Hlavné mesto Arménska?

Dotočené. Varila som v telke. A to aj napriek tomu, že som to po prvom telefonáte z Primy KATEGORICKY odmietla a tomu, že som to naposledy robila v auguste 2017 a tomu, že som pár dní predtým doma v kuchyni našla niekoľko týždňovú červenú kapustu, na ktorej vyrástli krásne žlto biele kvietky. Síce to boli prvé kvetiny, ktoré som kedy v živote vypestovala, môj záhradkársky úspech vo svete docenenie nenašiel a viac ľudí vydesil, než potešil. Ja som ale zvyknutá tešiť sa z malých životných úspechov a to obzvlášť tých, ktoré sa akokoľvek týkajú praktického života a to aj v prípade, že som si nie úplne istá tým, či kvetiny na niečom, čo bolo primárne určené na konzumáciu sú úplne žiadúce.  

Ja, Nika, najväčší tragéd, čo sa akýchkoľvek domácich prác týka, som varila pred kamerou a nie len, že varila pred kamerou, ja som si to celé užila tak veľmi, že som na okamih nadobudla pocit, že to so mnou nie je až také tragické a variť (síce podľa detailných inštrukcií) dokážem. Ale o tom zase inokedy!
To, že som svoje gastronomické schopnosti mimoriadne precenila som si potvrdila už pár dní potom, kedy som v eufórii z dobrého výsledku pred televíznymi kamerami, spálila doma v rúre tofu na uhoľ. Svet bol zase v poriadku. 

Počas pár dní predtým ale boli momenty, kedy som ale o tom, či je ten môj svet a tak všetko okolo v poriadku pochybovala niekoľkokrát. Pochybovali aj všetci okolo. Ale to nie je nič, čo by sa štandardne nedialo, všakže. Nedávno sa ma v jednom rozhovore pýtali, čo považujem za svoj najväčší životný úspech. Odpovedala som, že to, že som stále nažive, čo kamarát okomentoval, že u nikoho by túto odpoveď nechápal viac.

A toto je výber toho najlepšieho z môjho blond vesmíru, z čoho by si každá udalosť zaslúžila vlastný priestor v tomto virtuálnom svete:

1. Poslala som pomstu ďalej.

Dôvod, prečo ma Peťa prihlásila do Prostřeno som Vám už písala. Po mojom variacom dni v stredu večer sme si s Peťou otvorili fľašu vína, vstrebávali dojmy, riešili, vymýšľali, plánovali a len tak bez potreby čokoľvek robiť, sme sedeli a užívali si to, že je to za nami. Po prvej fľaši vína som nadhodila, že by bolo fajn, keby išla variť do telky aj Peťa, na čo reagovala úplne bez akejkoľvek emócie, že to vlastne čaká a ak ju prihlásim, bohužiaľ bude musieť ísť. Viac som počuť nepotrebovala. Hneď na druhý deň ráno som vyplnila prihlasovací dotazník a oznámila to televíznemu štábu, aby ju do natáčania vybrali čo najskôr. Odpoveď od produkcie prišla do 24 hodín a ani nie do týždňa Peťa podpisovala zmluvu. Tento druh pomsty ale mal v sebe čosi disharmonické, keďže som vlastne nevymyslela nič nové a tak som Peťu prihlásila do ďalšej reality show. Do Farmy. Ak je niečo, čo som nikdy nedokázala pochopiť, tak to bol práve tento formát televíznej show. A tiež to, ako dokážu na jedno miesto dostať toľko tak rozdielnych, konfliktných a absolútne navzájom nekompatibilných ľudí. Zhodou okolností poznám slečnu, ktorá Farmu pred pár rokmi vyhrala a úplnou náhodou práve na Facebook pridala status, v ktorom vyzývala niekoho z radov svojich priateľov na skutočne ,,nezabudnuteľný zážitok na Farme". Ruka bola v rukáve a ,,Petina prihláška" mohla preskočiť niekoľkostranový vstupný dotazník a náročný výberový proces, pretože, povedzme si úprimne, keď vidíte zloženie Farmy, je ťažko predstaviteľné, čo finálnemu výberu tohto zloženia superpodivných jedincov vôbec muselo predchádzať. Z Markízy sa Peti ozvali skôr než som čakala a stav je 3:1 pre mňa!
Latka je nastavená pomerne vysoko a som si viac než istá, že Peťa čoskoro vráti úder. Ale ja som pripravená na akýkoľvek telefonát z ktorejkoľvek televízie, kde mi oznámia, že si ma berú do konca života na osídľovanie novej planéty. Ale v poho, idem. 

2. MISSkovala som!

Trvalo mi dva roky, kým som bola psychicky pripravená znova absolvovať finále súťaže MISS Slovensko. Prípravy som začala už pár dní predtým v Brne, kde som si v obchode POSHme vyberala šaty. Pár ľudí sa pýtalo na to, prečo idem kvôli šatám až do Brna, ale ktokoľvek, kto by toto miesto navštívil by to v momente hneď pochopil. Nie len to, ako to tam vyzeralo, ale hlavne to, ako nádherne sa o mňa starali, bolo absolútne dokonalé! Na ich internetovej stránke som si vybrala šaty, ktoré sa mi páčili najviac a zhodou okolností bola podstatná väčšina svadobných. Mne pripadali ako normálne biele šaty, no keď som sa navliekla do prvých a opýtala sa, či náhodou nie sú svadobné, dostala som odpoveď, že áno, samozrejme sú. Po vyskúšaní niekoľkých, na vešiaku inak úplne prenádherných svadobných šiat, som zistila, že ak je niečo, v čom fakt vyzerám tragicky, je to práve tento druh šiat. Môj organizmus sa voči nim začal prirodzene brániť a zničil akúkoľvek charizmu, ktorú som kedy mala. Asi znamenie. Asi chápem.
Na túto príležitosť sme s vizážistkou zvolili trocha netradičný wet look, na ktorý som nikdy predtým odvahu nemala. Počas toho, ako mi slečna do vlasov nanášala plné dlane gélu, polievala to vodou a zalakovávala lakom, som začala premýšľať nad tým, či budem mať ráno dostatok priestoru na to, aby som túto hmotu úspešne dostala z vlasov preč a dostavila sa na ďalšiu MISS udalosť a to kasting na MISS stredných škôl do Žiliny, v stave prijateľnom pre člena poroty súťaže krásy, ktorý by mal hodnotiť iných. Keď som však nadránom odchádzala z hotela Hilton, kde sa konala recepcia po finále missky, začala som tušiť výskyt blížiacich sa problémov. Tie prišli hneď po tom, ako som sa zobudila polhodinu pred odchodom vlaku a takmer som si nestihla ani zbaliť kufor, ktorý som večer odignorovala, však ráno budem mať času dosť. Do Žiliny som dorazila hodinu pre začiatkom kastingu, čo mi poskytovalo dostatok času na to, aby som sa kdesi na záchodoch nákupného centra nakreslila na tvár niečo, s čím by som si mohla sadnúť do poroty súťaže krásy a organizátorom by som nerobila hanbu. Umývať si vlasy v umývadle do úvahy úplne neprichádzalo a ostalo mi jediné - tváriť sa, že to tak má byť.
Ako štandardne som nedoladila detaily a počas toho, ako som si rozložila na zem kufor a dve kabelky, lodičky, šaty a šminky, v miestnosti sa objavili ďalšie účastníčky kastingu. Veľmi reprezentatívne, Nikoleta!
Prvá skupinka dievčat sa ma opýtala, či idem tiež súťažiť, čo ma vzhľadom na hornú vekovú hranicu 20 rokov mimoriadne potešilo. A zvlášť potom, čo za mnou na tlačovej konferencii MISS Slovensko, pár dní predtým prišiel jeden novinár s tým, či by som sa nechcela prihlásiť tiež. Ale do súťaže MISS mamina, lebo na toto som už stará.
Ďalšia slečna mi oznámila že miluje Neinstantnú krásu a že som jej vzor. Druhá mi pochválila rúž na perách a zaujímavý účes (!!!) a ďalšia ma objala a oznámila mi, že keď bude veľká, bude ako ja. Zo 6 dievčat, ktoré som na záchode stretla mi 2 povedali, že som ich vzor. Počas zostávajúceho času počas ktorého som sa domaľovala a prezliekla som premýšľala nad tým, akými životnými traumami si preboha človek musí prechádzať, aby si za životný vzor zvolil práve mňa. Nestalo sa to prvý krát, no táto informácia ma vždy nanovo prekvapí. 

Kasting prebiehal presne tak, ako by som od súťaže krásy, ktorá dáva dôraz nie len na tú vonkajšiu, ale hlavne na vnútornú krásu, očakávala. Dostala som do ruky mikrofón a vzhľadom na fakt, že mám odsledované všetky nie len národné, ale aj svetové súťaže krásy za posledných 20 rokov, presne viem, čo sa na podobných miestach zisťuje a pýta. Neexistoval vhodnejší človek, ktorý by kasting súťaže krásy mohol viesť. Ťažko povedať, či rovnakú radosť z priebehu mali aj účastníčky, pretože občas som sa opýtala presne tie veci, na ktoré bez prípravy do mikrofónu pred porotou a celým nákupným centrom odpovedať fakt nechcete.
A tiež nechcete zmeškať televízne natáčanie, za ktoré hrozí niekoľko desiatok tisícová pokuta, no niekto, kto kladie nevinným, milým dievčatkám debilné, zákerné otázky, si ani nič iné nezaslúži. A tak som ostala večer v Žiline, bez akejkoľvek možnosti dostať sa naspäť do Prahy predtým, než začne moje prvé ranné natáčanie relácie Prostřeno. Posledný vlak do Prahy bol beznádejne plný a prvým ranným by som sa na miesto natáčania dostavila tak tri hodiny po začiatku.
Niekedy v tom čase, kedy by som dávno mala cestovať naspäť do Prahy, som sedela v župane na lehátku v privátnom wellness v hoteli, kde sa pred dvoma rokmi konal môj kasting na MISS Slovensko, tešila sa z toho, že som si konečne umyla tú hmotu z vlasov a snažila sa vybaviť si tú časť zmluvy, ktorá obsahovala sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok a konkrétne to, či pokuta za nedostavenie sa na natáčanie je 75 alebo len 50 tisíc. V obidvoch prípadoch to bolo o trocha menej než taxík zo Žiliny do Prahy, čo aplikácia vyčíslila myslím na 600 eur.
V hodine dvanástej mi napadlo skúsiť pohľadať spolujazdu, však v nedeľu večer zo Žiliny do Prahy niekto cestovať musí. Našla som jedno auto, ktoré síce bolo plné, ale vyskúšala som to. Šofér mi oznámil, že by som teoreticky mohla vojsť, ale vzhľadom na to, že už berie 3 ľudí, nie je isté či ja, môj veľký ružový kufor a obrovská kytica, ktorú som dostala a radšej utajila, do auta vojdeme.
Na miesto stretnutia som prišla v menšej neistote, no stále o trocha bližšie k cieľu, ako ešte pár chvíľ dozadu na hoteli. Všetko sme úspešne do auta natrepali, môj doprovod odfotil ŠPZ auta, však keby náhodou a ja som celú cestu v aute smerom do Prahy, so šoférom pochybného pôvodu, rozmýšľala nad tým, či som to otázkou, ktorú som položila slečne, ktorá si v dotazníku uviedla ako hlavnú záľubu klasickú literatúru, či by bol Holden Caulfield v dnešnej spoločnosti prototypom ideálneho hrdinu, predsa len trocha neprestrelila a či som tieto stresy mala za to. Pomsta. 

3. Znova som cestovala.

Čakala ma ďalšia cesta na Slovensko. Tentokrát do Bratislavy na semifinálový kasting súťaže MISS stredných škol. Začínali sme v sobotu o 9 ráno a mala som celý piatok na to, aby som sa úspešne dostala do Bratislavy. Človek by si myslel, že po skúsenosti spred pár dní, kedy som uviazla v Žiline sa zachovám zodpovedne a nebudem riskovať akýkoľvek problém s dopravou na Slovensko. Hovorí sa, že chybami sa človek učí, no tento frazeologizmus veľmi pravdepodobne predpokladá človeka, schopného existovať na tejto planéte aspoň trocha prakticky a rozumne. 

Na cestu do Bratislavy som si zarezervovala spolujazdu o 6 poobede a nič nenasvedčovalo tomu, že by som tentokrát mohla situáciu skomplikovať nejaká nepredpokladaná, neočakávaná a nežiadúca udalosť. Deň sa ale vyvinul trocha inak a po rannom tréningu som sa rozhodla absolvovať ho poobede znova a zlepšiť si čas. Spolujazdu som zrušila s tým, že si nájdem neskoršiu, keď sa vrátim po tréningu domov. No iba že by nie. Iba že by v piatok večer nič neskoršie nešlo. Vtedy predsa ľudia spolujazdy nevyužívajú! A hlavne vtedy, keď sú vlaky a autobusy úplne plné. Zrušila som istú spolujazdu s ktorou by som bola úplne krásne ešte pred desiatou v Bratislave, kvôli tréningu, ktorý som absolvovala už ráno! 

Situácia bola zúfalá, no v porovnaní s tým, čo som prežila pred pár dňami v Žiline to bola veľmi light verzia toho, čo odkážem. Google pre ukľudnenie akejkoľvek podobnej situácie poradil alkohol, tvrdšie drogy, sex, alebo relax vo vani. Po zoskenovaní a sozumarizovaní dostupných možností som zvolila vaňu s penou, napísala si na Instagram zhrunutie súčasnej situácie a začala dúfať v nejaký zázrak. V podobných situáciach nemá zmysel podliehať panike, ani sa nejako zbytočne stresovať. Odkedy neriešim veci, ktoré nemôžem ovplyvniť, som podstatne šťastnejšia. Aj keď mi hrozia veľké problémy, alebo stotisícové pokuty. A všetko, čo sa vyriešiť má sa skôr či neskôr vyrieši. Vyriešila sa aj toto. Do Bratislavy som sa nakoniec dostala nadránom a ako bonus som si so sebou priniesla jednu šialenú bolesť kompletne celého tela. Nuž, komu niet rady, tomu niet pomoci.  

4. Týrala som dievčatká

Po tom, ako som úspešne dorazila do Bratislavy, vypila 4 kávy a trocha sa prebrala životu, ma čakala ako jedného zo siedmych členov poroty, veľmi zodpovedná úloha. Vybrať z 25 dievčat, ktoré do semifinále postúpilo 10 najlepších. 10 finalistiek. Výberom sme strávili celý deň a donútiť 7 ľudí zhodnúť sa na rovnakých 10 menách bola beh na dlhú trať. Pri každom presunutí fotky semifinalistky na kôpku ,,nepostupuješ" som rozmýšľala niekoľkokrát a ani jednu sme neposlali domov bez dôkladnejšieho premyslenia. Však to mohol byť ich sen. Rovnaké veľký, ako bol kedysi môj. Po konečnom výbere som sa zhostila neľahkej úlohy a dievčatám som oznámila, či postupujú ďalej, alebo sa budeme musieť rozlúčiť. Počas tejto chvíle mi srdce bilo viac než ktorejkoľvek slečne, ktorá čakala na výsledok, klepali sa mi ruky a najradšej by som si ich ďalej zobrala takmer všetky. Ale podarilo sa. Máme ich. A sú úžasné!
V najbližších mesiacoch nás čaká spoločný veľmi rozmanitý program a už teraz sa neviem dočkať. Po sobotnom semifinále postupujúce finalistky ostali v Bratislave a ja som vymyslela, že by bolo fajn overiť dievčatá vo všeobecnom prehľade. Po tom, ako som okolo polnoci dorazila na hotel som namiesto dospávania minulej noci strávila túto nad vymýšľaním takmer 60 otázok, ktoré mali dievčatá preveriť v každej oblasti. Ako sa volala prvá žena vo vesmíre. Kto prvý oboplával svet. Po akej udalosti vstúpili spojené štáty americké do druhej svetovej vojny, za čo dostal Einstein Nobelovu cenu, alebo jedna, ktorú som im v noci predtým sľúbila - hlavné mesto Arménska. Ľahké to nebolo, no popasovali sa s tým skvelo. Táto MISSka skutočne nie je len o kráse!

5. Znova súťažím o titul Blogera roka!

Spustil sa nový ročník súťaže Bloger roka a ja som znova tam! Obhajujem. Tak dúfam, že ma v tom nenecháte :)

Dva týždne pred začiatkom som absolvovala natáčanie videovizitiek, ktorého sa zúčastnili všetci minuloroční víťazi. Prebiehalo to na trampolínach v Jump Aréne v Bratislave a ak bol niečo skutočne zlý nápad, to bolo opiť sa noc predtým. A aj keď som mala ráno pocit, že som realtívne v pohode, po prvom výskoku na trampolíne sa mi zatočil celý svet. A žalúdok. A všetko. Druhý nie najlepší nápad na svete bol ten, že ako Bloger roka si predsa nebudem pripravovať odpovede na otázky a dám to na prvú dobrú. Nabudúce by som sa pri podobných situáciach mohla zachovať aspoň trocha zodpovedne, možno by som potom nerozprávala tak z cesty, ako vtedy. Som to ale úplná, vždy neposedná, hyperaktívna ja a nehýbať som sa nevydržala ani počas pár minútového natáčania. Výsledok si môžete pozrieť TU :)

4. ročník Blogera roka je ale iný, ako predchádzajúce ročníky. Okrem iného spôsobu hlasovania a až 4 divokých kariet od poroty, sa zmenil aj spôsob vyhlasovania víťazov. Nebudeme mať jeden galavečer, počas ktorého sa vyhlásia víťazi (čo ma trocha mrzí), ale víťazi jednotlivých kategórii sa budú vyhlasovať v priebehu 10 dní, vždy iným, originálnym spôsobom. Tak to som zvedavá, čo si na nás organizátori pripravia.

Do konca hlasovanie ostávajú posledné dni a je najvyšší čas, aby som Vám o ňom vôbec povedala :)

Podporiť ma môžete zaslaním SMS v tvare: BLOGER 20 na 6661 pre Slovensko alebo 87652 pre Českú republiku. 

A ja Vám budem nesmierne vďačná! Viem, že poslať SMSku je predsa len trocha iné, ako poslať mail, no o to viac si to vážim a o to viac za každý jeden hlas z celého srdca ďakujem!

Cena SMS je pre SR 0,50€ a pre Českú republiku 13 korún. Z každého telefónneho čísla je možné zahlasovať až 5 krát. Iba pre mňa, alebo aj pre iných. Ale radšej iba pre mňa :) Celý výťažok z hlasovania poputuje na Nadáciu Križovatka, ktorá pomáha deťom, ohrozeným syndrónom náhleho úmrtia dojčiat. Čo sa mi veľmi páči, pretože možno o rok bude hlasovanie podporovať moju Nadáciu.