Ako rok 2018 plnil sny!

16:46

Rok 2018 priniesol toľko zmien a splnených snov, ako žiaden iný rok doteraz. Neostal kameň na kameni. Zmenilo sa úplne všetko. Keď sa pozriem na to, ako som sa cítila na konci 2017 a ako sa cítim teraz, na konci 2018, všetko je inak. To ako rozmýšľam, čo robím, čo od života chcem. Pravda je, že to stále úplne neviem, no aspoň trocha tuším.
2018 sa niesol v plnení snov. Splnila som si ich strašne veľa. A to aj také, ktorým som pomaly prestávala veriť. A to je tá najdôležitejšia vec, ktorú ma rok 2018 naučil. Veriť. Veriť snom. Nech sú akokoľvek odvážne a šialené. Lebo len vtedy, keď im veríte, ich skutočne dokážete premeniť na skutočnosť.






To je zopár momentov, ktoré sa emocionálne zapísali hlboko do mojej pamäte:


JANUÁR:

CROSSFIT
Som naspäť. Po dlhých dvoch mesiacoch necvičenia kvôli zraneniu chrbtice. Po tom, ako mi doktorka oznámila, že už crossfit nikdy nebudem môcť robiť. Som naspäť. Cvičím. Nič nevládzem. Som slabá a všetko ma bolí. Tá fyzická bolesť, ktorú mi to spôsobuje je ale menšia ako fyzická, ktorú mi spôsobovalo to, že cvičiť nesmiem. Po každom tréningu sa mi chce plakať, no stále si opakujem, že musím byť šťastná, že tu vôbec byť môžem. 


1. NEINSTANTNÁ KRÁSA
Blíži sa 21.január a s ním prvá Neinstantná krása. Nechce sa mi veriť, že môj sen pomáhať iným mením na skutočnosť. Celé dlhé dni všetko plánujem, organizujem, vybavujem. Píšem si scenár, pripravujem otázky. 
Máme kapacitu 90 ľudí a zdá sa mi neuveriteľné, že by ich prišlo až toľko. Na odporúčanie týždeň pred začiatkom spúšťam prihlasovací formulár, aby som mala približný prehľad o tom, koľko ľudí plánuje prísť. Za 12 hodín sa mi nahlasuje 200 ľudí a ja mám slzy na krajíčku. Toľko ľudí to potrebuje, no nedokážeme pomôcť všetkým.
Posledné dni som extrémne nervózna, cítim obrovskú zodpovednosť a bojím sa, aby všetko dopadlo tak, ako si predstavujem. Večer pred sedím doma úplne pokojne a viem, že nech to dopadne akokoľvek, pomôže to a to je predsa cieľ.
Niekoľko hodinová prvá Neinstantná krása dopadá úžasne. V najbližších dňoch dostávam desiatky správ od ľudí, ktorým tento projekt pomohol. Som na seba hrdá. Skutočne pomáham! Urobila som ten maličký krôčik k tomu, aby bol tento svet krajším miesto.

Viac si môžete prečítať TU:
Prvá. Neinstantná.



FEBRUÁR:

TEN DEŇ
Idem na raňajky s človekom, ktorého som spoznala u nás v gyme za zvláštnych okolností. Neviem prečo, ale mám pocit, že ho potrebujem spoznať. Neviem sa dočkať. Ako keby som vedela, že toto ráno trinásteho februára zmení celý môj život. Úplne. Že neostane kameň na kameni. 
Dáva mi otázky, ktoré mi nedajú spávať. Hovorí mi o možnosti získať na všetko odpovede. Musím ale absolvovať niečo, čo by normálneho človeka vydesilo na smrť. Nebojím sa. Veľkú noc budem tráviť inak ako roky predtým. 

SOM ROZHODCA!
Crossfit Game Open 2018 sú tu a ja si pár dní pred začiatkom znova vykĺbim rameno. Aj tak sa rozhodnem Open absolvovať. Bolí to, trpím pri každom pohybe. Vôbec si to neužívam.  Aj napriek zraneniu ramena ďalej cvičím. A v priebehu týždňa si robím osobný rekord na snatch, jerk a predný drep. Stále ale myslím na to, ako mi pred polrokom pani neurologička povedala, že crossfit už nikdy nebudem môcť robiť. Posledný workout kvôli celkovému fyzickému aj psychickému vyčerpaniu neabsolvujem.
Pred začiatkom Open si robím online kurz rozhodcu a na najbližšie týždne sa stávam odborníkom na pravidlá crossfitu a oficiálnym judgeom. V gyme trávim ešte viac času ako doteraz a počítam. 



MAREC:

KONIEC U ŽRALOKOV
V mojej vysnívanej práci v reklamke prestávam byť šťastná. Strácam motiváciu. Pochybujem o tom, či je toto to, čo chcem robiť. Prestávam sa sústrediť a dávať do práce srdce. Spomínam si na to, ako som 7 mesiacov dozadu sedela na tom istom mieste ako teraz a pozerala sa na tie obrazy na stene. Cítila som obrovské nadšenie, motiváciu a vášeň. Dnes som tam sedela znova, ale necítila som vôbec nič. Také prázdno. Neviem, čo sa stalo. Dostala som radu, že sa mám rozhodnúť podľa srdiečka. A to povedalo, že mám ísť. 21.3.2018. Deň, kedy som sa v mojom živote znova dostala na ďalšiu obrovskú križovatku s otázkou: ,,Tak čo ďalej?"

APRÍL:

VEĽKÁ NOC
Tohtoročnú Veľkú noc trávim veľmi neštandardne. Cestujem na zvláštne miesto, so zvláštnymi ľuďmi a tri dni sa dejú zvláštne veci. Dúfam, že dostanem odpovede na všetky moje otázky. Celý čas myslím na to, čo vlastne chcem. Čo by som mala robiť? Akým smerom sa vydať? Čo ma bude baviť? Kedy budem šťastná?
Celé toto zvláštne podujatie vo mne zanecháva hlbokú stopu. Nedostávam síce odpovede na všetky svoje otázky, tak ako mi bolo sľúbené, no zrazu mám pocit, že viem, akým smerom sa vydať. Naspäť do reality sa vracia iná Nika. Týždeň mi vadí prítomnosť kohokoľvek a chcem byť len sama a rozmýšľať. A písať.
Možno vám o tom poviem raz viac, no teraz bude stačiť keď budete vedieť, že tieto tri dni, tak ako som čakala, kompletne zmenili všetko. 

PROJEKT SEBADÔVERY DOVE
Stávam sa ambasádorkou Projektu sebadôvery od Dove. Je mi obrovskou cťou. Za Česko je to  úžasne inšpiratívna Kristýnka zo #zanormalniholky a za Slovensko som to ja. Cieľom projektu je vzdelávať učiteľov na základných a stredných školách a tiež rodičov a vysvetliť im, ako naučiť svoje deti to, aby boli spokojné sami so sebou. Aby sme potom na Neinstantnej kráse mali menej práce. Z tejto spolupráce mám obrovskú radosť.
Píše o mne český časopis STAR v rubrike Virtuálne hviezdy.



2. NEINSTANTNÁ KRÁSA
Po obrovskom úspechu prvej Neinstantnej krásy je tu druhá. Zloženie dievčat, ktoré budú hovoriť svoje príbehy je znova úžasné a zo všetkého mám vopred úžasný pocit. Dievčatá hovoria jeden silný príbeh za druhým a ja jednu diskusiu kvôli slzám nedokážem ani ukončiť. Tento silný zážitok zanecháva hlbokú stopu vo všetkých zúčastnených. Tak ako po prvej, aj tentokrát ma v najbližších dňoch zasypú obrovské množstvá  správ od ľudí, ktorým projekt pomáha. Píšu mi príbehy, ich šťastné konce a tiež chcú na ďalšiu prísť a porozprávať svoj príbeh. Som šťastná. Má to zmysel. 


PROSTŘENO:
Jedného pekného dňa mi Peťa oznamuje, že ma prihlásila do televíznej relácii o varení - Prostřeno. Že som hovorila, že potrebujem nejaký ďalší sociálny experiment a že toto by mohlo ísť. V prvých momentoch mám pocit, že spontánne ohluchnem. Hneď na ďalší deň mi volajú, že ma chcú do natáčania. V momente to odmietam. Do telky variť nejdem. V žiadnom prípade. 



NATÁČANIE VIDEOVIZITIEK BLOGER ROKA
Ako úradujúci Bloger roka dostávam pozvánku na natáčanie videovizitiek pre nový ročník. Cestujem do Bratislavky o deň skôr, kde stihnem s maminou a sestrou navštíviť centrum mesta a Food festival, na ktorom ochutnáme pár druhov vína. Ráno natáčame v Jump aréne. Na trampolínach. Je mi blbo a na videu som modro - fialová. Dobrý nápad s tým vínom. Na dobré nápady som bola vždy odborník. 

Organizátori Blogera roka so mnou tiež robia rozhovor o tom, aký ten môj rok bol. Prečítať si ho môžete TU:

Výsledok natáčania si môžete pozrieť TU:


KRVOU PODPÍSANÉ
V mojom obľúbenom podniku v Prahe sa stretávam s pani z Primy a podpisujem zmluvu do Prostřena. Definitívne som sa musela zblázniť.
V tejto dobe sa začínam intenzívne baviť s jedným človekom z crossfitu, s ktorým začínam tráviť neskutočne veľa času. Preberáme spolu veľmi hlboké existenčné otázky a veľa našich rozhovorov sú veľmi účinné psychoterapie. Veľa sa bavíme o vzťahoch, o tom, ako to všetko funguje. Prichádzame na to, že láska by sa teoreticky mala dať vypočítať.
Pripravuje sa na štátnice a ja sa učím s ním, trávime dlhé dni v knižnici, skúšam ho štátnicové otázky a chápem veciam, o ktorých som doteraz nemala poňatia.  

MISS SLOVENSKO
Znova cestujem na Slovensko. Tentokrát na MISS Slovensko. Tak strašne sa teším. Cestou do Bratislavy sa zastavujem v jednom roztomilom obchodíku v Brne pre tie najkrajšie šatičky na večer. S mojim finálnym vzhľadom trocha experimentujeme a chcem na vlasy ,,wet loook". Počas toho, ako mi slečna do vlasov nanáša plné dlane gélu, polievala to vodou a zalakováva lakom, začínam premýšľať nad tým, či budem mať ráno dostatok priestoru na to, aby som túto hmotu úspešne dostala z vlasov preč a dostavila sa na ďalšiu MISS udalosť a to kasting na MISS stredných škôl do Žiliny, v stave prijateľnom pre člena poroty súťaže krásy, ktorý by mal hodnotiť iných. Keď však nadránom odchádzala z hotela Hilton, kde sa koná recepcia po finále missky, začínam tušiť výskyt blížiacich sa problémov. 


MISS STREDNÝCH ŠKÔL
Na kasting Miss stredných škôl do Žiliny prichádzam hodinu pre začiatkom, čo mi poskytuje dostatok času na to, aby som sa kdesi na záchodoch nákupného centra nakreslila na tvár niečo, s čím by som si mohla sadnúť do poroty súťaže krásy a organizátorom by som nerobila hanbu. Umývať si vlasy v umývadle do úvahy úplne neprichádza a ostáva mi jediné - tváriť sa, že to tak má byť.
Počas niekoľkých hodín kastingu sa chopím mikrofónu a dievčatá týram otázkami, na ktoré pred celým nákupným centrom odpovedať nechcete. Na všetky možné témy, v niekoľkých jazykoch. Keď sa niekto zaujíma o klasickú literatúru mal by vedieť, či by bol Holden Caufield v dnešnej spoločnosti prototypom ideálneho hrdinu. Keď niekto plynule hovorí francúzsky, mal by vedieť zareagovať na otázku vo francúzštine. 
Kasting končí trocha neskôr, ako som predpokladala a nestíham posledný vlak do Prahy. O 10 večer sa ocitám v hoteli, kde pracuje kamarátka a v privátnom wellness, kde si konečne umývam ten gél a lak z vlasov rozmýšľam nad tým, či pokuta na nedostavenie sa na natáčanie Prostřena, ktoré ma čaká ráno je 75 alebo len 50 tisíc českých korún. 



MÁJ:

NATÁČAME!
Do Prahy sa dostávam niekedy nad ránom. Vezie ma veľmi podivný pán, ktorého ponuku na zvezenie som našla na jednej stránke, kde je možné zdieľať spolujazdy. 
Na prvé natáčanie sa dostavujem načas, na smrť unavená a s kruhmi pod očami ako svet. Na kameru musím odpovedať napríklad na to, ako by som uvarila paradajkovú polievku. Som trocha v rozpakoch, Polievku som doteraz nikdy nevarila. Nepriznám sa.  
Natáča sa celý týždeň, dvakrát denne. Pár krát končíme až okolo polnoci. Je to obrovský zážitok a skvelá skúsenosť, aj keď spoznávam človeka, ktorý mi pije krv. Nedokážem vystáť jej prítomnosť a jej neustále pripomienky a rýpanie. Dostávame sa do konflikt a v piatok jej ako darček donesiem na ružovo nastriekaný rýľ. Viac o tom teraz ale hovoriť nesmiem.




BLOGER ROKA 2018
Nový ročník je tu, spúšťajú sa nominácie a hlasovanie a mňa čaká posledný mesiac ako úradujúci víťaz. Často rozmýšľam nad tým, či som pre blog za posledný rok urobila maximum, či som sa niekam posunula, či som lepšia, ako minulý rok. Medzi nomináciami sa ocitám hneď v prvý deň. Tak strašne si prajem postúpiť do finále. Certifikát z minulého ročníka mi niekoľko krát veľmi pomohol, keď som o sebe pochybovala. Často sa naň pozerám. Ani po roku nestratil ani trocha zo svojho čara. Je to jeden z mojich najväčších úspechov.

SEMIFINÁLE MISS
Tento víkend trávim znova v Bratislave, kde nás čaká semifinále MISS a vyberanie finálovej desiatky. Byť súčasťou tohto projektu je pre mňa veľká česť. Užívam si celé dva dni a cítim sa úžasne. Svoju úlohu v porote beriem veľmi zodpovedne a robím všetko pre to, aby sme vybrali tú najlepšiu desiatku dievčat. Emócie tohto dňa vyvrcholia v momente, keď sa pred všetky semifinalistky postavím s papierom s výsledkami. Musím oznámiť, ktoré dievčatá postupujú a ktoré nie. Finálová desiatka je ale dokonalá. O každom dievčati som presvedčená, že tam patrí.
V noci pre dievčatá s kamarátom na telefóne pripravujem test všeobecného prehľadu. Pretože nestačí, aby boli dievčatá len krásne. Chceme vedieť, ako sú na tom aj intelektuálne. 55 otázok zo všetkých oblastí potrápi úplne všetky.  
Na konci semifinále si ma bokom berie jedna z hláv MISS stredných škôl a navrhuje mi, že by chcela, aby som sa stala súčasťou MISS a dievčatám robila mentorku. Panebože, som taká šťastná! V poslednej dobe sa cítim v Bratislave stále lepšie a lepšie a táto práca mi umožní sem cestovať ešte častejšie. Jupí.





TOPSTAR
Som v TOPSTAR na JOJke. Veď ja som vždy chcela byť v TOPSTAR. Tie moje malé sny sa mi tak krásne plnia. Hovorím o tom, čo dievčatá v MISSke ďalej čaká, aké sústredenia máme pred sebou a čo získajú víťazky. 



JÚN:

3 TÝŽDNE NA SLOVENSKU!
Cestujem na Slovensko na dlhé tri týždne. Čaká ma sústredenie s MISSkami, písanie knihy na samote u lesa a víkend v aquaparku v Budapešti. Na všetko sa úplne šialene teším. Je však niečo, kvôli čomu sa mi na tak dlho z Prahy preč ísť nechce. Každý večer si spolu voláme až do dňa kedy mi oznámi, že by už vlastne nemal, pretože si niekoho našiel. Neviem, či ma v tom momente mrzí viac to, že sa to stalo, alebo to, koho si našiel. Začínam o sebe znova pochybovať. Rozmýšľam, prečo sa to stalo. Čo mi chce vesmír naznačiť tým, že človek, s ktorým som si po tak šialene dlhej dobe naozaj rozumela si našiel niekoho, kto je úplným opakom mňa? Láska sa asi nebude dať vypočítať.
Pri tejto príležitosti som napísala článok o tom, aké najhoršie darčeky som kedy darovala chlapom. Jeden z nich bol totiž aj pre neho.

Viac TU: S láskou. Tvoja Nika

KONFERENCIA RISE AND SHINE
Idem prednášať na konferenciu. O Neinstantnej kráse. O celom mojom príbehu. Keď mi prichádza mail s pozvánkou spomeniem si na to, ako som na jednej konferencií asi pred polrokom hovorila kamarátke, že by som si strašne priala raz na nejakej konferencii hovoriť tiež. A je to tu!





BLOGER ROKA 2018
Posledné dni som smutná. Všetko sa mi rúca, nedarí sa mi. Pár dni nedvíham telefón a nereagujem na nič. Jediná vec, ktorá ma momentálne teší je postup do finále Blogera roka. V jedno ráno, kedy mi je psychicky fakt zle mi volajú z Blogera roka a pozývajú ma na raňajky na vyhlásenie mojej kategórie. Oznamujú mi, že som sa umiestnila v TOP 3, ale že to nesmiem nikomu povedať. Je pol 9 ráno, stojím na úplne rozkopanej ulici chvíľku po tom, čo som sa rozlúčila s človekom, kvôli ktorému mi bolo posledné dni smutno. Mám slzy v očiach a radosť. Tú najväčšiu. A ešte strach. Že to omylom niekde vykecám. 
Celý týždeň neriešim nič iné, len Blogera roka. Som najhoršie tretia a to je úžasné. Nič si ale neprajem viac, ako byť prvá a titul obhájiť. Raňajok vo Fachu sa neviem dočkať. Prichádzam na miesto, no okrem mňa a poroty už nikto nepríde. Žiadna TOP 3. Pretože všetko je tu len kvôli mne. Som BLOGER ROKA 2018! Obhajujem titul. Na svete nie je šťastnejší človek! 

Ako to všetko prebiehalo a čo sa dialo si môžete prečítať tu:

Obhájené. 2018, vitaj doma!



A môj prvý rozhovor ako nový Bloger roka, si môžete pozrieť TU:





BUNGEE JUMPING
Na narodky som od kamošov z gymu dostala poukaz na bungee jumping. Neviem sa dočkať. Idem skákať z mosta! Prekročím zábradlie a na najvyššom moste v Českej republike stojím ďalších 5 minút. Odmietam skočiť a pána inštruktora ničím mojimi otázkami. Nakoniec skočím a plním si jeden z najväčších adrenalínových snov zo zoznamu. Strach, ktorý pred tým prežívam, ale bolí až fyzicky a neverím, že to dokážem. 


NARODKY GYMU
Každoročná narodeninová oslava nášho gymu sa koná v rovnaký deň, ako afterpárty Blogera roka. Musím sa rozhodnúť. Neísť na oslavu narodenín môjho milovaného gymu mi trhá srdce, ale Bloger roka je jednoznačná priorita. 
Tento rok sa chalani rozhodli udeliť ceny pre BUTCHERA roka 2018 a teda pre člena gymu, ktorý urobil najväčší pokrok. Týždeň predtým sa na tabuli v gyme objavujú nominácie. 5 chlapov a 5 dievčat. A ja medzi nimi nie som. Je mi z toho smutno. A viac, ako by som bola čakala.
Začínam si uvedomovať, že posledné týždne sa mi v Prahe rúcajú hlavné piliere, na ktorých stojí môj život. Striedajú sa dni, kedy som strašne šťastná na Slovensku a potom tie dni, kedy sa vraciam do smutnej reality do Prahy, kde šťastná nie som. 

MISS V GREATE
Cestujem do Bratislavy a aj napriek tomu, aké super veci ma čakajú, som nešťastná. Skutočne veľmi, vnútorne nešťastná. Snažím sa užiť si tieto dni čo najviac, no na čo sa skutočne neteším, je návrat naspäť do Prahy. Párty v GREAT clube je celkom fajn. Veľmi nepijem, lebo ma zajtra čaká Bloger roka, tak nech som fit. Moje dievčatká majú dnes svoju prvú módnu prehliadku a ja som na ne tak hrdá. Pri tejto príležitosti od nich dostávam tričko s logom MISS a textom: QUEEN MISS STREDNÝCH ŠKÔL. Od dojatia mám slzy v očiach.




AFTERPÁRTY BLOGER ROKA
Šťastné udalosti posledných dní majú horkú príchuť a inak to nebude ani dnes. Aj napriek tomu, že to je môj deň, stretnem sa so všetkými ostatnými blogermi a určite to bude strašne super, neteším sa. Z párty odchádzame pred polnocou a teším sa na to, ako si ľahnem do postele a budem spať. Na druhý deň sa ocitám v módnej polícii jedného slovenského bulváru a chvália môj outfit. 


TÁ PONUKA
Ráno po Blogerovi roka sa budím v byte u jednej z hlavných organizátoriek Miss stredných škôl, ktorá mi ešte počas semifinále navrhuje, že v prípade potreby ma kedykoľvek u seba ubytuje. Hovorí mi, že ma chce do týmu MISS fulltime a chce, aby som mala na starosti plánovanú Českú MISS stredných škôl. Podmienka ale je, presťahovať sa do Bratislavy. Dostanem byt, voľnú pracovnú dobu, budem mať čas na blog a náplň mojej práce bude organizácia MISS s pravidelnými pracovnými cestami do Prahy. Mám pocit, že sa mi plní sen. Táto ponuka ani nemohla prísť v lepšom čase. Ani neváham. Bola by som blázon, keby som to nevzala. V Prahe ma už vôbec nič nedrží. Začínam o týždeň. Nikomu o tom nehovorím. Prehovárali by ma a to nechcem. 

S FORDOM DO TATIER
Mám 7 dní na to, aby som sa presťahovala do Bratislavy, no na najbližšie 2 mám dohodnutý výlet s Fordom do Tatier. Počas jedného rozhovoru prehodím, že sa hneď po návrate do Prahy sťahujem do Bratislavy, no netuším ako. Navrhnú mi, že mi požičajú veľké auto na sťahovanie, do ktorého vojde celý môj život. 

SŤAHOVANIE NA SLOVENSKO
Do Prahy cestujem vo štvrtok a na nedeľu mám naplánovaný odchod na Slovensko. Mám 4 dni na to, aby som si všetko zabalila a aby som sa so všetkými rozlúčila. Vidím sa len s najdôležitejšími ľuďmi, ktorým prvý krát oznamujem to, že odchádzam. Nikto to nechápe. Všetci si myslia, že som v Prahe bola šťastná. No nebola. Týmto rozhodnutím mi padá veľký kameň zo srdca. Nikto sa ma ale ani nesnaží prehovárať. Aj tak by to nemalo zmysel. 
V sobotu sa mám vidieť s najlepším kamarátom Jirkom, s ktorým som z ľudí v Prahe trávila vždy najviac času. Na poslednú chvíľku naše stretnutie ruší a odvtedy sa už neozve. Zamykám dvere na byte a posledný krát odchádzam z Prahy.



CROSSFIT V BRATISLAVE
Začínam hľadať crossfit v Bratislave. Zisťujem, že RED ROYAL, kam som chodila pred odsťahovaní do Prahy sa zrušil, no chalani odtiaľ pracujú na otvorení nového gymu. Po preskúmaní možností sa rozhodujem pre CROSSFIT PRESSBURG. Presvedčí ma to, že ako jediní majú samostatné hodiny vzpierania. Po pár prvých hodinách som ale sklamaná. Nepáči sa mi to miesto, nepáčia sa mi tí ľudia. Všetci sú takí nepriateľskí, nezdravia sa, neusmievajú sa a nezapisujú na tabuľu. Všetci si robia tak nejako, čo sa im chce. Cítim, že tam nepatrím. Mesiac to vydržím, chodím tam znechutená a členstvo si neobnovím. Rozhodnem sa počkať, kým chalani z Red Royal otvoria nový crossfit.  

13.7
Prvé dni v Bratislave mi je smutno. Neviem, či som urobila dobre. Rozmýšľam, či som si to nemala premyslieť viac. Či som sa o tom nemala s niekým poradiť. S mojimi myšlienkami sa delím s ľuďmi na Instagrame. Dostávam správu v ktorej sa píše, že nemám byť smutná. Že aj jej autor sa po dlhšej dobe vrátil na Slovensko a nemohol urobiť lepšie. Začíname si písať. Volá sa Vladimír a volá ma na víno. V piatok trinásteho. Idem, ale víno si nedám. Od tohto dňa spolu trávime každú voľnú chvíľku. Nechápem, ako som hneď prvý týždeň na Slovensku mohla nájsť niekoho tak rovnakého, ako ja. Vždy som si hovorila, že človek, ktorého si raz vezmem sa narodil 13.7. Ale možno som ho 13.7 mala stretnúť. 

SKOK Z LIETADLA
Idem si splniť jeden z najväčších adrenalínových snov, ktoré na zozname mám. Parašutistický výcvik a samostatný skok z lietadla. Ja sama skočím z lietadla. Celý deň som natešená, no moje nadšenie klesá a obavy narastajú každou ďalšou absolvovanou hodinou výcviku. Na trenažéri pokazím všetko, čo sa dá a miestami pochybujem, či ma do lietadla vôbec pustia. Púšťajú, bez zaváhania skáčem a užívam si jeden z tých najlepších pocitov, aký som kedy mala!

Video z môjho zoskoku si môžete pozrieť TU . A článok čoskoro pristane na blogu :)


ELITE BATTLE OF BRNO
Čakajú ma ďalšie crossfit závody v Brne. Týždeň predtým ležím u fyzioterapeuta s bolesťou ramena a stále vracajúcou sa bolesťou chrbta. Tejpuje ma od hlavy k päte, aby som sa v Brne nerozpadla. Ak je niečo, čo sa mi ale skutočne absolvovať nechce, je to toto. Keďže sme tím, zrušiť to už pár dní pred nejde a tak nemám na výber. 
Prvý workout je vzpieračský. Vedela som to a tak som vzpieranie trénovala poctivo posledné týždne. Ale len vzpieranie. Na chýbajúcu kondičku umieram hneď pri druhom workoute pri angličákoch na priamom slniečku. Mám pocit, že sa spustilo odpočítanie posledných minút môjho života.



AUGUST

PRÁCA SNOV
Po dvoch týždňoch v novej práci som sa k práci na MISSke ani nedostala. Dostávam inštrukcie, že budem chvíľku pomáhať jednému človeku s jeho projektami. Namiesto práce na MISS sa starám o sociálne siete klientov, ktorých táto agentúra má pod sebou a som kritizovaná za každý text k fotke, ktorý napíšem. Denne mám vyhadzované na oči to, ako všetko robím zle, robím veci, ktoré ma absolútne nebavia a postupom času sa stávam poskokom toho najviac arogantného človeka, ktorého som kedy stretla. Z voľnej pracovnej doby je sedenie v kancelárii od rána do večera a problém nie je len návšteva fyzioterapeuta ale tiež Instastories počas pracovnej doby. Jedno zverejnenie mi môže trvať až minútu a počas dňa ich tam dám aj 5!
Táto práca ma deptá každým dňom viac a viac a po mesiaci viem, že tu už dlho neostanem. Začínam premýšľať nad tým, čo so mnou bude, keď od nich odídem.

ŽIVOT BLOGERKY
Už po pár dňoch na Slovensku ma blogerský svet začína vnímať oveľa viac a dostávam pozvánky na najrôznejšie podujatia. Mám oveľa viac práce a užívam si naozajstný život full-time blogerky.
Mám pocit, že každá oblasť môjho života, ktorá bola v Prahe vychýlená z rovnovážnej polohy sa vrátila naspäť. Cítim sa vyrovnane, šťastne a tak prirodzene.

JAZDÍM FORD PRE ŽIVOT
Ford ma pozýva na akciu Jazdím Ford pre život, ktorá má ľudí preveriť v zvládaní krízových situácii za volantom. Pamätám si, keď mi o tom hovorili ešte v Tatrách a síce som prikývla, že porozmýšľam, no bola som presvedčená, že tam nepôjdem. Ak je niečo, z čoho mám skutočne strach, je to šoférovanie. Ja sama v aute ako šofér, to je ukážka krízovej situácie. Strašne sa mi tam ísť nechce, no nakoniec nie len že idem, ale prekonávam aj svoj najväčší strach a sadám za volant. Deň si neskutočne užívam a znova si potvrdzujem to, že čím je pocit strachu väčší, tým lepší pocit po jeho prekonaní príde.

TVÁR EURÓPY2
Počas dní, kedy rozmýšľam nad tým, čo budem robiť, keď odídem z práce, na mňa vyskakuje reklama na súťaž o tvár Európy 2. Pred polrokom som vyhlásila, že jediná vec, ktorá by ma dostala naspäť na Slovensko je práca v rádiu, alebo v telke. A zrazu to tu bolo. Rozmýšľam, či do toho ísť, no nakoniec natáčam v jump aréne šialené video, s ktorým sa do súťaže zapájam. Dúfam, že by som sa mohla dostať do TOP 5, pretože 5 ľudí s najvyšším počtom hlasov postupuje do finále a čaká ich jeden moderovací deň!
Po pár dňoch hlasovania sa dostávam na druhé miesto, na ktorom sa držím až do konca. Pozvánku do finálne však nedostávam. Organizátori sa rozhodujú inak a do finále pozývajú úplne iných ľudí. Tento sen si teraz nesplním.

JEDLO
Mám pocit, že som po dlhej dobe psychicky celkom v poriadku a preto mi napadne trocha zaexperimentovať s jedlom. Viem, že mám vedľa seba človeka, ktorý mi nedovolí urobiť žiadnu blbosť. Viem, že to tentokrát zvládnem. Zo stravy vysádzam cukor a začínam jesť mäso. Dlho som mäso nejedla a snažila sa myslieť na zvieratá. S vegetariánskym spôsobom stravy som ale prijímala príliš veľa sacharidov a s tým množstvom som nebola spokojná. Navyše mi táto strava spôsobovala zdravotné problémy. Rozhodla som sa, že je najvyšší čas začať myslieť konečne aj na seba.

CHCEM SVOJ DIÁR!
Dlhšie mám v hlave jednu myšlienku. Diár je mojou pravou rukou, no na trhu nie je jediný, ktorý by mi úplne vyhovoval. Neexistuje ani jediný diár, ktorý by bol nie len krásny, ale hlavne funkčný. Snívam o tom, že raz budem mať vlastný diár. O tom, ako by ten môj ideálny diár vyzeral. Aké by boli stránky. Že by bol ružový. A mal políčka na odškrtávanie. Bol by v takom zakladači, do ktorého si môžete kedykoľvek založiť všetko, čo má dierky. Beriem do ruky ceruzku a svoje predstavy dávam na papier. Chcem aby bol týždeň na dvojstránke a aby mal veľa TO DO listov.
Stretávam sa s pánom z Polygrafického centra a o mojich predstavách mu hovorím. Stále ale neverím tomu, že by sa táto predstava zmenila na skutočnosť. Vlastne sa len chcem informovať, čo všetko z toho, čo mám v hlave sa dá zrealizovať. Dni plynú a ja o tomto sne začínam pochybovať. Hovorím o ňom menej a na každú otázku o diári odpovedám neurčito. Pomaly sa s touto myšlienkou lúčim. Kúpim si nejaký v kníhkupectve.




SEPTEMBER

SOM V TELKE. A NEZNÁŠA MA CELÉ ČESKO.
Očakávaný september je tu. Moje Prostřeno začína. Natáčací týždeň som si užila, no z toho, čo sa dostane na obrazovky mám trocha stres. Všetky moje obavy sa napĺňajú a po tom, čo vidím v telke mi je blbo. Je neuveriteľné, akú prácu odviedol človek v strižni. Klobúk dole. V piatok večer mi začínajú chodiť nenávistné správy od rôznych ľudí. Mám pocit, že som po Kazmovi druhou najnenávidenejšou osobou v Česku. Ešte že som za dobu, kým sa to dostalo na obrazovky stihla zmeniť krajinu výskytu. Teraz by som sa asi bála vyjsť na ulicu.
Účasť v tejto relácii mi ale prináša prekonanie hranice 10 tisíc sledovateľov na Instagrame a funkciu SWIPE UP. Jupí.

O prvých dňoch v Prostřeno som písala TU. A o štvrtku a piatku napíšem v najbližších dňoch.



MODRÝ KONÍK
Najbližšie dni trávim na Modrom koníku a dávam dokopy 28 strán tých najväčších kuriozít, ktoré som na tomto portály našla. Článok láme rekordy v čitateľnosti v prvých hodinách a po pár dňoch má suverénne najviac zobrazení v roku 2018.  Pár mamičiek ma prestáva sledovať, no prídu desiatky nových, ktoré celú túto záležitosť berú ako zábavu.

Ak ste nečítali, robíte veľkú chybu:
SOM TEHOTNÁ???

SOCIÁLNY EXPERIMENT
V náväznosti na Modrého koníka vymýšľam ďalší sociálny experiment. Idem na speed dating a hrám šialenú bio, eko matku. Pár dní rozmýšľam nad tým, ako oznámiť priateľovi, že chcem ísť na speed dating a síce, robiť sociálny experiment, no stále je to SPEED DATING. Nadšene súhlasí a pýta sa, či môže ísť robiť experiment so mnou. Tento človek ma denne presviedča o tom, že my dvaja sme sa proste museli nájsť.

Výsledok si môžete prečítať TU:
BIO, EKO, RAW.

REFLEX
Idem natáčať Reflex o mojom príbehu života s poruchou príjmu potravy. Zažívam jedno z najhorších natáčaní, akého som kedy bola účastníkom. Redaktorka Markízy ma doslovne týra svojimi požiadavkami. Chce aby som stála pred cukrárňou a smutne sa pozerala na koláče. Aby som prirovnala k sebe sukne veľkosti XS a XL. Aby som obidve veľkosti prirovnala k sebe. Aby som smutne chodila po food kurtoch v nákupnom centre, objednala si jedlo, no na stole ho nechala a odišla. Po pár hodinách natáčania sa mi chce plakať. Čo sa týka poruchy príjmu potravy, som relatívne vyliečená, no rozhodne nie som šťastná z toho, ako vyzerám. To, čo sa počas tohto natáčania deje mi robí veľmi zle.
Z celého príbehu chce urobiť senzáciu a pýta sa na nedôležité veci. K Neinstantnej kráse a k tomu, že by mohla niekomu, kto to pozerá pomôcť sa ani nedostaneme. Hlavne, že tam bude to, že som v absolútnych extrémoch jedla vatu s citrónom.



SOM V NOVINÁCH!
Robím rozhovor do novín SME. Do naozajstných veľkých papierových novín, ktoré vždy odoberala moja starká a vždy som v nich listovala, keď ich poštárka každé ráno doniesla. A teraz som tam ja. A celý môj príbeh, pocity, myšlienky a veľké plány do budúcnosti.



DRUHÉ TETOVANIE
Rozmýšľala som nad ním dlho. Naposledy som o ňom hovorila Veronike Homolovej Tóthovej - autorke Mengeleho dievčaťa na Blogerovi roka. Že chcem TO číslo. Číslo, ktoré keď ste dostali. stratili ste nie len svoje meno. Prišli ste o všetko. O svoj život, rodinu, slobodu a ľudskú dôstojnosť. A snáď bude to moje posledné, kto kedy kto dostal. Na pripomenutie toho obrovského omylu, ktorého sme sa my ako ľudia kedy dopustili. 8.5.1945 - deň, kedy sa to všetko skončilo.



FINÁLE MISS
V priebehu septembra odchádzam z práce. Toho človeka už nedokážem ďalej vystáť. Netuším, čo budem robiť, no verím, že ma určite niekde čaká niečo lepšie. Nerozchádzame sa v najlepšom.
Na jednej strane by som sa chcela veľmi hnevať za to, ako sa ku mne zachovali, no na druhej som im strašne vďačná za to, že ma do Bratislavy dotiahli.
O pár dní neskôr je finále MISS stredných škôl. Deň, na ktorý sme sa s dievčatkami tešili od začiatku. Nie som pozvaná. Večer sedím sama doma a je mi smutno. Ale všetkým dievčatkám tak držím palce. Bojujem s tým, či si live prenos vôbec pustiť, no nakoniec sa na ne pozerať musím. Je mi smutno. Veľmi. Mala som tam byť s nimi. 

PRAHA
Fotolab ma berie na presstrip do Prahy. Čaká nás otvorenie Fotocentra s výstavou fotiek niektorých slovenských a českých blogerov vrátane mňa. Na miesto prichádzajú všetky české bulvárne plátky a ja sa stávam objektom záujmu. Všetci sa ma chcú opýtať na to, ako to s tým natáčaním Prostřeno bolo. Som rada, že sa môžem aspoň trocha obhájiť. V najbližších dňoch sa ocitám na niekoľkých českých bulvárnych stránkach v oddelení ,,české celebrity". V jednom článku píšu dokonca aj to, že som sa kvôli tej relácii presťahovala na Slovensko.



ALPHAPRIME CROSSFIT
Chalani konečne otvárajú nový crossfit gym. V najbližích dvoch mesiacoch ale funguje v režime obmedzenom na tréning denne a každý môže absolvovať len jeden tréning týždenne. Cvičiť jedenkrát týždenne ma viac štve ako teší. Rozhodnem sa počkať, kým otvoria na plný režim. Však som už vydržala tak dlho, pár týždňov bez crossfitu ešte prežijem.

KNIHA
Dlho rozmýšľam nad tým, čo s mojim životom. Čo budem robiť? Čo by ma bavilo? Pár dní prechádzam profesiu a hľadám prácu, ktorá by ma bavila. Rozmýšľam, čo ďalej s Neinstantnou krásou. A či vlastne má zmysel pokračovať. 
Niekedy v tejto dobe som bez cukru už asi mesiac a prežívam presne tie pocity, ako vždy, keď som zmenou stravy schudla. Som šťastná, motivovaná, nabudená. Zrazu mám v hlave nápad. Neinstantnú krásu som zakladala s tým, že ak by pomohla čo i len jednému človeku, malo by to zmysel. A ona pomohla desiatkam ľudí. Ako ale pomôcť všetkým? Ako tie príbehy dostať medzi viac ľudí? Vydám to knižne! V nasledujúcich dňoch nejem, nespím a píšem celé dni. Polovicu knihy dám dokopy za týždeň. Neviem, či zachránim všetkých, ale chcem sa o to aspoň pokúsiť. 

OKTÓBER

SŤAHOVANIE K VLADKOVI
Po troch mesiacoch vzťahu, kedy 6 zo 7 dní bývame u mňa, mi Vladko navrhuje, či nechcem ísť bývať k nemu a začať spolu bývať naozaj a oficiálne. Ani na okamih nezaváham. Nezdá sa mi, že by to bolo skoro. Som presvedčená, že to je najlepšie rozhodnutie, aké môžem urobiť.

BUDE DIÁR!
V jeden večer Vladkovi v slzách hovorím, že to nedokážem. Že nebudem mať vlastný diár. Že si nejaký kúpim v kníhkupectve. Plačem a som presvedčená, že si tento sen nesplním. Hovorí mi, že to dokážem. Že si splním úplne všetko, čo chcem. Len tomu musím veriť. Sľúbi mi, že mi pomôže tak veľmi, ako bude môcť. V ten večer v tento sen znova začínam veriť.
Na ďalší deň kreslím všetky návrhy, ktoré mám v hlave, plánujem, vymýšľam, snívam. Najbližšie týždne trávime nad grafikou diára celé dni a noci. Všetko trvá oveľa dlhšie, ako predpokladáme a ani vo sne by nás nenapadlo, koľko práce na tom bude. Keď si prvý krát vytlačíme prvé stránky a ja mám fyzicky v ruke to, čo doteraz bolo len v hlave, cítim sa úžasne. 

PRÁCA V RÁDIU
To rádio si ma predsa len našlo. V mailovej schránke mi pristáva mail z Rádia Jemné. Začínam pracovať v rádiu. Keď sedím prvý krát v štúdiu, moderátor Lukáš a Viki si musia myslieť, že som asi na drogách. Som najšťastnejšia presne tak, ako to niekedy dokážem. Plním si jeden z mojich najväčších snov. Každý týždeň píšem stĺpček o plnení mojich snov a od novembra ma môžete počuť na Rádiu Jemné každý piatok ráno. 




NOVEMBER

FRUITISIMO
Mám svoj vlastný nápoj. Volá sa Break the Rules, je ružový a môžete si ho kúpiť na každej prevádzke Fruitisima na Slovensku. Šťastne sa prechádzam po všetkých nákupných centrách a pozerám sa na plagátiky, na ktorých som ja.





1. KRÍZA
November je veľmi zlý mesiac. Bez cukru som už dlhé týždne a začínam mať krízu. Padám do depresie a aj keď sa s tým prvé dni snažím bojovať, úplne ma to ničí. Tri týždne sa cítim zle, nie som schopná nič robiť, som znechutená, pochybujem o celom svojom živote. Mám pocit, že nič nerobím dobre. Pochybujem nie len o každom svojom budúcom kroku, ale aj o tých minulých. Mám pocit, že všetko čo som dokázala bolo len šťastie, náhoda, alebo zhoda okolností. Pochybujem o všetkom. Uvedomujem si, že si dávam stále vyššie a vyššie ciele, no každý úspech ma teší len chvíľku. Mám pocit, že ma nič nedokáže uspokojiť dostatočne a po každom splnenom sne si na zoznam napíšem ďalší, o level vyššie.
Nie som absolútne spokojná ani s tým, ako vyzerám. Síce robím ambasádorku Projektu sebadôvery a pravidelne mi chodia správy, ako iným v ich životoch pomáham, sebe pomôcť nedokážem. Každý deň mám pocit, že som škaredá, každá žena na ulici je krajšia a je len otázkou času, kedy si Vladko nájde niekoho iného. Tieto myšlienky ma ničia.
Jeden večer o tom hovorím Vladkovi a prídeme na to, že potrebujem cvičiť. Crossfit mi vždy v podobných stavoch pomohol. Hneď ráno vstávame na ranný tréning a ja sa neviem dočkať. Viem, že mi bude lepšie. Po rozcvičke nasleduje workout s kettlbelmi, kde pri treťom swingu padám v bolestiach na zem. Neviem čo sa stalo, no bolí to tak, ako keby ma niekto pichol do spodného chrbta milión ihlami naraz. Neviem chodiť, neviem sa narovnať. Bolesť mi vystreľuje do nohy a doma preplačem väčšinu dňa od bolesti. Neviem sedieť, ležať, ani chodiť. Poobede ležím na stole fyzioterapeutovi a ten vyslovuje obavu, či som si neporanila platničku. Táto správa prilieva olej do môjho depresívneho ohňa.
Depresia vrcholí tak, že nie len že nie som schopná vstať z postele fyzicky, ale ani psychicky. Prežívam na liekoch od bolesti a väčšinu dňa prespím. Nie som schopná urobiť nič. Nevstanem z postele, ignorujem celý svet. Úplný vrchol prichádza vtedy, keď tri dni po sebe jem len čokoládky. Schovávam všetky obaly, Vladko nemôže vedieť, že som to nezvládla. Úplne som zabudla na to, aké boli tieto depresívne fázy šialene ťažké.
Vladko to nechápe, nikdy sa s tým nestretol. Nedokážem mu vysvetliť, čo sa deje v mojej hlave. Končím v rukách psychiatra, dostávam lieky a dúfam, že mi bude lepšie.
Definitívne sa utvrdzujem v tom, že spúšťačom mojich mánických aj depresívnych fáz je experimentovanie s jedlom a následné zmeny mojej váhy.

PLÁNOVAČ SNOV
Dostávam do ruky ten najkrajší diár na svete. Nazývame ho PLÁNOVAČ SNOV. Je nádherný, trocha ružový, funkčný a NÁŠ. Spĺňa úplne všetko to, čo som si vysnívala. Na jeho vzniku sa podieľali aj stovky ľudí z Instagramu, ktorí nám pri rozhodovaní radili a hlasovali v anketách. Každý, kto prispel svojim názorom je z maličkej časti maličkým spoluautorom.
Fotíme ho a konečne spúšťame predpredaj. Ten pocit, keď prídu prvé objednávky je úžasný.






DECEMBER

ČIERNE VLÁSKY
Začínam si uvedomovať, že mi čierna farba vlasov chýba. Že sa v nich cítim prirodzenejšie. Od prvého dňa, čo sa vraciam na Slovensko rozmýšľam nad tým, že by som chcela zase tmavé vlásky. Objednávam sa ku kaderníkovú na tmavú farbu, no o pár dní si to rozmyslím a idem na blond. Trvá mi dva mesiace kým do tohto rozhodnutia dospejem definitívne. Chcem čiernu.
Po tom, ako zmyjeme farbu dole ani nemám pocit zmeny. Mám jedine pocit, že som sa vrátila v čase o dva roky dozadu. Úplne som zabudla na to, ako som čierne vlásky milovala.




2. KRÍZA
Jeden deň sa Vladkovi zdôverujem s tým, že nie som spokojná s tým, ako momentálne vyzerá môj pracovný život. Vždy som chcela, aby pre mňa bolo blogovanie práca na plný úväzok, ale keď sa to stalo, prestalo sa mi to páčiť. Kvôli Instagramu, ktorý mal byť pôvodne len doplnok k blogu nemám na blog čas. Mám príliš veľa spoluprác a príliš ma to vyčerpáva. Snažím sa urobiť pre každú spoluprácu maximum, no nie vždy to ide. Rozmýšľam, či to je zvládnuteľné držať v takomto stave ďalej. Nepáči sa mi, keď sa mi ľudia snažia hovoriť, čo mám ako urobiť, napísať, odfotiť. Nie som predsa copywritter.

JEDLO
December je prvý mesiac v mojom živote, kedy som s jedlom úplne zrovnaná. Neviem, či to je liekmi, no každopádne mám prvý krát v živote pocit, že mám v hlave čo sa jedla týka, všetko v poriadku. Jem to, na čo mám chuť. Pravidelne si dám kocku čokolády a nepotrebujem viac. Denne mi chodia na Instagrame správy, že vyzerám super a schudla som. Dokonca si to všimne aj mamina.

DIÁRE
Na konci decembra prichádza vyvrcholenie celého roka. Príde celý náklad diárov!
Máme sľúbené, že prídu pred Vianocami. Ľuďom sľubujem, že ich do Vianoc dostanú. Posledný týždeň začínam tušiť problémy, pretože pošta je pred Vianocami vyťažená a štandardné dodacie lehoty sú dlhšie. Diáre prichádzajú síce pred Vianocami, ale v piatok o 7 večer, posledný pracovný deň pred Vianocami. Na jednej strane som z toho smutná, že si ľudia diáre nenájdu pod stromčekom, no na druhej ma pohľad na tie kopy diárov hreje pri srdiečku. Dokázali sme to!
Keď ľuďom píšem venovania o tom, ako si majú splniť sny a ako snom majú veriť, spomeniem si na to, ako som ja tomuto snu takmer veriť prestala.



PRACUJEME VIANOČNE
Celé naše sviatky sa nesú v pracovnom a cestovateľskom duchu. Skladáme dokopy diáre, píšem venovania, posielame. Nezastavíme sa ani na chvíľku. Mám pocit, že sme diárov nepredali až tak veľa, no keď vidím tie obrovské kopy obálok pripravených na odoslanie a predstavím si, že za každou sa skrýva jeden človek, mám pocit, že ich je šialene veľa.
Vianoce prvý krát trávim mimo svojej rodiny a mimo Slovenska. Zato s ním. Som chorá a na Štedrý deň mi je úplne príšerne. Aj napriek tomu je ukončenie roka úžasné. Tak plné lásky, ako ešte asi nikdy. Tak, ako celé posledné mesiace.
Diáre prichádzajú majiteľom a mňa zasypávajú úžasné recenzie. Všetkým sa páčia. Až teraz prichádza skutočne ten nádherný pocit, že sa to podarilo.



A čo 2019? Ja si idem splniť ten najväčší sen. Bod na zozname číslo 1! A potom mnoho ďalšieho, čo teraz neprezradím. 
A Vás odporúčam presne to isté. Ja Vám to hovorím vždy, ale vidíte, že to fakt funguje. A dôkazom toho nie som len ja, ale aj ďalší ľudia, ktorí si zoznam snov napísali a sny si pekne plnia. 
Takže hor sa na plnenie snov a mám pre Vás ešte jednu radu, na ceste za šťastím. Prijmite všetko s pokorou. Pretože nie vždy bude všetko len ružové. Nestretnete len dobrých ľudí. Nepodarí sa všetko na prvý krát. No nakoniec všetko po čase do seba zapadne. A zistíte, prečo Vám niektoré veci nevyšli. Pre mňa bolo odsťahovanie sa z Prahy to najlepšie rozhodnutie, aké som urobiť mohla, aj keď ten dôvod, prečo som sa presťahovala nakoniec zlyhal. No presne tak to dopadnúť muselo, aby som skutočne šťastná mohla byť. 



Majte sa najkrajšie ako viete aj v roku 2019!
Vaša






You Might Also Like

0 komentárov