O tom, že bol rok 2018 rokom mojich splnených snov, ste si na tomto mieste mohli prečítať takto pred rokom. Tiež viete to, ktorý sen som sa rozhodla si v tomto roku nakoniec nesplniť. Vydesila ma predstava toho, čo bude potom. Čo sa stane, keď si splním svoj najväčší sen - bod číslo 1 na mojom ZOZNAME SNOV - NAPÍSAŤ KNIHU? Čo sa stane potom? Potrebujem mať na zozname skutočnú výzvu, ktorou kniha bola a po jej napísaní by som žiadnu nemala. Tá predstava mi dlho nedala spávať.
Ešte v decembri som si s odstupom času otvorila súbor s názvom NEINSTANTNE KRÁSNA a po prečítaní pár prvých stránok som mala zimomriavky. Prečítala som si tých niečo cez 100 strán, ktoré som napísala ešte niekedy na jeseň a vedela som, že to chcem dokončiť. Plán na rok 2019 bol jasný! BUDE KNIHA.
Nechce sa Vám čítať? Vypočujte si podcast!
JANUÁR:
BUDE KNIHA?
Do nového roka vstupujem s odhodlaním ako nikdy predtým. Som rozhodnutá! Moju prvú knihu v tomto roku dopíšem! Beriem to vážne a k počítaču si sadám každý deň ráno a vypínam ho až neskoro v noci. Píšem 15 a viac hodín denne, 7 dní v týždni. Bez prestávok. Zabúdam aj na jedlo a celé dni trávim v župane a papučiach. Neustále komunikujem s ľuďmi, ktorých príbehy budú v knihe a dávam im doplňujúce otázky. S niektorými sa stretávam osobne, aby mi celý svoj príbeh znova porozprávali od začiatku. V telefóne mám dlhé hodiny nahrávok, videá a hlasové správy. Miestami rozmýšľam, či to vôbec dokážem dať niekedy dokopy. Materiálu mám aj na tri knihy a musím sa rozhodnúť, koho príbeh nakoniec nepoužijem.
Okrem intenzívnej práci na knihe tiež makám na blogu a píšem články pre Rádio Jemné. Fungujem v šialenom pracovnom režime, no úplne si to užívam. Presne takto som si vždy predstavovala môj vysnívaný život.
ČERVENÉ MORE
Každá hotovú kapitolu posielam ďalej editorke, ktorá mi naspäť posiela na červeno opravené texty, ktoré jej po opravení posielam opäť na kontrolu. Už teraz má kniha takmer 300 strán a to ešte ani zďaleka nie je dokončená. Opravy gramatiky a štylistiky sú aj napriek tomu, že som si vždy myslela, že chyby nerobím, pomerne zdĺhavé. O červených opravených slovách sa mi najbližšie dni sníva každú noc. Čím viac do toho pozerám, tým menej chýb vidím.
PRVÉ RECENZIE
Počas písania sa stretávam s Michalom Trubanom a dostávam rady na to, ako z knihy urobiť bestseller. Jedna z rád je, aby som počas písania hotové kapitoly poslala pár ľuďom na prečítanie. Poskytnú mi totiž na vec iný pohľad, ktorý ja nevidím. Som za túto radu veľmi vďačná, sama by som to asi neurobila.
Na výzvu na Instagrame, že hľadám beta čitateľov sa mi prihlási za pár minút niečo cez 200 ľudí a ja som nadšená! Vyberám si okolo 10 ľudí a posielam im pár kapitol na prečítanie. Po pár dňoch mi prichádzajú reakcie. Ľudia mi píšu, že im tiekli slzy potokom, mali zimomriavky a medzi jednotlivými príbehmi si museli dávať prestávky na vstrebanie toho, čo prečítali. Vyzerá to super a do ďalšieho písania ma to veľmi povzbudí.
MÔJ PRÍBEH
Po tom, ako dopíšem všetky príbehy, prichádza na rad ten posledný - trinásty. Môj. Pred viac ako dvoma rokmi som ho zverejnila na blog, no aj napriek jeho dĺžke to bolo len veľmi povrchovo opísané. V knihe to chcem kompletne so všetkými detailami a vecami, ktoré doteraz nikdy nikto nevedel. Píšem aj o veciach, o ktorých som nikdy predtým nehovorila a ktoré úplne nie sú zahojené. Tieto dva týždne ma vyčerpávajú viac, ako by som čakala. Po dokončení posielam poslednú kapitolu kamarátke na kontrolu a ona mi naspäť posiela 53 pripomienok. 53! Veľa vecí beriem ako za samozrejmosť a nevysvetlila som ich dostatočne. Som za túto recenziu veľmi vďačná, no potrebujem pár dní na to, aby som to mohla znova otvoriť a doplniť všetko potrebné.
FEBRUÁR:
GRAFIK, PROBLÉM PRVÝ
Nevyhnutnou súčasťou dokončenia knihy je jej grafické spracovanie a zalomenie na tlač. V tomto momente vôbec netuším, ako veľmi dôležité to je. Grafika hľadám na Facebooku v skupine Grafici a vyberám si pána, ktorý mi poslal pár svojich prác a niečo podobné by som chcela tiež. Posielam mu moju do detailov vysvetlenú konkrétnu predstavu ako na obálku, tak aj na vnútro knihy. Hneď na úvod mu vysvetľujem, že nehľadám žiadneho umelca, ktorý mi bude meniť moje návrhy. Hľadám len niekoho, kto graficky spracuje presne to, čo mu pošlem. Prikývne, no hneď prvým návrhom obálky ukáže, že sme sa akosi nepochopili. Trvá to niekoľko ďalších týždňov počas ktorých mu posielam nákresy, videá, hlasové správy a on naspäť posiela stále niečo, čomu úplne nerozumiem. Mám pocit, že si robí zo mňa srandu. Obálku mu vrátim na prerobenie dvanásťkrát, kým je konečne podľa mojich predstáv.
DOKONČOVANIE KNIHY
Dva mesiace nehovorím o ničom inom, ako o knihe. Po celom byte máme rozložené stránky jednotlivých kapitol a papiere s poznámkami. O knihe sa mi už aj sníva a v mojich nočných snoch som ju napísala už niekoľkokrát. Každé ráno sa budím s novou myšlienkou a novým nápadom a je to tak trocha už na nervy. Som z toho psychicky vyčerpaná. Neviem to dokončiť. Stále nad tým premýšľam. Stále o tom hovorím. Stále mám pocit, že to nie je dostatočne dobré. Začínam mať pocit, že aj napriek tomu, že ma od dopísania delí len niekoľko hodín práce, nedokážem to dokončiť.
Čakám, kedy sa ráno zobudím a nenájdem doma ani notebook, ani Vladka. Vydržať to so mnou v týchto dňoch je viac než len náročné.
MAREC:
VYČERPANIE
Po takmer troch mesiacoch intenzívnej práce, na sebe začínam cítiť následky. Som stále unavená a to bez ohľadu na to, ako dlho som spala. Vôbec mi nechutí káva, nedokážem sa na nič sústrediť a aj keď viem, že mi chýbajú už len posledné úpravy, nedokážem to čítať znova. Jedno ráno sa zobudím a pri pohľade na rozpísaný text mám pocit na vracanie. Je mi fyzicky príšerne a k písaniu si beriem vedro. Keby náhodou. Ďalšie dni sa na moje pracovné miesto nemôžem už ani pozrieť.
CROSSFIT
Viem, že nutne potrebujem pauzu a ak si ju nedám, knihu nedokončím. Po 4 mesačnej pauze sa vraciam na crossfit. Okrem toho vyskúšam tiež spinning, vzdušnú akrobaciu, jógu aj funkčný tréning. Pomáha to a konečne dokážem myslieť aj na niečo iné. Je zvláštne byť zase medzi ľuďmi, no ako vždy, crossfit pomáha.
HOSŤ V PODCASTE U BUCI
Kráľovná slovenských podcastov Buca si ma zavolala ako hosťa do svojej show THE BUCA TALKS. Rozprávam o úplne všetkom a je to jeden z mojich najhodnotnejších rozhovorov, aké som kedy poskytla. Potvrdzujú mi to aj reakcie, ktorých je neskutočne veľa a sú naozaj krásne! Ľuďom sa to páči a ja zisťujem, že ma podcasty fakt bavia! Chcela by som vlastný.
Ten s BUCOU si môžete vypočuť TU alebo na Spotify TU:
Ten s BUCOU si môžete vypočuť TU alebo na Spotify TU:
HOTOVO!
Na napísaní knihy bolo najťažšie rozhodnutie, že je hotová. Nie to, ako ju vymyslieť, dať dokopy, či napísať a upraviť. Najťažšie bolo rozhodnúť sa, že je hotová. Niekde som čítala, že žiadna kniha nie je nikdy hotová. Vždy ju dokážete dokola opravovať a dokola čítať od začiatku a vždy bude niečo, čo budete chcieť zmeniť a vždy nájdete dôvod, prečo ju nepustiť z rúk. Po pár dňoch oddychu, počas ktorého som získala trocha nadhľadu sa k nej vraciam. Posledná oprava, posledné prečítanie, posledná bodka. Hotovo!
GRAFIK, PROBLÉM DRUHÝ
Po tom, ako sa mi vrátila knižka z poslednej úpravy od editorky, ju posielam grafikovi na zalomenie pred tlačou. Predpokladané dodanie je do týždňa a tak si objednávam termíny v tlačiarni a tiež dohadujem termín krstu knihy a tlačovej konferencie pre médiá.
Knižka je po ,,grafickej" stránke trocha náročnejšia, pretože na každej strane sú zvýraznené hlavné myšlienky, ktoré sú oddelené od ostatného textu. Obsahuje veľa priamej reči v kurzíve a tiež denníkových zápiskov, ktoré sú rovnako od ostatného textu oddelené. Navyše po každej oddeľujúcej myšlienke je v texte veta ,,(TU BUDE KORUNKA)", kde má grafik vložiť malú ikonku korunky. Znie to zložito, no grafik odo mňa dostal dokonalo bez chyby vypiplaný súbor s hotovou knihou, ktorý mal len hodiť do grafického programu podľa predlohy. To sa ale nestalo.
Písmo v nadpisoch nemá diakritiku a tak písmenka s dĺžňami a mäkčeňmi sú v inom type písma. Časti s textom, ktorý bol kurzívou zmizli, chýbajú medzery medzi jednotlivými dôležitými časťami a aj zvýraznené časti. Po dôkladnejšej kontrole zisťujem, že niektoré hlavné myšlienky, ktoré som ja zvýraznila už zvýraznené nie sú a náhodne sa v texte vyskytuje ,,(TU BUDE KORUNKA)", kde grafik zabudol vložiť ikonku korunky. Moje meno je na KAŽDEJ STRANE v hornej časti stránky napísané nesprávne! No to najhoršie ešte len prichádza! Slová na konci riadkov sú nesprávne rozdelené! Úplne všetky. Grafik ich nerozdelil správne a nechal ich tak, ako ich program automaticky rozdelil sám. HOD - INÁCH. OČI - ACH. ČASOP - ISOCH.
Posielam mu dlhočizný mail, v ktorom opisujem všetky chyby, ktoré som len za prvé minúty čítania našla. Odpisuje, že to je práca editorky a tak to posielam jej. Opraviť len zlé rozdelenie slov na takmer 350 stranách jej trvá niekoľko dní. Všetky chyby vpisuje do pdf súboru, ktorý mu posielam opravený a on mi ho po pár dňoch opäť pošle so zapracovanými chybami. Všetky rozdelenia slov v programe opravil, no tým sa posunuli ostatné slová a teda sa rozdelili úplne inak, na iných miestach a opäť nesprávne.
Neverím vlastným očiam a dúfam, že sa mi to len sníva. Posielam mu to naspať, či si náhodou nerobí srandu a on odpisuje, že to je práca editorky. Tá to opäť opravuje, no po jeho zapracovaní sa opäť stane to isté. Po prechádzaní zalomenia si všímam ďalšie a ďalšie chyby a tiež tie, ktoré som mu už raz na opravu poslala, no on ich neopravil. Vyhovára sa, že jemu sa to vo worde nezobrazuje správne a vety s kurzívou mu vôbec neukazuje. Po niekoľkých dňoch mi grafik začína z ničoho nič tykať a ja už strácam trpezlivosť. Na nervy nie som len ja, ale aj moja editorka. Čo ona opraví, on nezapracuje a ja musím všetko kontrolovať a stále dokola sa vynárajú nové chyby, ktoré on medzičasom urobil. Blíži sa termín zaslania knižky do tlače, no tá je po takmer mesiaci točenia sa v začarovanom kruhu kompletne rozhádzaná a na každej strane sú chyby, ktoré urobil grafik. Posúvam termín tlače, krstu, tlačovky aj vystavenia v kníhkupectvách. Stojí ma to čas, peniaze a nervy a tak mu píšem, že ukončujem spoluprácu a za tento chaos mu odmietam zaplatiť. Vyhráža sa súdom a následne si ma na FB blokuje.
Jeho meno nájdete na mojej knižke na zadnej strane - ako ,,autora" obálky. Odporúčam vyhnúť sa veľkým oblúkom.
Keď môj pohár trpezlivosti pretečie a na odporúčanie oslovujem nového grafika. Posielam mu na ukážku to, čo urobil predchádzajúci grafik a on sa nestačí čudovať. Dostáva odo mňa pôvodný súbor a o dva dni mi naspäť posielam kompletne a bez chyby zalomenú knižku presne podľa predlohy. Padá mi obrovský kameň zo srdca. Môžeme ísť do tlače!
V prípade, že potrebujete naozaj zodpovedného a šikovného grafika, kliknite sem. Mne doslovne zachránil knižku!
PRÍPRAVY NA KRST
Celý apríl sa nesie v prípravách na krst. Lebo krst knihy, to je taká malá svadba. A oddych sa zatiaľ nekoná. Vymýšľam pozvánky, pozývam ľudí, plánujem a organizujem. Všetko musí byť perfektné.
Po dlhej dobe sa začínam znova zapájať do života, stretávam sa s kamarátmi, chodím na blogerské podujatia.
PANTA RHEI AWARDS
Knižka ešte nie je na svete a nám prichádza pozvánka na Panta Rhei Awards. S Vladkom na mieste riešime to, že o rok to sem prídeme vyhrať. Neviem ako, ale to dopredu neviem nikdy. Na tomto mieste sa zoznamujem s dôležitými ľuďmi z knižného sveta. Trávim s nimi celý večer a neraz padne téma na moju knižku a jej očakávaný úspech na trhu.
PRAHA
Po dlhých mesiacoch sa na pár dní vraciam naspäť do Prahy. Vždy som ju milovala, no je zvláštne byť naspäť. Ako keby som ani nikdy neodišla. Len na víkend na Slovensko a vrátila som sa. Ako keby tých 9 mesiacov nebolo. Na chvíľku som sa cítila tak ako naposledy tu. Tak smutne. Opäť si uvedomujem, že odísť, bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vtedy mohla urobiť.
PRIŠLI KNIŽKY!
Posledné týždne som si neustále predstavovala, ako budú vyzerať. Ako budú voňať. Aké budú. A ten deň, kedy ich konečne uvidím je tu. Sú nádherné. A je ich šialene veľa. Ja som napísala len jednu, ale tu je ich toľko! Dve obrovské plné palety. Som šťastná, no pri jazde autom naspäť domov, s kufrom plnom knižiek si uvedomujem, že nie som taká šťastná, ako som si vždy predstavovala že budem, keď budem v ruke držať moju knižku. Každopádne je tu ten čas, keď si na mojom zozname môžem odškrtnúť bod číslo 1: NAPÍSAŤ KNIHU.
Po dlhých mesiacoch sa na pár dní vraciam naspäť do Prahy. Vždy som ju milovala, no je zvláštne byť naspäť. Ako keby som ani nikdy neodišla. Len na víkend na Slovensko a vrátila som sa. Ako keby tých 9 mesiacov nebolo. Na chvíľku som sa cítila tak ako naposledy tu. Tak smutne. Opäť si uvedomujem, že odísť, bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vtedy mohla urobiť.
PRIŠLI KNIŽKY!
Posledné týždne som si neustále predstavovala, ako budú vyzerať. Ako budú voňať. Aké budú. A ten deň, kedy ich konečne uvidím je tu. Sú nádherné. A je ich šialene veľa. Ja som napísala len jednu, ale tu je ich toľko! Dve obrovské plné palety. Som šťastná, no pri jazde autom naspäť domov, s kufrom plnom knižiek si uvedomujem, že nie som taká šťastná, ako som si vždy predstavovala že budem, keď budem v ruke držať moju knižku. Každopádne je tu ten čas, keď si na mojom zozname môžem odškrtnúť bod číslo 1: NAPÍSAŤ KNIHU.
KRST KNIHY
Deň pred krstom začínam pociťovať stres. Blíži sa jeden z najdôležitejších dní môjho života a aj napriek tomu, že milujem organizovanie a úplne sa v tom vyžívam, vzhľadom na to, že som chorobný perfekcionista, ku koncu je to fakt na slučku. Noc pred krstom nemôžem spať a neustále si v hlave premietam, aké to bude. Chcem, aby to bolo perfektné!
Deň pred krstom začínam pociťovať stres. Blíži sa jeden z najdôležitejších dní môjho života a aj napriek tomu, že milujem organizovanie a úplne sa v tom vyžívam, vzhľadom na to, že som chorobný perfekcionista, ku koncu je to fakt na slučku. Noc pred krstom nemôžem spať a neustále si v hlave premietam, aké to bude. Chcem, aby to bolo perfektné!
Ráno prichádzam do Panta Rhei v Auparku a o tom, čo sa tam dnes bude diať vedia všetci. Všade sú knižky a obrovské plagáty, ktoré informujú o mojom krste. S každým sa musím odfotiť. Vladko je už zo mňa trocha nervózny. Polhodinu pred začiatkom chytám paniku, pretože síce je všetko dokonalo pripravené, ja som si to nestihla skontrolovať a to vo mne vyvoláva pocit, že to nemôže byť dosť dobré. Na mieste sú koláče, nápoje, šampanské aj čokoládová fontána. Všetci vedia, čo majú robiť a na každej stoličke pre hostí je menovka a balíček. Začínajú prichádzať ľudia a všetci ma objímajú a gratulujú mi. Uvedomujem si, že sú tu všetci len kvôli mne! Všetci sa prišli pozrieť na moju knižku. Na to, ako ju uvedieme do života. Som dojatá stále viac a viac a keď vidím všetkých tých ľudí s kvetmi, ako sa na mňa hrdo usmievajú, neudržím sa a rozplačem sa tak, ako ešte asi nikdy. Tečú mi také obrovské slzy, ktoré veľmi dlho neviem zastaviť.
Sú tu úplne všetci ľudia, ktorých mám rada. Prichádza krstná mama Veronika Cifrová Ostrihoňová aj psychiater Martin, ktorý má v knižke svoju odbornú kapitolu a s ktorými knižku spoločne pokrstíme - a ako inak, než ČOKOLÁDOU! Celé je to úplne dokonalé, no ja si to všetko naplno uvedomujem až na ďalší deň. Neinstantne krásna je všade na Instagrame a v týchto dňoch môj profil dosahuje prvých milión impresií.
MÁJ:
KAMPAŇ V PANTE RHEI A V RÁDIÁCH
Spúšťa sa masívna kampaň na všetkých predajniach Panta Rhei na Slovensku a denne mi ľudia posielajú fotky, kde všade knižky videli. A tie sú skutočne všade! Do kníhkupectva chodím takmer každý deň. Pozerať sa na ne, aké sú krásne. Súčasne beží tiež kampaň v rádiu Jemné a Europe 2. Upútavky na knižku idú niekoľkokrát denne a počul ich už asi každý.
BESTSELLER
Počas písania knižky a toho, ako som pravidelne chodila do kníhkupectva, pozerala sa na knižky a predstavovala si, že tam raz bude aj moja, som si na môj zoznam snov napísala ďalší sen. A to celkom odvážny. Dostať sa do TOP 10 rebríčka Panta Rhei. Po necelých dvoch týždňoch sa deje niečo neuveriteľné. Som tam. Na prvom mieste. NEINSTANTNE KRÁSNA sa stala BESTSELLEROM!
Počas písania knižky a toho, ako som pravidelne chodila do kníhkupectva, pozerala sa na knižky a predstavovala si, že tam raz bude aj moja, som si na môj zoznam snov napísala ďalší sen. A to celkom odvážny. Dostať sa do TOP 10 rebríčka Panta Rhei. Po necelých dvoch týždňoch sa deje niečo neuveriteľné. Som tam. Na prvom mieste. NEINSTANTNE KRÁSNA sa stala BESTSELLEROM!
NEINSTANTNE KRÁSNA V MÉDIACH
Počas celého mesiaca sa moja knižka ocitá v rôznych médiach. Robíme spolu rozhovory nie len do novín a časopisov, no pár krát sa zjavíme aj v telke. Všade o mne hovoria ako o veľmi úspešnej a inšpiratívnej žene a ja si uvedomujem, že keby to bol niekto napísal predtým, lietala by som v oblakoch. No teraz nič. Ako keby sa ma to ani netýkalo. Nespôsobovalo mi to žiadne emócie, mala som pocit, že ma nič nedokáže naozaj potešiť.
POCITY
Máj 2019 môj najúspešnejší mesiac, aký som kedy zažila, no paradoxne to bol mesiac, kedy som sa z vecí vôbec nedokázala tešiť. Všetko to prichádzalo postupne a už od marca som mala pocit, že sa so mnou niečo deje. Vôbec mi neprinášali radosť veci, z ktorých by som inak odpadávala od šťastia. Odovzdanie rukopisu knihy. Odoslanie knihy do tlače. Niekoľko tisíc kníh pokope na dvoch veľkých paletách. Desiatky gratulácií od všetkých ľudí v mojom živote. Nika v rádiu. Nika v telke. Nič. Ako keby sa ma to ani netýkalo.
V týchto dňoch prestávam čokoľvek cítiť. Okrem jednej veci - únavy. Strašne nekonečnej únavy a potreby vypadnúť niekam ďaleko. Nepomáha pár dní nepracovať, nemyslieť na nič, ani dlhšie spať. Vôbec sa to nezlepšuje a ja som sa cítim rovnako. Tak nijako. Ako keby som vyčerpala všetku svoju životnú energiu. Knihe som dala úplne všetko a mne nič neostalo.
DAROVANIE KRVI
Vladko ide darovať krv a ja idem s ním. Vždy som chcela darovať krv. Po prvých odberoch si ma berie doktorka na konzultáciu a oznamuje mi, že krv nie len že darovať nemôžem, no okamžite ma musia hospitalizovať, pretože mám opäť silnú anémiu. Hospitalizáciu odmietam a odchádzam do domácej liečby. Bolo otázkou času, kedy sa to všetko na mne podpíše aj fyzicky.
RECENZIE
Z každej strany ku mne chodia nádherné recenzie na knižku. Nachádzam ich na rôznych stránkach, chodia mi na Instagrame, ale aj do mailu. Dokonca aj časopis Forbes nazval moju knižku - ,,úspešným knižným počinom influencera".
Jediné miesto, kde to s recenziami nevyzerá ružovo je na webe Panta Rhei. Na tomto mieste sa stretávajú všetci moji hejteri, ktorí sa doteraz nemali kde realizovať a tu môžu anonymne písať, čo chcú. Na stránke v recenziách pod knižkou sa zbierajú negatívne slová, z ktorých je ale jasné, že knižku nie len že nečítali, ale v živote neotvorili. To by potom nemohli napísať, že som len zlepila dokopy príbehy, ktoré mi niekto poslal už napísané, že za zisk z knihy pôjdem na dovolenku, prípadne to, že cieľom je jedine to, aby som bola v telke a slávna. Pár krát to riešim na Instagrame, no vždy vtedy pribudnú ďalšie a je úplne jasné, že to nepíšu nezávislí ľudia, ktorí si knižku kúpili a prečítali. Konštruktívnu kritiku napríklad na preklepy a chyby samozrejme beriem, no bezduché hejty, ktorých cieľom je jedine urobiť mi zle, mi nerobia dobre. Je mi smutno z toho, akí ľudia vedia byť zlí a v tomto období mi to vôbec nepomáha.
JÚN:
DIAGNÓZA VYHORENIE
Na pár dní odchádzame s Vladkom do Tatier. Potrebujem to ako soľ. Vypadnúť a vypnúť. Tieto dni mi je ale psychicky neskutočne zle. Som nervózna, stále kričím a trieskam dverami. Úplne všetko mi vadí, zo všetkého sa mi chce plakať. Nedokáže ma nič upokojiť. Stále sa s Vladkom hádam, som na neho zlá, hašterivá a útočná. A to práve on si to zo všetkých zaslúži najmenej.
Pomaly prichádzam na to, čo sa so mnou deje. Nebudem ale hovoriť, že to prišlo bez varovania a že za nič nemôžem, pretože počas prvých mesiacov tohto roka som dostala niekoľko krát varovanie, že to s prácou preháňam. Od cudzích ľudí, ale aj od mojich najbližších. Nič som si z toho nerobila, to oni tomu nerozumejú. Myslia si, že keď oni pracujú len 8 hodín, musím aj ja. No ja potrebujem viac. Dokážem pracovať viac. A kniha sa nenapíše sama a už vôbec nie za osem hodinový pracovný deň. Dlhé mesiace som žila vo svojej maličkej bubline, v ktorej existoval len môj pracovný stôl, notebook, čaj, káva a nejaké jedlo. A kniha. Moja kniha, na ktorej som tri mesiace pracovala 15 a viac hodín denne. Nič iné ma nezaujímalo, nikam som nechodila a akékoľvek návrhy na zmenu prostredia ma obťažovali. Veď ja som polroka nikde nebola! Moja jediná odpoveď na akékoľvek pokusy dostať ma von bola: ,,Nemôžem, mám prácu." Keď prišli ku nám domov kamaráti, nikdy som si nedala ani kvapku alkoholu a o polnoci som išla späť, pretože ráno mám prácu. Aj večer. Aj v noci. Vlastne vždy. Často krát ma štvalo, že vôbec prídu, nebudem môcť pracovať. Maily som kontrolovala vždy a bolo jedno, či bolo 7 ráno ale 1 hodina v noci, ja som si ho prečítala vždy hneď potom, ako prišiel. Odpisovala som na všetky správy na Instagrame a to ich chodili stovky. Tešilo ma, že dokážem fungovať takto. Tešila ma aj to, keď mi niekto povedal, že som workoholik. No nebolo treba príliš veľa inteligencie na to, aby mi došlo, že takto sa fungovať dlhodobo nedá. Trvá to už dlho a neviem, ako z toho von. Neviem, čo s tým. Dúfala som, že sa jedná o prechodný stav, ktorý po pár dňoch vymizne, no nestalo sa to. Najhoršie je, že mi ani nikto nedokáže pomôcť. Pretože ten, kto si tým neprešiel, si to nedokáže predstaviť. Je to rovnako ako s naozajstnou depresiou. Niekto, kto to nezažil, to nikdy nepochopí.
Pomaly prichádzam na to, čo sa so mnou deje. Nebudem ale hovoriť, že to prišlo bez varovania a že za nič nemôžem, pretože počas prvých mesiacov tohto roka som dostala niekoľko krát varovanie, že to s prácou preháňam. Od cudzích ľudí, ale aj od mojich najbližších. Nič som si z toho nerobila, to oni tomu nerozumejú. Myslia si, že keď oni pracujú len 8 hodín, musím aj ja. No ja potrebujem viac. Dokážem pracovať viac. A kniha sa nenapíše sama a už vôbec nie za osem hodinový pracovný deň. Dlhé mesiace som žila vo svojej maličkej bubline, v ktorej existoval len môj pracovný stôl, notebook, čaj, káva a nejaké jedlo. A kniha. Moja kniha, na ktorej som tri mesiace pracovala 15 a viac hodín denne. Nič iné ma nezaujímalo, nikam som nechodila a akékoľvek návrhy na zmenu prostredia ma obťažovali. Veď ja som polroka nikde nebola! Moja jediná odpoveď na akékoľvek pokusy dostať ma von bola: ,,Nemôžem, mám prácu." Keď prišli ku nám domov kamaráti, nikdy som si nedala ani kvapku alkoholu a o polnoci som išla späť, pretože ráno mám prácu. Aj večer. Aj v noci. Vlastne vždy. Často krát ma štvalo, že vôbec prídu, nebudem môcť pracovať. Maily som kontrolovala vždy a bolo jedno, či bolo 7 ráno ale 1 hodina v noci, ja som si ho prečítala vždy hneď potom, ako prišiel. Odpisovala som na všetky správy na Instagrame a to ich chodili stovky. Tešilo ma, že dokážem fungovať takto. Tešila ma aj to, keď mi niekto povedal, že som workoholik. No nebolo treba príliš veľa inteligencie na to, aby mi došlo, že takto sa fungovať dlhodobo nedá. Trvá to už dlho a neviem, ako z toho von. Neviem, čo s tým. Dúfala som, že sa jedná o prechodný stav, ktorý po pár dňoch vymizne, no nestalo sa to. Najhoršie je, že mi ani nikto nedokáže pomôcť. Pretože ten, kto si tým neprešiel, si to nedokáže predstaviť. Je to rovnako ako s naozajstnou depresiou. Niekto, kto to nezažil, to nikdy nepochopí.
Viac som o tom napísala tu: ,,Prežívate pokročilé štádium vyhorenia."
MOJA LIEČBA
V nasledujúcich dňoch sa snažím oddychovať. Veľa čítam, kreslím, maľujem antistresové omaľovánky, spájam čísla do obrázkov, pozerám seriály. Netrávim vôbec čas na sociálnych sieťach, neodpisujem na správy a na mail si nastavujem automatickú odpoveď, že som nedostupná a ozvem sa, keď to bude možné. Jediné písanie, ktoré odstrihnúť nemôžem je môj stĺpček na rádiu Jemné, no napísať jednu normostranu, ktorú som normálne mala do hodiny, mi trvá aj celý deň.
DOVOLENKA
V momente, kedy uvažujem nad tým, že by som potrebovala znova vypadnúť, prichádza Ford s ponukou, ktorá sa neodmieta. Požičiava nám ich novinku - Ford Tourneo Custom a my odchádzame na ďalšiu dovolenku. Pár dní sme len my dvaja, na mieste úplne bez ľudí, s krásnym výhľadom a morom. Prajem si, aby tieto dni nekončili.
DOVOLENKA
V momente, kedy uvažujem nad tým, že by som potrebovala znova vypadnúť, prichádza Ford s ponukou, ktorá sa neodmieta. Požičiava nám ich novinku - Ford Tourneo Custom a my odchádzame na ďalšiu dovolenku. Pár dní sme len my dvaja, na mieste úplne bez ľudí, s krásnym výhľadom a morom. Prajem si, aby tieto dni nekončili.
BESEDY
Po návrate z dovolenky mi je trocha lepšie a je aj najvyšší čas - čakajú ma totiž besedy s knižkou v niektorých slovenských mestách. Hneď na prvej v Trnave dostávam otázku, či plánujem napísať ďalšiu knižku a mne sa zahmlie pred očami. Síce sa už cítim lepšie, no úplne von z toho nie som.
JÚL:
BUDÚ PODCASTY!
Odkedy som bola hosťom v podcaste u Buci, stále rozmýšľam nad tým, že by som chcela svoj vlastný. Požičiavam si od Veroniky mikrofón, lebo možno to bude trapas a nikto to nebude počúvať, no po nahraní prvého sú ohlasy perfektné. Rozhodnem sa nahrávať všetky články aj v audio forme, aby si ich mohli vypočuť aj tí, ktorí nemajú čas čítať. Po prvých dňoch sa pár krát vyskytnem v TOP 10 slovenských podcastov.
Odkedy som bola hosťom v podcaste u Buci, stále rozmýšľam nad tým, že by som chcela svoj vlastný. Požičiavam si od Veroniky mikrofón, lebo možno to bude trapas a nikto to nebude počúvať, no po nahraní prvého sú ohlasy perfektné. Rozhodnem sa nahrávať všetky články aj v audio forme, aby si ich mohli vypočuť aj tí, ktorí nemajú čas čítať. Po prvých dňoch sa pár krát vyskytnem v TOP 10 slovenských podcastov.
Podcast BREAK THE RULES si môžete vypočuť na SPOTIFY, PODCASTS ADDICT aj iTUNES PODCASTS alebo na začiatku každého článku od roku 2019.
ZASE PÍŠEM!
K písaniu sa vraciam až po dvoch mesiacoch oddychu. Púšťam sa do témy, ktorú niekto nazýva pichaním do osieho hniezda. Typy (nie len) žien na Instagrame, instagramové divy, záhady a fenomény, o ktorých možno neviete. Predpokladané odsledovanie od ľudí o ktorých hovorím sa nekoná a naopak - ohlasy sú úžasné. Každú chvíľku mi na Instagrame vyskakuje nové označenie a zdieľanie a sledovatelia pribúdajú po desiatkach. Článok má za prvých 24 hodín takmer 8 tisíc zobrazení. Návrat do blogerského sveta sa podaril.
Prečítať si ho môžete TU: #FollowMe alebo ako (NE)uspieť na Instagrame
KAJA SA VYDÁVA
Moja Karolínka má svadbu. To je presne tá slečna, ktorej príbeh si môžete v knižke prečítať tiež a ktorá mne pomohla v tom najhoršom. V dobe, kedy sme sa zoznámili mi hovorila o hrozných skúsenostiach s chlapmi a dnes sme tu - na jej svadbe! Som dojatá a preplačem celú svadbu. Navyše Vladko chytá podväzok ženícha a tak - do roka a do dňa.
Moja Karolínka má svadbu. To je presne tá slečna, ktorej príbeh si môžete v knižke prečítať tiež a ktorá mne pomohla v tom najhoršom. V dobe, kedy sme sa zoznámili mi hovorila o hrozných skúsenostiach s chlapmi a dnes sme tu - na jej svadbe! Som dojatá a preplačem celú svadbu. Navyše Vladko chytá podväzok ženícha a tak - do roka a do dňa.
INSTAPROBLÉM
Na konci mesiaca sa mi deje nepekná vec. Po zverejnení každej fotky mi prichádzajú stovky lajkov od falošných profilov. Nechápem, čo sa to deje a niekoľko dní strávim nad blokovaním týchto účtov. Vôbec sa to nezlepšuje a dosahy mi padajú na 1/10 pôvodných čísel. Instagram toto správanie vyhodnocuje ako podozrivé a moje fotky nikomu neukazuje.
Ľudia mi píšu, že to musel niekto urobiť schválne a zaplatiť a že počuli o prípadoch, kedy si toto robili navzájom blogerky, ktoré si závideli spolupráce. Dávam na rady a prepínam si profil z firemného na súkromný, aby som si ho mohla zamknúť. Botov to síce zastaví, no len dovtedy, kým si profil zase neotvorím. Čo ale týmto počinom definitívne vymažem sú všetky štatistiky za celú históriu môjho Instagramu. Krása.
AUGUST:
NOVÁ PRÁCA
Počas môjho najhoršieho obdobia po dopísaní knižky intenzívne uvažujem nad mojim nasledujúcim životom. Cítim, že nutne potrebujem zmeniť. Nedokážem už pracovať z domu, stále mi pri pohľade na môj pracovný stôl nie je najlepšie. Navyše mám pocit že sa potrebujem niekam posunúť. Posielam si životopis do jednej firmy na pozíciu CONTENT SPECIALIST. Pozývajú ma na pohovor, úspešne prechádzam aj druhým kolom a už o pár dní podpisujem zmluvu na full time job. Nastupujem 1. augusta a som plná očakávaní, čo ma na tomto mieste čaká. Hneď druhý deň ochoriem tak, že nasledujúce dni strávim v posteli. Všetci sa mi smejú, že moje entrée v korporáte bolo veľkolepé. Počas tohto mesiaca sa nedeje nič zásadné okrem toho, že pracujem v normálnej klasickej práci, kde prídem ráno o 9 a o večer 17 odchádzam. Zvykám si na kartičku, ktorú si musím pípať vždy vtedy, keď niekam idem, že musím vypĺňať tabuľky, čo som kedy presne robila a tiež na to, že musím robiť to, čo mi hovorí niekto iný.
Počas môjho najhoršieho obdobia po dopísaní knižky intenzívne uvažujem nad mojim nasledujúcim životom. Cítim, že nutne potrebujem zmeniť. Nedokážem už pracovať z domu, stále mi pri pohľade na môj pracovný stôl nie je najlepšie. Navyše mám pocit že sa potrebujem niekam posunúť. Posielam si životopis do jednej firmy na pozíciu CONTENT SPECIALIST. Pozývajú ma na pohovor, úspešne prechádzam aj druhým kolom a už o pár dní podpisujem zmluvu na full time job. Nastupujem 1. augusta a som plná očakávaní, čo ma na tomto mieste čaká. Hneď druhý deň ochoriem tak, že nasledujúce dni strávim v posteli. Všetci sa mi smejú, že moje entrée v korporáte bolo veľkolepé. Počas tohto mesiaca sa nedeje nič zásadné okrem toho, že pracujem v normálnej klasickej práci, kde prídem ráno o 9 a o večer 17 odchádzam. Zvykám si na kartičku, ktorú si musím pípať vždy vtedy, keď niekam idem, že musím vypĺňať tabuľky, čo som kedy presne robila a tiež na to, že musím robiť to, čo mi hovorí niekto iný.
PODCAST U PETUSH
Petush, ktorú v poslednej dobe beriem za fakt jednu z najlepších slovenských blogeriek na pozýva do prvej časti svojho podcastu NA GAUČI S NASKLEE. Bavíme sa o mne, o vzťahoch, sociálnych experimentoch, bipolárnej poruche, ale tiež o súťaži Bloger roka, ktorú som dva roky po sebe vyhrala, no tento rok sa nekoná. Prvý krát verejne hovorím o pocitoch ohľadom blogu, ktoré dovtedy okrem môjho psychiatra nikto nevedel.
Vypočuť si ho môžete TU:
SEPTEMBER:
IZRAEL + PALESTÍNA
Začiatkom septembra odchádzame na skvelý trip do Izraela a Palestíny s Vladkom, kamarátom Peťom a mojou sestrou Natáliou. Je to pre mňa obrovský zážitok, Palestína predsa len nie je úplne klasická turistická destinácia. A ubytovanie doma u typickej arabskej rodinky tiež štandardne nezažijete. Tento týždeň si veľmi užijem, no teším sa naspäť domov do môjho pracovného režimu.
Začiatkom septembra odchádzame na skvelý trip do Izraela a Palestíny s Vladkom, kamarátom Peťom a mojou sestrou Natáliou. Je to pre mňa obrovský zážitok, Palestína predsa len nie je úplne klasická turistická destinácia. A ubytovanie doma u typickej arabskej rodinky tiež štandardne nezažijete. Tento týždeň si veľmi užijem, no teším sa naspäť domov do môjho pracovného režimu.
Viac si môžete prečítať TU: 37 RÁD, AKO PREŽIŤ V KRAJINE - NEKRAJINE: PALESTÍNE
BUDE DIÁR 2020!
Dlho s Vladkom rozmýšľame nad tým, či urobíme aj diár na rok 2020. Sme rozhodnutí, že áno, potom znova, že nie. Najprv sa do toho nechce mne, potom jemu. Pôvodný plán bol, že v septembri bude diár v tlači, no je september a my ešte ani nevieme, či bude. Nakoniec sa zhodneme, že v tom chceme pokračovať a diár bude. V najbližších dňoch zisťujem na Instagrame feedback od ľudí, aby diár na rok 2020 bol ešte lepší.
Všetko to dávame dokopy, kreslíme, vymýšľame. Meníme základné farby, vzory, pridávame meniny a sviatky. Minulý rok som si hovorila, že Plánovač snov 2019 je najkrajší diár na svet. No 2020 je ešte lepší!
Všetko to dávame dokopy, kreslíme, vymýšľame. Meníme základné farby, vzory, pridávame meniny a sviatky. Minulý rok som si hovorila, že Plánovač snov 2019 je najkrajší diár na svet. No 2020 je ešte lepší!
NOVÝ SOCIÁLNY EXPERIMENT
Podstatnú časť septembra trávim pri ďalšom sociálnom experimente. Tentokrát som si na mušku vzala SUGARDATE ZOZNAMKY a cieľom je zistiť, ako to na tomto mieste funguje. Opäť som sa do toho vrhla na 100%. Na zoznamke trávim dlhé hodiny, získam informácie a píšem. Článok dosahuje zase rozsah menšej bakalárskej práce, no rovnako je aj čitateľnosť perfektná. To písanie mi fakt chýbalo.
Článok si môžete prečítať TU: SUGARDATE, ALEBO VZŤAH, KTORÝ MÁ HODNOTU.
PREDOPERAČNÉ VYŠETRENIE
Čaká ma veľký deň. Rozhodla som sa, že je najvyšší čas na zrealizovanie operácie očí, nad ktorou rozmýšľam posledné roky. Na klinike EXCIMER som na tomto vyšetrení bola už asi pred 8 rokmi, no na operáciu ma neodporučili. Mám veľmi silné dioptrie, no počas vyšetrenia na klinike zisťujú, že na jedno okolo aj so šošovkami vidím len na 60% a na druhé len o trocha viac. Namiesto mojich -6, ktoré som posledné roky nosila, mi vychádzajú dioptrie takmer -10. Ako bonus je silný astigmatizmus, ktorý by mohol hojenie po operácií podstatne predĺžiť. Ja naozaj neviem, ako reálne vyzerá tento svet. Vzhľadom na komplikovanú očnú vadu a zlé skúsenosti z minulosti sa bojím, či na operáciu budem vhodný kandidát, no moja obavy sa nepotvrdia a operáciu absolvovať môžem. Na jednej strane sa veľmi teším, no na druhej ma čakajú predoperačné dva týždne bez šošoviek a neviem si ani predstaviť, ako prežijem takú dlhú dobu v okuliaroch.
Podstatnú časť septembra trávim pri ďalšom sociálnom experimente. Tentokrát som si na mušku vzala SUGARDATE ZOZNAMKY a cieľom je zistiť, ako to na tomto mieste funguje. Opäť som sa do toho vrhla na 100%. Na zoznamke trávim dlhé hodiny, získam informácie a píšem. Článok dosahuje zase rozsah menšej bakalárskej práce, no rovnako je aj čitateľnosť perfektná. To písanie mi fakt chýbalo.
Článok si môžete prečítať TU: SUGARDATE, ALEBO VZŤAH, KTORÝ MÁ HODNOTU.
PREDOPERAČNÉ VYŠETRENIE
Čaká ma veľký deň. Rozhodla som sa, že je najvyšší čas na zrealizovanie operácie očí, nad ktorou rozmýšľam posledné roky. Na klinike EXCIMER som na tomto vyšetrení bola už asi pred 8 rokmi, no na operáciu ma neodporučili. Mám veľmi silné dioptrie, no počas vyšetrenia na klinike zisťujú, že na jedno okolo aj so šošovkami vidím len na 60% a na druhé len o trocha viac. Namiesto mojich -6, ktoré som posledné roky nosila, mi vychádzajú dioptrie takmer -10. Ako bonus je silný astigmatizmus, ktorý by mohol hojenie po operácií podstatne predĺžiť. Ja naozaj neviem, ako reálne vyzerá tento svet. Vzhľadom na komplikovanú očnú vadu a zlé skúsenosti z minulosti sa bojím, či na operáciu budem vhodný kandidát, no moja obavy sa nepotvrdia a operáciu absolvovať môžem. Na jednej strane sa veľmi teším, no na druhej ma čakajú predoperačné dva týždne bez šošoviek a neviem si ani predstaviť, ako prežijem takú dlhú dobu v okuliaroch.
OKTÓBER:
SUPERBLOGER 2019
1.októbra, na moje narodeniny sa spúšťa prvý ročník blogerskej a influencerskej súťaže SUPERBLOGER 2019. Moja kamarátka a blogerská kolegynka Veronika založila vlastnú súťaž pre online tvorcov a celé to vyzerá úplne super. Mení sa tiež spôsob hlasovania a finalistov nevyberajú ľudia, ale priamo porota. Aj keď som si povedala, že ja už nesúťažím, súčasť tohto musím byť! Prihlasujem sa do kategórie LIFESTYLE a rozmýšľam, že by som potrebovala ešte nejaký fakt dobrý článok.
ZÚBKY
Na začiatku októbra mením zubára a v zubárskom kresle trávim dlhé hodiny. Najprv mi jeden zub vytrhne, potom ďalšie dva opravuje. Po dentálnej hygiene sa mi zapaľuje kompletne celá ústna dutina a nepomáha mi vôbec nič. Vyberiem antibiotiká, vyskúšam všetky možné aj nemožné vodičky a je to stále horšie a horšie. Zuby ma trápia celý október.
Na začiatku októbra mením zubára a v zubárskom kresle trávim dlhé hodiny. Najprv mi jeden zub vytrhne, potom ďalšie dva opravuje. Po dentálnej hygiene sa mi zapaľuje kompletne celá ústna dutina a nepomáha mi vôbec nič. Vyberiem antibiotiká, vyskúšam všetky možné aj nemožné vodičky a je to stále horšie a horšie. Zuby ma trápia celý október.
Dnes je to presne 15 dní do mojej operácie očí a začínam nosiť okuliare. Presne toto je to obdobie, ktorého som sa tak bála a kvôli ktorému som operáciu stále odkladala. V okuliaroch nič nevidím, mám na nich nesprávne dioptrie, prvé dni mi je neustále zle, točí sa mi hlava, chce sa mi vracať a doslovne trpím. Ako bonus sa v nich cítim škaredo a nechutne, takže najradšej by som nevyliezla z bytu. Musím však chodiť do práce a sú to pre mňa tie najdlhšie a najhoršie dva týždne.
Navyše ma stále trápi zápal v ústach a potrebujem sa ho okamžite zbaviť, pretože momentálne ohrozuje aj moju operáciu a to, že by som mala v okuliaroch vydržať dlhšie a termín presunúť neprichádza do úvahy. Tieto dni sú pre mňa skutočným utrpením a denne odpočítavam dni do operácie. Október je definitívne mesiacom bolesti.
NOVEMBER:
OPERÁCIA OČÍ
Konečne je tu deň D a mňa čaká operácia očí. Od rána som vo veľkom vzrušení a neskutočne sa teším. Vôbec sa nebojím, viem, že nech sa bude diať čokoľvek, horšie ako posledné týždne to nebude. Lekári mi volia metódu bez rezu 7D laserom, ktorý v jednom kroku odstráni epitel na povrchu oka, dioptrie aj cylindre. Síce sa hojí podstatne dlhšie, ako metóda s rezom, no nemá žiadne dlhodobé riziká. Celé to aj s prípravami trvá necelých 10 minút a odstránenie dioptrií na jednom oku len 70 sekúnd. O operácií som si dopredu naštudovala úplne všetko a jediná vec, ktorá ma na mieste prekvapí je zápach spáleného epitelu oka. Ako keď pálite vlasy. Do očí mi vkladajú ochranné šošovky a bez akejkoľvek bolesti a svetloplachosti, na ktorú všetci po operácií trpia, odchádzam z kliniky domov. V slnečných okuliaroch, s úsmevom na perách a kávou v ruke. Dni po operácií trávim v posteli a čakám na to, kedy ma konečne začne niečo bolieť. Tá bolesť nakoniec príde a dve noci sú naozaj odporné. Nie je to ale nič, čo by sa nedalo vydržať a čo by za to nestálo. Po vybraní ochranných šošoviek bolesť prechádza a každým dňom vidím lepšie a lepšie. Občas sa len tak prechádzam po ulici a sledujem svet. Je krásny!
Konečne je tu deň D a mňa čaká operácia očí. Od rána som vo veľkom vzrušení a neskutočne sa teším. Vôbec sa nebojím, viem, že nech sa bude diať čokoľvek, horšie ako posledné týždne to nebude. Lekári mi volia metódu bez rezu 7D laserom, ktorý v jednom kroku odstráni epitel na povrchu oka, dioptrie aj cylindre. Síce sa hojí podstatne dlhšie, ako metóda s rezom, no nemá žiadne dlhodobé riziká. Celé to aj s prípravami trvá necelých 10 minút a odstránenie dioptrií na jednom oku len 70 sekúnd. O operácií som si dopredu naštudovala úplne všetko a jediná vec, ktorá ma na mieste prekvapí je zápach spáleného epitelu oka. Ako keď pálite vlasy. Do očí mi vkladajú ochranné šošovky a bez akejkoľvek bolesti a svetloplachosti, na ktorú všetci po operácií trpia, odchádzam z kliniky domov. V slnečných okuliaroch, s úsmevom na perách a kávou v ruke. Dni po operácií trávim v posteli a čakám na to, kedy ma konečne začne niečo bolieť. Tá bolesť nakoniec príde a dve noci sú naozaj odporné. Nie je to ale nič, čo by sa nedalo vydržať a čo by za to nestálo. Po vybraní ochranných šošoviek bolesť prechádza a každým dňom vidím lepšie a lepšie. Občas sa len tak prechádzam po ulici a sledujem svet. Je krásny!
PRIŠLI DIÁRE!
V polovici novembra nám prichádza celý náklad diárov na rok 2020, ktorý je 2,5 vyšší ako minulý rok. Tentokrát putujú tiež do kníhkupectiev a budeme mať viac ako mesiac pred Vianocami na ich predaj. V nasledujúcich dňoch ich skladáme, lepíme a pripravujeme na odovzdanie distribútorovi. Počas jedného večera zisťujeme, že nám boli vytlačené nesprávne verzie a dostali sme len tretinu slovenských, no zato o 2/3 viac českých. Posielame to naspäť a čakáme na vytlačenie správnych variant. Tie sú nám doručené asi po týždni, no pri skladaní narážame na ďalší problém - vnútorné strany sú nesprávne nadierkované a teda do obálok nepasujú. Pri tomto zistení sa zavieram do spálne a plačem v posteli. Som smutná, ale súčasne aj naštvaná. Problémami pri tlači sa doručenie diárov distribútorovi predĺži o viac ako dva týždne a do kníhkupectiev sa dostávajú až na začiatku decembra.
Kúpiť si ich stále môžete na mojom e-shope TU: PLÁNOVAČ SNOV 2020
DECEMBERV polovici novembra nám prichádza celý náklad diárov na rok 2020, ktorý je 2,5 vyšší ako minulý rok. Tentokrát putujú tiež do kníhkupectiev a budeme mať viac ako mesiac pred Vianocami na ich predaj. V nasledujúcich dňoch ich skladáme, lepíme a pripravujeme na odovzdanie distribútorovi. Počas jedného večera zisťujeme, že nám boli vytlačené nesprávne verzie a dostali sme len tretinu slovenských, no zato o 2/3 viac českých. Posielame to naspäť a čakáme na vytlačenie správnych variant. Tie sú nám doručené asi po týždni, no pri skladaní narážame na ďalší problém - vnútorné strany sú nesprávne nadierkované a teda do obálok nepasujú. Pri tomto zistení sa zavieram do spálne a plačem v posteli. Som smutná, ale súčasne aj naštvaná. Problémami pri tlači sa doručenie diárov distribútorovi predĺži o viac ako dva týždne a do kníhkupectiev sa dostávajú až na začiatku decembra.
Kúpiť si ich stále môžete na mojom e-shope TU: PLÁNOVAČ SNOV 2020
PREHODNOCOVANIE
Počas celej doby po operácií je jediná vec, ktorú môžem robiť aktívne premýšľanie. Rozmýšľam nad mojim životom, nad prácou, ktorá ma v poslednej dobe začala štvať, kvôli ktorej som stále nervózna, nepríjemná, chodím domov bez nálady a kvôli ktorej sme sa s Vladkom veľa hádali. Nad tým, či je práca s influencermi, ktorých neschopnosť ovplyňuje moje výkony to, čo chcem. Chýba mi písanie, chýba mi práca na mojich veciach, ktorým som sa kvôli práci nemala vôbec čas venovať. Pri pohľade na môj pracovný stôl cítim, že mi to chýba. Chcem zase tráviť celé dni v župane a písať. Pretože viem, že to je môj svet. Rozhodne to nie je práca v korporáte. No asi som si to len potrebovala vyskúšať.
Rozmýšľam nad tým, že by som chcela dopísať knižku, ktorú som rozpísala ešte pred Neinstantne krásnou, no mala som pocit, že jej čas ešte neprišiel. Na blog zverejňujem jednu kapitolu knihy bez toho, aby o tom niekto vedel. Bojím sa, ako ľudia zareagujú, no je to ako vždy pozitívne.
S malou dušičkou o tom hovorím Vladkovi a čakám, že si zbalí kufor a odíde. Namiesto toho hovorí, že to je super nápad a že to urobíme pre väčšiu cieľovku a vo väčšom náklade. Teraz neviem, či viac nechápem tomu, že ja rozmýšľam nad ďalšou knihou, alebo Vladkovej reakcií. Povedala som o tom aj Veronike a reagovala úplne rovnako. Mám okolo seba tých najlepších ľudí, len by som ich mohla niekedy trocha viac počúvať. Na zoznam snov si dopíšem ďalší bod - NAPÍSAŤ ĎALŠIU KNIHU. S ROZUMOM!
Článok si môžete prečítať TU: LATEX, BIČE A VÍLY
ROZHODNUTIE
Predposledný deň roku 2019 podávam do práce výpoveď a viem, že je to momentálne to najlepšie riešenie, čo som mohla urobiť. Na otázku, čo budem teraz robiť odpovedám úplne štandardne: NEVIEM.
A z každého môjho ,,neviem" nakoniec vzišli veľké veci. Verím, že to ani tentokrát nebude inak. Čo ale viem je jedno - v mojom rebríčku hodnôt už nebude práca na prvom mieste. Lebo čo tam po nejako blogu, knihe, fotkách na Instagrame alebo všeobecnom úspechu, keď to najdôležitejšie mám doma a nedávam mu vôbec toľko pozornosti a energie, ako by si zaslúžil. Za najväčší úspech tohto roka by som nemala považovať napísanie knihy, alebo to, že som dokázala vyhorieť a znova sa postaviť na nohy, no to, že to on so mnou prežil. ĎAKUJEM!
Tak toto bol môj rok 2019.
A Vy sa majte najkrajšie ako viete, aj v roku 2020!
Vaša
- 17:05
- 0 Comments
