhoršia situácia je taká, keď niekde prídem prvý krát a musím vojsť do miestnosti, kde sa už niečo deje. A existuje ešte niečo horšie, ako prísť neskoro na speed dating? A ako bonus som si to načasovala tak dokonalo, že som vošla práve vtedy, keď o mne pani organizátorka práve hovorila. Vošla som do vnútra, pozdravila som sa, pani ma privítala a pozreli sa a mňa úplne, ale úplne všetci. Stredobodom pozornosti som rada, no toto nebol presne ten druh pozornosti, ktorú preferujem. Xena, antická bojovníčka (alebo trpaslíčia planétka z Kuiplerovho pásu?) a jej štýlové entrée. Ako inak.
Pôvodne som bola usadená ku stolíku číslo 11, ale vzhľadom na to, že pri 10 sedela Peťa a nie len že by bolo pomerne nápadné, keby subjekty od pornoherečky prešli rovno ku teologičke, navyše som nemohla riskovať to, že by som počula čo Peťa hovorí, prípadne aby ona počula, čo hovorím ja. A viete ako to chodí, keď sa potrebujete strašne smiať a aj by ste to vydržali, ale akonáhle sa pozriete na niekoho v rovnakej situácii, už to vydržať nedokážete. Akýkoľvek záchvat smiechu by mohol mať deštrukčné dôsledky.
Sadla som si teda ku stolíku číslo 12 a keďže som zmeškala pokyny aj objednávanie nápoja, ani som sa nestihla spamätať a spustiť nahrávanie zvuku (aby som na nič pri písaní nezabudla) a už oproti mne sedel prvý chlap. Morpheus. Vôbec som nevedela, ako by to malo prebiehať a tak som sa toho iniciatívne chytila (ako inak) a začala sa pýtať.
Hneď na úvod nebolo najľahšie dostať sa tam, kam som chcela, pretože konverzácia so subjektom číslom 1 stála čisto na mne. Nie že by to bol problém, no predsa len sa jednalo o trocha špecifickú situáciu a bola som trochu nervózna. On ale omnoho viac.
Na otázky síce odpovedal, no jedným slovom a naspäť sa nepýtal. Dostala som z neho jedine to, že hľadá vážny vzťah a jeden taký si už na podobnej akcii našiel. Rozmýšľam, čo za ženu to muselo byť a ako ich prvé stretnutie prebiehalo vtedy. Buď bola ešte viac iniciatívna ako ja (existuje taká?) a totálne trpezlivá, alebo vlastne úplne hocijaká, ktorej nevadilo, že si nič počas 4 minút a zrejme potom aj počas celého vzťahu nepovedali. Hneď na úvod veľmi dlhé 4 minúty.
Počas výmeny subjektov som zapla nahrávanie zvuku a snažila sa trocha zbaviť mierneho napätia, ktoré som stále pociťovala. Nepramenilo to v tom, že by som sa bála a svoju rolu nevedela zahrať, no skôr v tom, že som prípravu celkom výrazne zanedbala a musela improvizovať. Veľmi výrazne improvizovať.   
Na rad prišiel Wolverine a pri ňom mi chvíľkami bolo smutno, čo za bludy mu musím rozprávať. Veľmi sympatický a milý a po troch minútach rozhovoru som prišla na to, že vlastne rozpráva slovensky. Veľmi dobré. Vlastne som s rizikom toho, že natrafím na životaschopný exemplár musela počítať. Pri podobných typoch sociálnych experimentov je vždy riziko. A akosi mám pocit, že to, že sa to fakt udeje sa stane akýmsi pravidlom. Vesmír ma trestá za to, čo tým chlapom robím.
U ďalšieho subjektu som vyladila všetky muchy z predošlých dvoch prípadov a do mojej novej role som sa pomaly vžívala. Hneď na úvod mi bolo pripomenuté moje meškanie, na čo som reagovala tým, že som rada, že tam vôbec som, lebo keď som zistila, že neprídem načas, chcela som sa na to vykašlať. (Ono tesne predtým, keď viete, že zostáva už možno len 15 minút, príde Vám úplne každý nápad ako sa tomu vyhnúť ako úžasné riešenie. A to aj keď idete načas. Zistila som, že tesne pre začiatkom akéhokoľvek experimentu nie som veľký hrdina a zo všetkých možností by som volila jedinú - ujsť.) Rozhodla za mňa predstava toho, čo by som ako večer povedala tým všetkým ľuďom na instagrame čo v stories sledovali všetky novinky a pomáhali mi vymýšľať identity a kuť plány a čakali na to, ako to všetko dopadne. A tiež som si celkom živo vedela predstaviť, ako Peťa aranžuje moju mŕtvolu kdesi za Prahou v lese do provizórne vykopaného hrobu, ak by som na miesto konania akcie nedorazila.
Najviac komplikované bolo pamätať si, čo som komu hovorila. A keďže som svoju identitu nemala premyslenú do úplných detailov tak ako naposledy, dolaďovala som to za pochodu a boli otázky, ktoré ma fakt zaskočili. No bolo vidieť, že keby o tom niečo vedeli, nepýtali by sa a preto som nemala obavu z toho, že by niekto vedel že trepem úplne, ale úplne z cesty.
Pri prvých troch som nechala rozhovor voľne plynúť, ale kedže som zistila, že za 4 minúty nie je ľahké ho dostať tam, kam ho potrebujem dostať, pri ďalších chlapoch som zobrala iniciatívu do vlastných rúk a pýtala som sa len ja. Mala som 4 minúty na to, aby som sa dostala k môjmu životnému presvedčeniu a k tomu, že hľadám niekoho, s kým budem mať sex až po svadbe a vôbec mu to nebude vadiť. V polovici som začínala otázkou - ,,Aký je Tvoj rebríček hodnôt" a ku koncu som išla rovno na vec a pár rozhovorov začínalo práve otázkou smerujúcou na vieru, vyznanie a jeho vplyv na sexuálny život vo vzťahu.
Občas som dostala nejakú otázku aj ja a zarazila som sa aj pri tom, čo robím vo voľnom čase a smiešne mi prišli odpovede na tie najzákladnejšie otázky, ktoré sa bežný človek opýta počas prvých 4 minút stretnutia s niekým novým. Pri otázke či sa venujem nejakému športu som odpovedala rázne nie a nenápadne som si zložila z ruky náramok Crossfit a hodila ho do kabelky. Celé 4 minúty som sa sústredila na to, aby som držala ruky v pästiach a subjekt si nevšimol mozole a chýbajúce kusy kože na dlaniach a ruky som mala celý čas položené na stole, aby som skryla krvavé šrámy od švihadla.
Boli momenty kedy som si pred tvár dávala červené dosky s textom ,,XENA", aby som medzi mňa a subjekt postavila bariéru a na chvíľku stlmila moje vnútorne záchvaty smiechu.
Jednému pánovi som oznámila, že neznášam seriály, filmy a všetky podobné veci, nemám doma telku ani počítač a som úplne proti moderným technológiám. Počas toho, ako som odsudzovala výdobytky modernej doby, bol jeden položeny medzi nami a nahrával každé slovo, ktoré medzi nami zaznelo. Toto mi ale došlo až pár dní potom, keď som nahrávku prepisovala. Ktovie, kedy jemu.   
Po niekoľkých dlhých 4 minútach prišla prestávka a ja som sa konečne presunula k baru, kde som predpokladala výskyt nápoja, ktorý mi trocha priblíži svet z jednoduchšej stránky. Situácia si zúfalo vyžadovala aspoň pohár vína, no potom som si spomenula, že jednému pánovi som povedala, že moja viera absolútne odmieta čo i len pomyslenie na akýkoľvek alkohol. Smutne som si vypýtala neperlivú minerálku a pobrala sa naspäť ku svojmu stolíku na ďalšiu dávku zdieľaného kresťanstva.
Ďalší subjekt Neo. Konečne hrdina, ktorého som poznala. Matrix. a ako hrdina sa aj od začiatku tváril. Na úvod mi oznámil, že pracuje v nejakej automobilke, čo som okamžite okomentovala tým, že ja o autách viem len to, že sú veľké, nebezpečné, farebné, môžu nás zraziť a komplikovane sa ovládajú, pretože nie je možné sedieť v strede. Neo skonštatoval že som na autá celkom odborník a vyzeral veľmi spokojne, keď som tému okamžite zmenila. U tohto subjektu som dokázala dokonalo zmeniť tému po každej otázke, ktorú mi položil. Otázky to boli buď nedôležité, nevedela som na ne odpovedať, alebo smerovali niekde úplne inde, ako som sa potrebovala dostať. Na záver mi oznámil, že on si robí doktorát na ČVUT, že učí študentov a tváril sa pri tom ako prezident sveta. 
U Nea som bola najviac mimo a keď znova počúvam, čo za bludy som mu dokázala povedať a na čo sa opýtať, neverím, že také niečo skutočne niekedy vyšlo z mojich úst. No teraz keď počúvam čo hovoril,  on úplne mimo nebol a má celkom sexi hlas. Škoda.
Na rad prišiel ďalší superhrdina u ktorého som veľmi rýchlo prišla ku veciam, o ktorých som chcela rozprávať. Neviem či situáciu fakt chápal, alebo len chcel zaujať, no celé 4 minúty sa tváril absolútne chápavo a podporujúco. Začala som s tým, že sa mi nepáči, keď si ľudia užívajú život a popritom hľadajú životného partnera. Ja som veľmi založená na rodinu, chcela by som najprv nájsť životného partnera a rodinu, mať čo najskôr dieťa a potom si začať užívať. Nepáči sa mi keď ľudia spávajú s kýmkoľvek (ja tomu inak hovorím aktívne hľadanie životného partnera) a podobne. Ja chcem počkať. A na slovo počkať som dala veľký dôraz. Veľmi veľký.  (Nechápem, ako som toto vôbec dokázala vysloviť, no pustila som si to práve niekoľkokrát a zniem úplne absolútne presvedčivo!). Celý čas súhlasne prikyvoval. Mám rada, keď ľudia so mnou súhlasia, no v tejto identite som veľa pochopenia neočakávala. 
U jedného pána téma skĺzla k veľmi čudným veciam a okrem toho, že mi rozprával o šťastí a o tom ako naň verí, sme sa bavili o vesmíre, osude a samozrejme viere. Povedal, že vesmír nevznikol len tak sám od seba a že veci sa dejú tak nejako intuitívne. V strede vety som sa ho opýtala, či vie čo je Higgsov bozón a z jeho zdesenia v hlase bolo citeľné, že to počuje prvý krát v živote. Odpovedala som, že to je ďalšia z tých vesmírnych vecí a viac sa nepýtal. Dobre urobil. Po tom ako skončil čas, u mňa ale stále sedel a odišiel až po tom, ako ho pani dvakrát upozornila na to, že nám skončil čas a už mu za chrbtom stál ďalší subjekt. Asi sa mu u mňa páčilo. 
Niekoľkokrát som pri rôznych chlapoch začala hovoriť vetu, pár krát ju rozvila a kým som sa dostala k podstate, zmenila som tému. S tým, že mu to radšej ani nepoviem, pretože mi dá X. Pravda bola ale niekde úplne inde. Vôbec som dopredu nerozmýšľala a často krát začala hovoriť niečo, čo som vôbec nevedela dokončiť, čo mi došlo až keď som povedala ,,napríklad...." a chcela menovať. V akých organizáciach vlastne dobrovoľne pracujem, alebo čo presne som v tom kostole robila. Ale vždy som dokázala zmeniť tému tak krásne, že ich úplne zaujalo to, o čom som začala hovoriť a vôbec si nespomenuli na to, o čom som hovorila predtým. Vďakabohu!
Pyro ma trocha zaskočil otázkou, či študujeme len kresťanstvo, alebo aj iné náboženstvá. To som fakt netušila, ale odvodila som odpoveď z toho, aké to bolo na mojej vysokej. Všetci sme boli na elektrotechnike - kresťanstvo a v treťom ročníku sme sa delili na energetické a fyzikálne odbory - iné náboženstvá. Stále som si nezistila, či som nepovedala blbosť, no snáď si to nezisťoval ani on.
Ďalší subjekt pracoval na potravinárskej inšpekcií a hovoril o ,,špatných potravinách", na čo som slovné spojenie ,,špatné potraviny" s údivom zopakovala a opýtala som sa ho, či vyraďuje z predaja ŠKAREDÉ UHORKY. Prekvapilo ma to, ako to české slovné spojenie znelo z mojich úst roztomilo. Nasledoval môj dlhý monológ o škaredých uhorkách a ich vyraďovaní z predaja a v tom momente by som sa stavila o všetky moje lodičky, že tento chlap ma v živote, ani pod vplyvom všetkých omamných látok sveta nezakrúžkuje.
Predposledný subjekt sa ma pár krát opýtal, či chcem aby mi jeho rebríček hodnôt povedal teraz a či fakt hneď. Nakoniec ale pochopil, že fakt chcem, aby o tom hovoril bez nejakej prípravy a na prvé miesto zaradil všetko, čo všetci ostatní rozdelili do 12 položiek a miest.
Hovorí sa, že najlepšie na záver, no v tomto prípade to teda neplatilo ani náhodou. Ako posledného som dostala pána, ktorý bol z momentálnej situácie znechutený a so zjavným rozčarovaným si sadol k môjmu stolíku. Nepodal mi ani ruku a tváril sa, že mu patrí svet. Bol nepríjemný a odmietol odpovedať na moje otázky. Bolo mu to ,,protivné, nepríjemné, hlúpe a proti srsti."
Opýtala som sa ho, načo vlastne prišiel, na čo odpovedal, že sa chce s niekým zoznámiť. Nahnevane som sa ho opýtala, či si myslí, že keď sa bude správať ako idiot, že sa s ním niekto bude chcieť zoznamovať. Odpovedal, že myslí že nie, na čo som prikývla, že som rada, že sme sa aspoň na niečom zhodli. Povedal, že sa mu tam nepáči, že ho prvé dve ženy úplne zabili, lebo mu nesadli a o slečnách okolo mňa mi porozprával, že sú ostré, prísne, smutné a nepríjemné. Opýtala som sa aj na Peťu a prekvapilo ma to, že mi tento super nepríjemný pán oznámil Petinu naozajstnú prácu a došlo mi, že vôbec nehrala našu dohodnutú rolu. Bez nejakého vysvetlenia som sa na Peťu veľmi nahnevala. Robila som zo seba viac ako dve hodiny úplného idiota a 9 ľudí si to o mne asi najskôr myslí, no sociálny experiment bez pornoherečky nebude kompletný. Peťa mi večer dôvod vysvetlila a mrzí ma, že som na na ňu bez nejakého vysvetlenia hnevala. S novou identitou sa úplne nevžila a keď mala o sebe niečo hovoriť prvému subjektu nedokázala zo seba dostať ani vetu. A to celkom chápem, ono to vôbec nie je také ľahké ako to môže na prvý pohľad vyzerať.
Posledné zatrúbenie bol nebeský zvuk pre moje uši. Znamenalo to, že ten idiot vypadne a že to celé končí a môžem odísť. Bola som na fakt nahnevaná, mohla mi predsa napísať smsku, že pornoherečku hrať nebude, možno by som tiež zmenila taktiku. Vypočula som si záverečné inštrukcie o tom, ako máme agentúru odporučiť kamarátom a známym a že za recenziu na Facebooku dostaneme 50% zľavu na ďalšiu akciu (a čo za celý megadlhý článok na blog?). Čakala ma posledná úloha a to zakrúžkovať tých superhrdinov, s ktorými by som sa chcela znova stretnúť. Pokyny pre nás s Peťou boli jasné - zakrúžkovať všetkých - potrebujeme vedieť, ktorá bude mať viac zhôd. Zakrúžkovala som všetkých chlapov a z miesta som vypadla. Predtým, než som odišla mi ešte posledný subjekt oznámil, že som supervtipná, že sa so mnou zabavil a nakoniec že to bolo vlastne super. Ja som na neho ale názor nezmenila a jeho meno som zakrúžkovala s veľkou dávkou sebazaprenia.
Z miesta konania akcie som odišla medzi prvými a do 15 minút som mailom dostala výsledky. Ani neviem, čo presne som dopredu očakávala, no viac ako jednu zhodu určite nie. Po absolvovaní koliečka maximálne dve. Boli tam dvaja ľudia, ktorí sa javili celkom nadšene po tom, ako som im zdelila moje životné názory a postoje. Mail som otvárala s obrovským vzrušením a dúfala, že to bude aspoň jedna zhoda, aby to mohlo nejako pokračovať. Aké bolo ale moje prekvapenie, keď v maily stálo, že som mala z celkového počtu 9 chlapov, 7 zhôd! SEDEM?!! Fakt SEDEM??? 
Myslela som si, že každý zakrúžkoval každú ženu, aby mal nejaké zhody, no vzhľadom na to, že viem, aký výsledok dosiahla Peťa, nebolo to tak ani náhodou a čo som tak z dvoch mailov vydedukovala, subjekty zakrúžkovali len mňa. 
Jediní dvaja chlapi, ktorí mi krúžok nedali boli - posledný idiot (ktorého som sama zakrúžkovala s veľkým sebazaprením) - vďakabohu! a namachrovaný pán doktorant. Po pravde, ten keby mi srdiečko dal, tak by som sa s ním asi aj chcela znova stretnúť, pretože niekto, kto sa chce znova stretnúť s tak mimo osobou ako som pri ňom bola, je celkom ideálny subjekt na ďalšie sociálne skúmanie. 
Po tom, ako som si šokovane výsledky speed datingu niekoľkokrát prečítala som ale začala rozmýšľať. Prvá vec, ktorá mi napadla keď som videla zoznam tých mailov bola, nájsť si subjekty na nejakej sociálnej sieti a dozvedieť sa viac. No ale počkať?! Neurobia presne toto aj oni?! Registrovala som sa na môj mail. Na môj osobný súkromný mail, s mojim reálnym menom. A skúste si dať do vyhľadávača moje meno, Blog, blog, blog a zase len BLOG. Milióny fotiek, milióny článkov, Instagram, Instastories kde som všetko riešila a v neposlednom rade aj už vydané články o mojich sociálnych experimentoch. Stále však bola akási šanca, že si ma googliť proste nebudú. 
Pravdepodobnosť však padla na úplnú nulu hneď s prvým mailom, ktorý mi na ďalší deň prišiel. K blogu sa preklikal, zaujal ho sociálny experiment s psychiatričkou a dúfa, že skutočne niekoho hľadám a nie len materiál na blog, lebo by bol nerád súčasťou nejakého experimentu. Na situácii je ale najhoršie to, že toto všetko bude zrejme čítať (tak pozdravujem :)). Ale možno to vzdal, pretože napísanie mi trvalo niekoľko dní. Prelúskať sa cez tie nahrávky nebola veľmi sranda. Okrem neho boli ešte dvaja, ktorý blog odhalili. V ďalších mailoch od zvyšných subjektov nič nenasvedčovalo tomu, že by sa niekto k blogu dostal tiež. Možno dostali a rozumne mlčia. 
Dostala som pozvanie na víno, kávu, prechádzku, zmrzlinu, park a pivo (toto všetko v jednom maily od jedného subjektu), v ďalšom večera, prechádzka a Náplavka v nedeľu (to som už zmeškala). Ďalší mail, ktorý som dostala bol veľmi milý a pomerne dlhý. Dostala som pozvanie na večeru, prípadne kávu a subjektu sa veľmi páčili moje názory na život a to, že mám vo všetkom jasno a viem, čo od života chcem. No to keby vedel, ako som v skutočnosti v týchto veciach absolútne ale absolútne mimo. Čo ma ale najviac zarazilo bola posledná veta. ,,PS: budu se těšit i na růžový dotazník, či jinou vychytávku ;) " Takže k blogu sa dostal tiež. Čo ma vlastne udivuje ešte dvojnásobne. Akonáhle by som stretla na podobnej akcií takéto človeka ako ja a zistila, že píše takýto blog, samozrejme by mi bolo jasné, o čo mu ide. No oni mi aj tak napísali a aj tak sa stretnúť chcú. Buď som musela byť fakt úžasná, alebo majú radi bolesť. To ale asi tiež nie je úplne na zahodenie.  Ak by som chcela, ďalšieho polroka sa fakt nebudem nudiť.   
S jedným z pánov sme mali s Peťou obidve zhodu a čakali sme, že obidvom napíše úplne rovnaký mail, no opak bol pravdou. Napísal dva dlhé, úplne odlišné maily a obidve nás pozval na úplne iné miesta. Tak to palec hore. Prekvapil.
Jeden subjekt mi po 4 dňoch od prvého mailu napísal druhý mail s tým, že si myslel, že je Xena viac odvážna, ale že s mlčaním to úplne nepôjde. Tlačí, to nepôjde tiež. 
Nakoniec napísali všetci 7 a len traja prišli na to, že mám nejaký blog a že o nich asi najskôr napíšem. Tak sa tak pýtam, čo ich na mne muselo tak zaujať, keď som ich neodradila ani tak nepríťažlivou a nezaujímavou identitou? Alebo je pre chlapov zaujímavé a príťažlivé niečo iné, ako si myslíme my ženy? :)
S Peťou sme si zajednali ďalšie dva termíny na speed dating, tak dúfam, že sa agentúra, ktorá to organizuje nedostane na toto miesto a nedostaneme celoživotný ban na všetky akcie podobného typu. Prvý je asi o týždeň tak dúfam, že dovtedy naučím Peťu ako prijať novú identitu a ako sa do nej vžiť bez nejakých zbytočných stresov. Veď je to taká zábava. A hlavne, sa zaregistrujeme znova a na mail s vymysleným menom!

Ale registrovať sa na môj reálny mail nebola jediná vec, ktorú som vopred nepremyslela. Čo teraz ako idem robiť s tými chlapmi??










No a aby som nezabudla! V Blogerovi roka sme postúpili do fináleeeeeeee z nádherného druhého miesta! Všetkým by som Vám chcela z celého srdca poďakovať za hlasy a 2.6 držte na Galavečeri palce :)


Majte sa najkrajšie ako viete

S láskou

Vaša









You Might Also Like

0 komentárov

FACEBOOKUJEM