Nedávno sa ma opýtala jedna slečna, o čom by mala písať, keby si chcela založiť blog. Poradila som jej, že o vzťahoch. Pretože ak existuje téma, ktorá sa nikdy nevyčerpá, ktorá je tak neuchopitelná, nestála a všade okolo má nekonečné zdroje inšpirácie, sú to medziľudské vzťahy. 

Neviem, či to tak majú aj normálni ľudia, ale ja mám toľko materiálu, že by som si celkom ľahko mohla založiť anonymný blog, kde by som denne vydávala článok na tému celkom tragikomických medziľudských vzťahov, stretnutí a tak všetkého okolo toho. 

A tie nie úplne vydarené stretnutia som riešila posledné dni veľmi intenzívne. No tentokrát nie tie moje! Na Instagrame som Vás vyzvala, aby ste mi posielali príbehy Vašich najhorších rande, ktoré som niekoľko dní triedila, spisovala a vybrala som celkom 50 tých ,,najlepších". 

Zamyslela som sa nad tým, čo je najväčším vzťahovým problémom u mňa a okrem toho, že priťahujem trapasy, podivných ľudí a tragikomické situácie je vec, na ktorej celkom zásadne zlyháva moja logika - správne definovanie a chápanie pojmov. Na pomoc som si prizvala Wikipédiu, pretože správne zadefinovanie je v medziľudských vzťahoch vec absolútna zásadná. A o tom Vám tu píše niekto, kto pojmom ,,rande" celkom chybne označuje úplne každé stretnutie s kýmkoľvek. Wiki (a väčšina chlapov) má ale názor iný. ,,Stretnutie dvoch ľudí, ktorí sa chcú zoznámiť, prípadne naviazať trvalejší vzťah. Na rande sa dvaja ľudia ešte len spoznávajú a zhodnocujú, či má zmysel pokračovať v ďalších schôdzkach. Za rande sa dajú tiež považovať stretnutie nasledujúce po prvom, kedy dochádza k hlbšiemu poznávaniu, rozvoju zamilovanosti a prvému intímnemu kontaktu". A potom fakt nie je ťažké spôsobovať situácie, ktoré druhá strana môže celkom ľahko označiť za najhoršie rande v živote, keď ja idem na jedlo a on ide rozvíjať zamilovanosť, prípadne nedajbože intímny kontakt. U mňa by možno pomohlo občas rozmýšľať a nebyť brzda. Existuje ale ďalších milión dôvodov, ktoré pri randení môžu byť problém. Ono vlastne pri vzájomnom spolužití mužov a žien na jednej planéte sa môže problémom stať úplne čokoľvek. A tam nepomôže vlastne vôbec nič. Tu je 50 príbehov, ktoré sú toho dôkazom: 

1. 

,,Kamarátku pozval chlap z Tinderu na golf, že on je profík, tak jej ukáže čo a ako. Rande prebiehalo v nejakom klube v Prahe, dali si potom kávu a prišlo jej to fajn. On na konci vyrovnal účet a ona sa ho zo slušnosti opýtala, či je niečo dlžná. Tak, že tréning golfu 600 korún a pozvanie na kávu 100. Ona mala v hotovosti ale len 500 a tak jej poslal číslo účtu smskou."

Nj, profík sa nezaprie. 

2. 

,,Na prvé rande ma pozval do sushi reštaurácie. Nikdy predtým som sushi nejedla, ale nepriznala som to pred ním. Dokonca som povedala, že sushi milujem. Objednala som si niekoľko roliek v domnení, že jedna rolka rovná sa jeden kúsok sushi. Jedna rolka ale znamenala niekoľko kúskov sushi a keď to začala obsluha nosiť, museli nám spojiť dva stoly, aby všetko, čo som si objednala, niekam vošlo. Pozeral trocha prekvapene a počas toho, ako som s tým bojovala a snažila sa to všetko zjesť mi povedal, že ešte nevidel takého milovníka sushi ako mňa. Nikdy som sa necítila trápnejšie ako v tom momente, kedy dvaja čašníci spájali náš a susedný stôl, aby to všetko, čo som plánovala zjesť mali kam uložiť."

Slečny som sa opýtala, koľko si toho objednala. Odpovedala, že 12 roliek, lebo niekde čítala, že 12 je tak akurát. Takže dokopy 120 kúskov sushi. Platil on. Chcem s ním ísť na rande tiež!

3. 

,,Randili sme istú dobu a raz sme sa zastavili u nej doma a zistili sme, že sme rodina. A tá moja zvyšná si o mne doteraz myslí, že som totálny úchyl." 

4. 

,,Páčil sa mi už tak polroka. Došlo na rande a vzal ma do čínskej reštaurácie, kde to nakoniec tak zahral do outu, že som to celé platila ja. Potom sme šli do Alberta a tam kupoval veci ako - toaleťák, zubná kefka, no nákup asi za 300 korún. Ja si tam medzi ten jeho nákup vzala sušienky Lotus a hovorím zo slušnosti: ,,Koľko ti mám dať?". A on hovorí: ,, Ja neviem, asi 150?""

Gentleman, vlastne môžeš byť rada, že Ti nedal zaplatiť aj ten toaleťák. Alebo, že si v reštaurácii neobjednal 120 kúskov sushi. 

5.

,,Na prvé rande ma vzal na prechádzku vianočnou Prahou a na vianočné trhy. Ukazoval mi v telefóne nejaké fotky, ale stále tam niečo skrýval. Tak som sa ho opýtala, či tam nemá nejaké nahé fotky. Odpovedal, že áno, že či chcem vidieť. Zasmiala som sa a zmenila tému. O pár chvíľ neskôr stojíme pod veľkým stromčekom na Staromestskom námestí a zrazu mi strčil do ruky telefón a tam jeho penis v celej kráse."

Ja by som ocenila to, že sa vyhneme hre na kinderko. Na vrchu čokoláda, tešíš sa na hračku a tam puzzle.

6. 

,,Písali sme si. A dlho. Raz prišiel deň, kedy sme sa vybrali na rande do parku. Romantika, túlanie, ticho a potom aj túlenie. Som si myslela. Prišiel so psom, ja milujem zvieratá, ale...celú hodinu a pol, čo sme boli spolu, hádzal tomu psovi v parku do tmy hračku a ten ju nosil späť. A ja som hodinu a pol tlieskala ako pripečená, vždy keď to doniesol. Prehodili sme spolu dokopy asi 10 viet. Snažila som sa všemožne, aj by som sa vyzliekla, aby som upútala jeho pozornosť, ale on okrem psa nevnímal nič. Možno aj zabudol, že išiel na rande so mnou. A nakoniec to celé ten magor hodil na mňa, že ja som tá čudná, že to nemá význam ďalej siliť."

To čudná si, keď si hodinu a pol vydržala tlieskať.

7.

,,Moje najhoršie rande bolo s chlapom, ktorého som stretla v študentskom bare. Všetko bolo v poriadku, až do romantickej večere na oslavu spoločných 4 mesiacov, kedy mi oznámil, že na predĺžený víkend s nami pôjde aj Viktorka. Na moju otázku, prečo mi nepovedal, že má psíka sa mi vysmial, že Viktorka nie je psík, ale 3 ročná dcéra. Od tej doby sme sa nevideli, posledné čo som od neho dostala bola SMS, že som mala vydedukovať, že je tak trocha ženatý."

Po tom, ako som tento príbeh zdieľala na Instagrame mi napísala maminka Viktorky. Tiež jej to prišlo ako zlé rande. Tak asi bolo. 

8.

,,Celé to bola strašná tragédia, hovoril len o sexe. Pri rozlúčení ma pozval k sebe domov a keď som odmietla povedal, že za jedlo a víno, ktoré zaplatil si zaslúži aspoň fajku."

Orálny sex za Chardonnay? V poriadku. 

9.

,,Asi na piatom rande som len tak prehodila otázku, ako je možné že v tomto veku nemá vzťah. On na to, že kto povedal, že nemá. Len že je to také nejasné."  

Po pár mesiacoch bol na ulici videný s tou istou nejasnou priateľkou a kočíkom. Nejasnosti dopadajú rôzne. 

10.

,,Moje najhoršie rande bolo asi pred 6 rokmi, keď som ešte bola v Brne na výške. Páčil sa mi spolužiak. stále sme po sebe tak pokukovali, až sme sa jedného dňa ,,náhodou" stretli v električke. (to, že som ho veľmi nenápadne stalkovala po prednáške radšej nebudem pripomínať). No proste slovo dalo slovo a on ma pozval asi o 3 dni na večeru. Tak ja celá šťastná som sa pekne nachystala, kúpila šatičky, lodičky, ... Po asi 10 minútach začal rozprávať o svojom biznise, ktorý pozostával z takého toho reťazového ponúkania kozmetických a výživových produktov. Čo tam človek musí nalákať milión svojich kamošov, mamu, otca, koňa, brata aby mal aspoň nejaký zárobok. Tak som o tých neskutočných blbostiach počúvala asi dve hodiny a potom som si pod zámienkou, že som si zabudla vypnúť plyn na sporáku, zavolala taxík a odfičala domov. Samozrejme mi ešte do rúk nanútil testery a prospekty, ktoré som mu sľúbila, že si určite prečítam, ale omylom som ich nechala v taxíku."

11.

,,Na rande ma vzal do pizzérie. Navrhol, že si môžeme dať pizzu na polovicu. Prišlo mi to také roztomilé, romantické. Kým som ja rozprávala, on jedol a ostal mi len jeden dielik. Vyvrcholenie prišlo, keď účet zaplatil, ale vypýtal si polovicu."

Tiež by som za najhoršie rande môjho života považovala to, počas ktorého chlap zjedol MOJE jedlo! Napríklad ja za najväčší prejav lásky beriem to, keď sa s jedlom podelím. 

12.

,,Po chvíli písania som išiel s jednou slečnou na kávu. Stretli sme sa, začali sa rozprávať. Rozhovoriť sa nebol problém, i to vyzeralo, že si máme čo povedať a rozumieme si. Hodnoty, pohľady, názory. Sadli sme si a rozprávali sa ďalej, keď z nej vypadlo niečo, čo som nevedel, či som počul správne. Bohužiaľ počul. Vyberá popolnice. Dokonca sa pochválila čižmami, ktoré mala práve na sebe. Čo na tom, že jedna bola o číslo väčšia, než druhá. Naučil ju to jeden muž, o mnoho rokov starší. Vtedy zistila, aké poklady sa v tých plechových krabiciach povaľujú a nehanbí sa to predávať na nete, samozrejme po nejakom to očistení a umytí. Chcela sa ísť ešte prejsť, ale to som sa ospravedlnil, že mám dohodnutú nejakú prácu u kamaráta a bežal preč rýchlejšie, než mi nohy stačili." 

13.

,,Mala som rande s chlapom, ktorý mi po polhodine začal rozprávať, že na neho bolo podané trestné oznámenie za znásilnenie. Cítil sa tak strašne nevinne a bol tak dobrý, že mi to celé detailne opísal. Bola to jeho ex, ktorá tvrdila, že je tehotná, ale údajne nebola. Tak sa jej chcel pomstiť, naposledy s ňou spať a odkopnúť ju. Tak na to došlo, už v nej bol, chýbalo do konca posledných pár prírazov, keď zrazu začala pindať, že nechce. Ale že je predsa chlap, nie? Tak to proste dokončil. Ona začala jačať a zavolala políciu. Celkom dobrá historka na prvé rande."

14. 

 ,,Na rande ma pozval gay. To, že je gay som zistila až na konci večera, kedy sa to celkom schyľovalo k nejakému fyzičnu a on sa ku mne naklonil a povedal mi, že je vlastne gay, ale chcel si to overiť. Ale že fakt je, že som ho presvedčila."

Skúška správnosti je v živote dôležitá. A obzvlášť vtedy, keď sa jedná o mužský vývod tráviacej sústavy. 

15.

,,Keď som bola v USA, tak som raz bola na rande s jedným chlapom z Rumunska. Po asi hodine som si uvedomila, že rozprávam len ja. Tak som na neho vyblafla, že čo sa deje. A on, že by sa so mnou rád rozprával, ale vôbec nemá chuť hovoriť anglicky aj vo voľnom čase. Že škoda, že neviem po rumunsky. Že to by sa so mnou rád rozprával."

16.

,,Moje najhoršie rande bolo to, ku ktorému vôbec nedošlo. Pozvala som ho do kina, ale on mi napísal, nech sa nehnevám, ale že určite budem šťastná s iným. A že kvôli nemu nemám plakať."

Možno práve tento typ najhoršieho rande je ten najlepší, aký sa Ti mohol stať. Ver mi. 

17.

,,Zoznámili sme sa na Autosalóne, kde som robila hostesku. Vypýtal si moje telefónne číslo a o pár dní sme sa stretli v jednej luxusnej reštaurácii v Bratislave. Celý čas hovoril o sebe, o svojich autách, firmách, peniazoch. Čerešničkou na torte bolo to, keď mi oznámil, že mi rád zaplatí plastiku pŕs, ak by som chcela."
Tak nakoniec happyend.

18.

,,Stretli sa sa v centre Brna, že sa len tak pôjdeme prejsť. Po ceste sme sa rozprávali a on hovoril o tom, ako študoval na strednej v Anglicku a ako tam na neho boli zlí a u toho plakal. Na prvom rande! No a išli sme cestou až k nemu domov, takže ja som ho vlastne odprevadila a odtiaľ som musela cez celé mesto ku sebe. Na záverečné finále sme išli do obchodu a tam zistil, že nemá ako zaplatiť, tak som to zaplatila za neho. A keďže som vo vzťahoch nepoučiteľná, tak som s nim išla aj na druhé rande a on zase v obchode nemal na zaplatenie. Náhoda? Nemyslím si."

Čítala som o nejakej slečne, ktorá si nechávala od chlapov s ktorými spávala kupovať iPhony a potom ich predávala. Platenie nákupov je síce trocha nižší level, ale celkom to funguje zjavne tiež. 

19.

,,Asi tri roky dozadu v auguste, som sa večer stretla s jedným chlapom a pozorovali sme spolu Perzeidy. Romantika ako blázon, ležali sme v tráve, rozprávali sa. Potom sme chvíľku mlčali, ale nebolo to trápne ticho, proste sme sa kukali na krásne nebo, keď on si zrazu prdol. Povedal ,,Ježiši". Ja som nevedela, ako mám reagovať, tak som sa tvárila, akože nič a normálne pokračovala v konverzácii. Bolo mi za neho tak trápne."

To chápem. Trápne mi je tiež. Skoro som to sem ani nedala. 

20.

,,To najhoršie prvé rande bolo s chlapom z Tindru, s ktorým sme si písali strašne dlho. Stretli sme sa v bare a vypila som obrovské množstvo zlatých tequil. Skončila som na obrubníku pred barom, nemohla som chodiť. Zvracala som do kvetináča a on mi držal vlasy. Ráno som sa prebrala u neho doma s mokrými vlasmi, nahá na gauči, zakrytá dekou. Keď som sa ho opýtala, či sme spolu spali povedali, že ma jedine vyzliekol, hodil do sprchy aby odstránil zvratky a položil na gauč. A tiež to, že nekrofíliu neobľubuje."

Po zlatej tequile končím podobne. Nepiť to. Alebo najlepšie nepiť nič. A rozhodne nie na rande. Dobrá rada, vezmi k srdcu. 

21.

,,Ja som si svoje najhoršie rande spôsobila sama. Písal mi chlap, že by sa chcel stretnúť, ale ja som nevedela, ako ho odmietnuť a tak sme sa dohodli, že sa poobede pôjdeme prejsť. Predtým som ale bola na obede s kamarátkou a tak veľmi sa mi za ním nechcelo, že som ju nakoniec poprosila, nech ide s nami. Na zraz s ním sme teda prišli dve a ja som ho pozdravila so slovami: ,,Ahoj, Markétka dnes pôjde s nami, snáď to neva." Tak chvíľu chodil s nami, počúval ako sa rozprávame, nasadil si slúchadlá a proste sa odpojil. Bez slova. Od tej doby radšej všetkých odmietam rovno."

22.

,,S jedným chlapom sme si dosť písali, chodili spolu von a on ma jeden deň pozval do kina na romantickú slaďárnu. Kúpil ružu, popcorn. všetko ideálne, až kým jeho ďalšia veta nezačala: ,,To môj bývalý priateľ..." a potom mi to došlo. Takže som vlastne na rande bola s gayom."

23.

,,Dotyčný sa opil z dvojky vína, hovoril mi príbeh jeho zlatej rybičky a ťahala som ho v podpätkoch domov, pretože si nebol schopný ani odomknúť. A korunu tomu nasadil keď mi napísal, že či môže náš vzťah zoficiálniť na Facebooku."

24.

,,Najhoršie rande bolo s chlapom, ktorý celú dobu mlčal. Akože úplne celú. Boli sme asi na hodinovej prechádzke a len ja som sa zúfalo snažil to ticho narušiť afektovanými vetami z núdze ako ,,jee tu som nikdy nebola, kde sme", na čo on odpovedal zamyslene ,,hmm". Myslím, že som ho tým svojim ,,jeeee" na každom rohu dostatočne odradila a už sa nikdy neozval."

25.

,,Bolo to s ním moje prvé rande. Hrozne pršalo a ja som nemala dáždnik. Ponúkol sa, že pôjdeme pod jedným. Po chvíli ale povedal, , že pod ním musí ísť sám, že by mu zmokol účes a oblečenie a potom ešte musí niekam ísť a tam potrebuje vyzerať dobre. Takže som zmokla ešte viac. Od tej doby sme sa nevideli a som za to rada."

26.

,,Moje najhoršie rande bolo asi pred rokom. Písali sme si, rozumeli sme si. A potom mi napísal, že ma naberie a niekam pôjdeme. Čakala som kaviareň, kino, alebo jedlo. Čokoľvek. Vzal ma do pizzérie, kde sedelo ďalších jeho asi 8 kamarátov. Ja som tam medzi nimi bola jediné dievča.. Nepoznala som ich, takže som sa s nimi nemala veľmi o čom baviť. Strávili sme tam asi 2 hodiny, oni sa celú dobu bavili o motorkách, hrali hry na mobile, bavili sa o iných ženách. Keď som ho poprosila, či nemôžeme ísť domov, sa takmer naštval, že sa mu od kamarátov ešte ísť nechce."

9 chlapov a najhoršie rande?

27.

,,Bolo to s hercom. Zavolal ma na výstavu vesmírnych lodí. Hneď pri vstupne nemal dostatok peňazí na vstup, ja som musela doplácať. Po asi troch hodinách tvárenia sa aké to je fascinujúce sa ešte asi 20 minút bavil virtuálnou realitou v kresle, mne t nej bolo po troch minútach zle, akoby som sa opila, tak som len stála a čakala. Večer zakončil tým, že celý čas rozprával fakt len o sebe a svojej kariére. Aspoň som ten monológ mohla zapíjať pár pohármi vína, ktoré som si samozrejme sama zaplatila."

O výstave vesmírnych lodí som si prečítala v Národnej technickej knižnici, kedy som práve príbehy spisovala v tichej zóne a rozosmialo ma to tak, že som sa musela ísť ukľudniť von. Ako nech sa už dialo čokoľvek, ale výstava vesmírnych lodí to je milión bodov za kreativitu a rada si vezmem na neho kontakt. 

28.

,,Po tom, ako sme si povedali, že sa vídavať nebudeme, mi poslal číslo účtu kam mu mám poslať peniaze za jedlo a polovicu za taxík, ktorý platil."

29.

,,Jeden chalan celý čas hovoril o svojom biznise, ktorý spočíval v nejakom finančníctve, že propaguje nejakú kartu, ktorú keď použijete pri nákupe, tak Vám z neho časť peňazí pripíše naspäť a snažil sa ma nahúckať, aby som s ním podpísala nejaké papiere, aby som tiež mala tieto úžasné benefity. No najhoršie ešte len prišlo, aj keď samotná konverzácia bola tiež nudná, keď ma jeho biznis a finančníctvo vôbec nebavilo. Ale potom... on začal robiť drepy uprostred námestia. A navyše so zlou technikou." 

30.

,,V skutočnosti vyzeral ako na fotkách, pekný chlap, ale vzal ma na rande do "mekáče", potom z neho vyliezlo, že nechce vzťah, len sex a vrcholom všetkého bolo, že mi oznámil, že vlastní v centre Prahy bordel a ak chcem, môžem si prísť privyrobiť. Ale najprv si ma musí vyskúšať sám, pretože to tak robí." 

Správny podnikateľ! Do predaja len overené. 

31.

,,Stretli sme sa asi po dvoch týždňoch písania si na Badoo. Na fotkách vyzeral veľmi dobre a celkom som sa tešila. Aké ale bolo moje prekvapenie, keď na rande prišiel človek, ktorý vyzeral ako starší a oveľa škaredší príbuzný chlapa na fotke. Celý čas hovoril o tom, že dobre vie, že je škaredý a že preto ho nikto nechce a opýtal sa ma, či si myslím, že je škaredý. No ale ako čo povieš na takú otázku, keď fakt je?" 

32.

,,Chlap mi na prvom rande oznámil, že je na antidepresívach a teda nemá chuť na sex, ani nič podobné."

33.

,,Pozval ma na víkend k sebe na chatu. Videli sme sa predtým 2 x a ja som z neho nebola veľmi nadšená, ale potrebovala som vypadnúť z Prahy. Išlo sa v 6 ľuďoch a on sa mi tam začal nejako veľmi páčiť - divné. Začal ma fakt brať a ešte sme aj spali spolu v posteli. Našťastie mi vtedy končila menštruácia, takže som si hovorila, že aj tak k ničomu nedôjde. V sobotu sa dosť pilo a ja normálne nepijem skoro vôbec. Vtedy mi to ale nejako chutilo. A potom už neviem. Prebudila som sa v nedeľu poobede v jeho objatí, na gauči vedľa postele, s mokrými vlasmi. Začalo mi to strašne šrotovať a nechápala som vôbec nič. On sa asi po hodine prebral a pýtal sa, ako sa cítim. Začali sme sa rozprávať a on zistil, že si nič nepamätám a ja som zistila, že som ho asi o 10 večer zatiahla hore do izby a prebehol sex. Dodnes mi to sem tam pripomenie, že to bolo strašne divné a že to ešte nezažil. Tesne po akte som sa pozvracala a preto ma vzal do sprchy a celú ma umyl. Aj vlasy. V tú chvíľu som začala premýšľať, kde je môj menštruačný kalíšok. Nenápadne som sa rozhliadla po izbe a potom som sa ho opýtala. Začala som sa desiť, ako pôjdem na gynekológiu, aby mi ho vybrali. Neviem, ako sa to stalo, ale našťastie bol na svojom mieste. Cítila som sa ultra trápne a hovorila som si, že ak toto zvládne na treťom rande, že to bude vážne."

Tento príbeh by si mala poslať firme, ktorá ten kalíšok vyrába. Lepší feedback určite nikdy nedostali. 

34. 

,,Moje najhoršie rande bolo keď po mňa týpek prišiel na aute domov, ani sa neuráčil z auta vystúpiť a keď som nastúpila, začal mi vykať. Som sa cítila ako nejaká starena a to mi vtedy ťahalo len na 20. Potom z neho z ničoho nič vyletelo, že mi doniesol kinder vajíčko, ružu, Coca Colu, cheeseburger z McDonald´s, kávu a všetko mi to podával do ruky. Ja ako zdravo žijúca a stravujúca som skoro odpadla. Káve som sa ale potešila, no keď som ju ochutnala som opľula celú palubovku. Bolo tam asi 10 kociek cukru. Keď tú kávu uvidel na svojej palubovke, skoro odpadol on. Rande však pokračovalo ďalej a zobral ma do kina, vraj aby sme sa lepšie spoznali. Neprehodili sme spolu ani pol slova, ale zjavne po tom incidente ani nebolo treba." 
Tiež sa nebavím s ľuďmi, ktorí si dávajú do kávy cukor. Chápem. 

35.

,,Bolo to s chlapom, s ktorým sme sa zoznámili na zastávke električky. Bol pekný, milý a ja som ho tam čas od času stretávala. Išli sme na kávu a prejsť sa do parku, kde mi po chvíľke začal zrazu rozprávať, ako je veľmi obdarený a ako ho niektoré slečny nezvládajú. A na konci z neho vypadlo, že je tak trocha zadaný. Teda bývajú spolu. Teda, je to snúbenica." 

Teda, je to debil. 

36.

,,Išla som na rande naslepo. Prvú ranu mi zasadil hneď po príchode, keď ukázal na hodinky a povedal, že už čaká 5 minút a druhú v reštaurácii, keď som si vypýtala jedálny lístok, pretože po celom dni v práci som bola šialene hladná, tak mi hneď povedal, že ma na jedlo nepozval a nič za mňa platiť nebude."

37.

,,Na prvom rande sa ma opýtal, akú mám výšku a váhu, že potrebuje spočítať BMI, pretože nevie, či nie som náhodou na hranici príťažlivosti."

38.

,,Stretávali sme sa pár mesiacov a začali riešiť to, že by sme sa mohli dať dokopy, keď mi na jednom rande oznámil, že budeme musieť spolu chodiť tajne, pretože má priateľku."

39. 

..Bolo to moje prvé a aj posledné rande cez internetovú zoznamku. Stretli sme sa na obed, dali sme si jedlo. Celý čas ma zvádzala pohľadom. Vedela flirtovať ako bohyňa. Šialene si ma obmotala okolo prsta už po troch hodinách. Presunuli sme sa do baru, kde si dala víno a zavolala ma k sebe domov. U nej sa ma opýtala, či by som jej mohol pomôcť s tapetami! Otvorila ďalšiu fľašu vína, sadla si na gauč a pozerala sa, ako som dve hodiny tapetoval obývačku. Keď som bol hotový oznámila mi, že si pôjde ľahnúť, pretože je unavená a pokračovanie necháme nabudúce. Že aj tak si potrebujem ísť domov dať sprchu. Na ďalší deň mi napísala správu, že nie som jej typ." 

40.

,,Najhoršie rande, aké som kedy zažilo bolo so ženatým kolegom, o ktorom som ale nevedela, že niekoho má. Randili sme niekoľko mesiacov a raz nás v jednej čajovni prekvapila manželka s 6 ročnou dcérou. Jeho dcérou. Celý čas som si myslela, že Eli je pes. Argumentoval, že nikdy nepovedal, že to je pes. No ale nepovedal ani to, že to je človek."

41.

,,Hrozne som sa opila a pri ISTEJ činnosti som ho pozvracala. Mala som morálnu kocovinu ešte mesiac. Potom sa ale ozval, že by ma rád videl znova." 

Proti gustu...

42.

,,Zoznámila som sa s jedným chalanom. Písali sme si pár mesiacov. Posielal mi takmer každý deň fotky svojho krásneho pittbula, selfíčka, alebo videá z prechádzky. Pár krát sme boli na rande, kde mi stále rozprával o tom psovi. Ako boli včera na prechádzke, ukazoval fotky a tak. Jedného dňa som však bola na párty a dala som sa do reči s nejakou slečnou, ktorá bola z toho mesta ako on a tak som sa jej opýtala, či ho náhodou nepozná. Dozvedela som sa, že to je jeho bývalá a ten pes je jej. Len v tom čase už bol dva roky mŕtvy."

43.

,,Po týždni randenia, kedy sme boli spolu denne sa ma opýtal, či mu nepožičiam 500€, lebo vraj kvôli tomu, že trávil čas so mnou, nemal čas pracovať a nemá ma predsa za čo pozvať na kávu."

44.

,,Stretla som na koncerte chlapa. Tancovali sme. Po dvoch rokoch mi ten chlap napísal! Išli sme na rande. Všetko super, milý, pekný, vtipný. Na rozlúčku sme sa pobozkali. Týždeň potom mi kamarát posiela odkaz na porno. On v ňom bol. Mal aj svoje umelecké meno. A tých videí tam bolo niekoľko. A to najlepšie? Boli to GAY porná! A ja som sa s ním bozkávala. Je super, že chlapov mal v posteli viac než ja."

45.

,,Naše druhé rande. Zavolal ma k sebe domov, že rodinka odchádza na víkend preč. Že si urobíme príjemný večer, pripraví mi na druhý deň raňajky a môžeme ísť na nejaký výlet. Rodinka si to ale s výletom rozmyslela a ostali doma grilovať. Neviem koľko súrodencov vôbec má, ale mala som pocit, že je tam asi milión ľudí. Očividne som bola prvá ženská, ktorú si kedy domov doviedol, pretože všetci si ma strašne obzerali, stále sa ma na niečo vypytovali a komentovali to, že si Maťko doniesol niekoho domov. Podrobili ma takému výsluchu, že keby som bola niekedy niekoho zabila, dostanú to zo mňa. Ako bonus na raňajky prišla babička a Maťkova mamička ma predstavila ako jeho nastávajúcu. Že by mohli opraviť horné poschodie a že tam môžeme mať spálňu a detskú izbu."

46.

,,Zaplatil za mňa kávu a koláčik v kaviarni a hneď ako obsluha odišla hovorí: Dáš mi to vonka, dobre?"

47.

,,Počas nášho rande viac ako hodinu telefonoval s kamarátom. Dokonca sa zmienil aj o tom, že práve sedí na káve so ZNÁMOU! Keď som sa začala tváriť, že mi to vadí, vždy len kývol rukou, že už končí. Na druhý deň mi napísal smsku, že sa už neuvidíme. Že nemáme spoločné témy."

48.

,,Na prvé rande ma vzal do darlingu. VIP. Do prvého radu. Celý večer čumíš na kur*y. Kafé za stovku v Starbuckse sa mu zdalo drahé, ale na mieste objednal fľašu sektu za pár tisíc."

49.

,,Pozval ma k sebe domov na oslavu jeho narodenín. Vo dvojici. Obliekla som si sukňu, aj keď naposledy som mala sukňu oblečenú na stužkovej dcéry. Cestou k nemu som sa potkla na schodoch a zosypala sa dole. Silonky celé dotrhané, nohy krvavé. Vracať domov sa mi nechcelo a tak som k nemu prišla v takom stave."

50.

,,Toto rande bolo druhé, bolo dohodnuté, že mi vymení struny na gitare, pretože to neviem. Pozvala som ho teda k sebe. Viem, že to znie dosť prvoplánovo, ale ja rozhodne čakala len, že vymení tie struny, dáme si čaj a pôjde. Celý večer som sa ale necítila v jeho prítomnosti veľmi dobre. Bol u mňa autom a mal ísť domov do 10 km vzdialeného mesta. Lenže už sa zvečerievalo a ja som videla, že sa nikam moc ísť nechystá. Situácia mi bola ešte viac nepríjemná, tak som siahla po víne, dal si so mnou, ale povedal, že len pohárik, aby mohol šoférovať. Keď si nalial po pol hodine ďalší, dochádzalo mi, že asi len tak nikam nepôjde. Stále hovoril a ja panikárila. On bol očividne na dobrom rande, ktoré niekam viedlo, ale ja nie. Začala som zívať, aby som ako naznačila, on si ľahol na gauč a stále rozprával. Bola už skoro jedna hodina po polnoci a ja som mala doma chlapca, ktorý nehodlal a ani nemohol odísť. Takže som si povedala, no vezmem si nejaké asexuálne pyžamo, poviem, že idem spať a on jednoducho odíde. Určite môže spať aj u nejakého kamoša. Tak som si vzala pyžamo a on zrazu vraví: ,,Nevadí, keď nastavím budík na pol siedmu? EH ?! ČOŽE ?! Tak som mlčala a on sa spýtal znova a ja hovorím len ,,nooooo". A on nič, uvelebil sa na gauč a zaspával. Okej, povedala som si, proste si idem ľahnúť a on o pol 7 snáď vypadne. Ľahla som si do spálne a on sa zrazu zdvihol a prišiel na férovku do spálne, ľahol si vedľa mňa a dobrú noc. Tak som sa  zmohla aspoň na to, aby som mu vysvetlila, že medzi nami k ničomu nedôjde. Akceptoval to a zaspal. Bola to najdlhšia a najhoršie noc v mojom živote. Navyše sa mi strašne chcelo na veľkú, ale  jednoducho by to počul."

A viete čo? Dnes ráno skončilo verejné hlasovanie o postup do finále Blogera roka a sme taaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaam! A ja má obrovskú radosť! Teraz je to v rukách poroty, tak držte palce :) Nech vyhrá najlepší! :)

Majte sa najkrajšie ako viete!

Vaša

Pred pár dňami som bola pozvaná na jedno blogerské podujatie a odkedy som zistila, že je takmer pravidlom, že keď sa na nejakom mieste stretne viac žien, konverzačné témy sa uberajú prapodivnými smermi, podobné stretnutia vzhľadom na veľa použiteľného materiálu na písanie, obľubujem stále viac a viac. A inak to nebolo ani tentokrát. Téma padla na najhoršie rande a po tom, ako sa pár dievčat pochválilo svojim najhorším príbehom, som sa zamyslela nad tým svojim. Podelila som sa s príbehom, ktorý mi pri pomyslení na fakt zlé rande, napadol ako prvý. Bolo to ,,rande druhá šanca", kedy mi dotyčný chcel dokázať, že si zaslúži po veľmi nepodarenom prvom pokuse trvajúcom dva mesiace, po ktorom som sa zaprisahala, že s ním už v živote nikam nepôjdem, že za to stojí a ja by som do tejto rieky mala vstúpiť znova a tú chybu si zopakovať. No komu niet rady, tomu niet pomoci. Stretli sme sa v jednej mexickej reštaurácii a večer aj napriek obavám prebiehal prekvapivo dobre. Problém prišiel na konci, kedy som si tesne pred odchodom odskočila na toaletu a cestou som stretla slečnu, ktorá nás obsluhovala a tak som od nej vypýtala účet. Na otázku, či budeme platiť spolu alebo zvlášť som povedala, že spolu a bola som rozhodnutá to zaplatiť, aby mi dobrý dojem z rande nepokazilo to, keby on na túto otázku odpovedal, že zvlášť. A akosi som tušila, že presne to by povedal. Aby som ale veci uviedla na pravú mieru, od chlapa rozhodne nevyžadujem, aby za mňa niečo platil a vôbec nemám problém zaplatiť ja za obidvoch. Čo mi ale vyslovene vadí je nejaké verejné delenie účtu na niečom, čomu hovoríme rande.

Keď som sa vrátila na miesto, pozeral na mňa pomerne nahnevane a oznámil mi, že medzitým, ako som bola preč prišla slečna s účtom, ale on jej povedal, že za mňa nič platiť nebude a nech nám donesie účty dva. A tak, ako ja priťahujem trapasy smiešne, táto osoba vytvárala príležitosti na tie skutočne trápne. 

O chvíľku sa pri našom stole objavila slečna, ktorá nás obsluhovala s dvoma účtami, trocha vydeseným výrazom a vetou, že či mi to teda nebude vadiť, ale že si ten účet budem musieť zaplatiť sama. Z jej výrazu bolo celkom zjavné, že to, čo sa práve pred jej očami odohrávalo nie je úplne štandardná situácia a cíti sa trápne aj za mňa. Čerešničkou na torte bolo to, keď ma tento gentleman po zaujímavej situácii pri platení, pozval k sebe domov. Odmietla som a on mi celkom nahnevane oznámil, že so mnou na električku nepočká, neviem, či sa vôbec pozdravil a odišiel. Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš - hovorí múdry frazeologizmus a možno keby som nemala vždy potrebu overovať dávno platné a overené, môj život by bol o pár debilných situácii chudobnejší.

Keď som sa ale zamyslela nad tým, či toto bolo skutočne to najhoršie, alebo bolo niečo horšie, vlastne mi nič nenapadlo. Vždy to prebiehalo tak nejako očakávane. Občas sa stali nejaké trapasy, ráno som musela riešiť to, ako poslať domov niekoho, kto zjavne nič také v pláne nemal, prípadne tie situácie, kedy som sa ráno zobudila a z noci som si nie vždy pamätala úplne všetko. Ale pri tých všetkých skúsenostiach a zážitkoch, ktorými si denne prechádzam, by sa chlap musel veľmi snažiť, aby jeho výkon na stretnutí ostal v mojej pamäti. No človek by čakal, že práve vzhľadom na to, čo bežne prežívam, mám šialených zážitkov z rande viac než dosť. Pravdou je, že väčšinu svojho ,,dospeláckeho" života som nejako tak existovala vo vzťahu a teraz v dobe, kedy sa všetci okolo mňa ženia, vydávajú a plodia deti, som si ja začala prežívať tie veci, ktoré si väčšina populácie v mojom veku odžila niekedy v puberte. Raz to prísť muselo, no občas si hovorím, že možno by predsa len pre prežitie na tejto planéte bolo lepšie, mať to už za sebou a v tomto pokročilom veku žiť v harmonickom vzťahu. 

A vzhľadom na to, že väčšina mojich ex priateľov bola celkom pri zmysloch, si ani neviem vybaviť situáciu, ktorá by stála za zmienku. Spomenula som si ale na dva prípady, ktoré ani nejde považovať za najhoršie rande, no v pamäti mi žiaľ vďaka svojej bizarnosti ostali. Obidve stretnutia mali jeden spoločný znak a to skutočnosť, že to bolo rande ,,naslepo". Z Tindru. A celkom neplánované. Síce som vždy tvrdila, že som sa cez Tinder nikdy s nikým nestretla LEN TAK, tieto prípady síce pôvodne experimentom byť nemali, no nakoniec sa situácia mala úplne inak a príležitosť spomenúť ich na tomto mieste prišla!

Počas rôznych sociálnych experimentov som natrafila na pár jedincov, ktorí vyzerali, že ich výskyt na Tindri je veľká náhoda. Že len mali na ženy asi nešťastie, že nemajú čas a priestor inde, ako v tomto virtuálnom priestore na to, aby si vhodnú polovičku našli. A že sa celkom zásadne vymykajú tomu, čo by ste na podobnom mieste hľadali alebo čakali. Prezradila som im, čo tam vlastne robím a že môj cieľ je lov vhodných subjektov na experimenty. A každý, kto sa tejto informácie nezľakol postúpil ďalej. Že sa s niekým z nich niekedy reálne stretnem som nepredpokladala, predsa len už subjektom byť nemohli, keďže o blogu vedeli a nič iné som nehľadala a nechcela. Do finále sa ich ale pár prebojovalo a k osobnému stretnutiu došlo. A to, že niečo pôvodne sociálny experiment byť nemalo neznamená, že sa ním stať nemôže. Toto sú dva exempláre, s ktorými som mala tú česť sa stretnúť a prekvapili ma viac, než by som kedy od Tinder rande bola čakala. 

Na meno prvého z nich si fakt nespomeniem, ale čo si pamätám celkom presne bolo to, že bol totálne mimo. O sebe v tých najlepších superlatívoch dokázal hovoriť podstatnú väčšinu nášho stretnutia a keď som náhodou chcela prehovoriť tiež, skočil mi do reči skôr, než som dohovorila vetu. Bol to presne ten typ ego maniaka, ktorý si myslí, že život je desaťboj a pre uspokojivé a plnohodnotné prežitie je nutné zvíťaziť vo všetkých disciplínach. A že on zvíťazil. No problém bol, že nezvíťazil. Ani v jednej. Aj keď v jednej áno. Ocitol sa na tomto mieste a to je svojim spôsobom tiež víťazstvo. Len asi trocha iný typ, o aký by stál. 

Po prvých piatich minútach bolo úplne jasné, že tá najhlavnejšia vec, ktorú od ženy a celkom možno od kohokoľvek očakával bolo to, aby ho vynášala na piedestál, uznávala, chválila, obdivovala a trikrát denne pálila vonnú tyčinku v obetnej kvetinovej miske. 

Oznámila som mu, že pôvodne mal byť práve on subjekt v experimente s psychiatričkou, čo vzhľadom na vyššie uvedené bol ten najhorší začiatok stretnutia s jedincom tohto typu. Táto informácia ho celkom zjavne vyviedla z rovnováhy a taktne poznamenal, že číta môj blog. Úplne som zabudla na to, že vhodný subjekt som v článku opísala ako niekoho absolútne nezaujímavého, nudný priemer kdesi zo stredu Gaussovej krivky, ktorého by ste si na ulici v živote nevšimli a nikdy mu srdiečko na Tindri nedali. On nezabudol. A ani by mi nenapadlo, že táto informácia otrasie jeho egosvetom tak zásadne. 

Pri rozlúčení sme sa nepýtali na tú celkom štandardnú vec po prvom rande, či sa ešte uvidíme, ale dohadovali sme sa o tom, kto prvý tomu druhému zruší zhodu na Tindri. Ak ste čakali, že toto je koniec a vlastne nič bizarné sa nestalo, mám pre Vás potešujúcu správu. Toto koniec bohužiaľ nebol.

Večer som Tinder skontrolovala a naša konverzácia mi tam stále svietila. Zatiaľ ma nezrušil. Aj keď, prečo by to vlastne robil, ten kto bol ten deň (a predpokladala by som, že aj iné dni) úplne mimo som nebola ja. V prípade, že by ktokoľvek z nás dvoch zrušil našu vzájomnú zhodu, s akoukoľvek šancou na ďalšie rande by do jamy levovej letela aj celá konverzácia a akákoľvek možnosť znova sa kontaktovať. O pár dní ma od neho prekvapila správa. A ak som si dovtedy myslela, že som na tomto svete zažila už všetko, znova som sa mýlila. Písal mi, že má pre mňa veľmi dôležité správy ohľadom môjho a tiež jeho života. Keďže sa mu úplne nezdalo to, že som ho označila za priemerný článok ľudskej populácie, rozhodol sa na vlastnú päsť toto tvrdenie podrobiť testu. 

Naše fotky nahral na nejaký podivný server, kde ich úplne nezávislí ľudia hodnotili. Netušila som, že niečo také existuje, ale zjavne to je ešte väčší ,,egobooster" ako srdiečka na Instagrame. Nahráš tam ľubovoľnú fotku a po pár dňoch hodnotenia od cudzích ľudí dostaneš výsledok. Kto z ľudí na dvoch fotkách je atraktívnejší. Neviem, akú moju fotku sa rozhodol na túto stránku pochybného účelu nahrať, no skôr by ma zaujímalo to, akú fotku tam nahral za seba. To, že na Tindri majú ľudia tie najlepšie fotky svojho života je skutočne pravda. A ak niekto vyzerá nudne na fotke, v skutočnosti to lepšie nebude a je nutné počítať s opačnou možnosťou. A presne toto bol ten prípad. Na úvod mi oznámil, že ľudia hodnotia len vzhľad a ide čisto o ATRAKTIVITU a teda o to, čo som po našom prvom virtuálnom stretnutí na Tindri odsúdila k priemernosti. Pozerala som na ten telefón úplne paralyzovane a nevedela sa rozhodnúť, či to čo vidím sú nejaké fatamorgány a moje vnímanie reality nejako spochybilo. Celkom zjavne tu ale spochybilo vnímanie reality niekoho iného. Oznámil mi, že síce tesne, ale predsa, som v tomto súboji atraktivity prehrala a teda ak je priemer on, som aj ja. Oznámil mi, že teraz si už zhodu zrušiť môžeme, pretože pre moju ďalšiu existenciu už viem všetko potrebné. Už si nepamätám, kto komu vtedy tú zhodu zrušil, ale celkom zjavne som mala Tinder odinštalovať, podupať telefón na zemi a vyhodiť z okna, aby mi náhodou už nikdy nenapadlo stretnúť sa s kýmkoľvek z tejto aplikácie, aj nech sa môže podľa písomnej komunikácie zdať úplne pri zmysloch. 

Celkom zjavne som to ale neurobila a tento idiotský nápad som mala znova. 

Martin bol športovec a okrem iného tiež futbalový tréner detského mužstva. Na každej druhej fotke na Instagrame mal nejaké skupinky detí, čo síce vyzeralo dosť desivo, ale on nevyzeral úplne najhoršie, tak čo po tom, čo robí vo voľnom čase. Písali sme si nejakú dobu a z toho, akým spôsobom dokázal udržiavať našu konverzáciu som usúdila, že to je presne ten typ chlapa, ktorý asi len mal nešťastie a nejakou zhodou náhod sa ocitol na Tindri. Zo štýlu komunikácie, bezchybnej gramatiky aj uhladenej štylistiky som usúdila, že inak na hlavu nepadol. Neplánovala som našu konverzáciu povýšiť osobným stretnutím na iný level, ale ten deň mi odpadlo jedno stretnutie a dvojhodinové okno v mojom dennom harmonograme poskytovalo príležitosť. Napísala som mu asi tri hodiny predtým, že by som dnes mohla, no akosi podvedome dúfala, že už nejaký program bude mať. Nemal. Stretli sme sa. A hneď na úvod meškal. A nemeškal chvíľku, on meškal asi polhodinu. Najprv, lebo miesto ktoré som na stretnutie vybrala bolo na opačnej strane Prahy a potom, pretože to nevedel nájsť. Prvú časť som ospravedlnila vzhľadom na to, že som stretnutie oznámila pár hodín pred začiatkom a druhú, že to celkom chápem, tiež nikdy nič neviem nájsť. Na tomto stretnutí nebolo nič neštandardné a nezvyčajné, čím by si vyslúžilo čestné uznanie na tomto mieste. V skutočnosti to bolo dosť nudné a každý jeho pokus o vtip skončil mojim nechápavým výrazom. On ale bol chápavý a vnímavý dosť a každú podobnú situáciu okomentoval tým, že chápe, že sa nesmejem, lebo pri mojich príbehoch, je to jeho len slabý odvar. No a ako nie len pri mojich príbehoch. Nenadchlo. Neurazilo. Nuda. 

Potom ale prišlo to druhé stretnutie a ja som do dnešného dňa presvedčená o tom, že dôvod, prečo to vyzeralo tak, ako vyzeralo bol ten, že chcel aby som o ňom napísala na blog. Po prvom stretnutí sa ma opýtal, či o ňom napíšem, na čo som odpovedala, že určite nie, pretože nie je o čom,. Tak sa postaral o to, aby bolo o čom. Prvýkrát bol síce trocha nudný, ale celkom pri zmysloch. No to, čo prišlo potom bolo od akéhokoľvek rozumného správania, ktoré by človek na rande čakal, vzdialené na míle.

Znova meškal. Vyhovoriť sa na to, že to nevedel nájsť sa ale tentokrát nemohol, pretože sme sa stretli na rovnakom mieste. Sadli sme si a na úvod negatívne okomentoval v mojom obľúbenom podniku absolútne všetko, čo by človek dokázal svojimi zmyslami opísať. Kreslo nepohodlné, koberce od babičky, barista gay, hudba nepríjemná, prečo tu majú na predaj topánky, keď sme v kaviarni, káva je drahá a navyše v odmernom valci namiesto pohárika, vodu si nedá, lebo by za ňu musel platiť tiež. Všetko zle a všetko to je moja chyba, keďže som to miesto vybrala ja. Okrem toho, že sa mu od začiatku nič nezdalo, sa niečo nezdalo mne. On totiž rozprával SLOVENSKY! Prišlo mi, že hovorí nejako divne, ale nevenovala som tomu zvláštnu pozornosť. Až po pár vetách som si uvedomila, že sa snaží hovoriť slovensky! A každý Slovák, ktorý kedy počul hovoriť slovensky ČECHA vie úplne presne, ako to vyzerá. Trvalo mu približne 3 minúty, kým ma znechutil natoľko, že som vôbec nemala ďalej chuť sa s ním baviť. Zrazu si na nohy položil batoh a vytiahol z neho prázdny obal od orieškov. Úplne vydesene na mňa pozrel a pobúrene zahlásil, že sa mu to všetky vysypalo a či vôbec viem, aké sú oriešky drahé. Viem no, ale ani napriek tomu by som ich nezačala vyjedať z batohu, po tom, čo sa mi vysypali a absolútne nie v kaviarni plnej ľudí. Po prvých 5 minútach som na stôl položila telefón, na ktorom som spustila stopky. Položila som to pred neho s tým, že si len stopujem, ako dlho to ešte vydržím. Navrhol, že by sme mohli ísť do kina a keďže som na ten večer nemala iný plán, prikývla som. Aspoň bude ticho, všakže. Po pár minútach to odvolal, pretože vlastne do kina ide zajtra. Po polhodine som mu oznámila, že odchádzam. Pochopil to tak, že odchádzame spolu a len sa presúvame. Až na zastávke sa ma opýtal, kam vlastne IDEME. Oznámila som mu, že idem za kamarátkou na Anděl. Takže na opačnú stranu Prahy. 40 minútová cesta električkou. Oznámil mi, že ide so mnou. Odprevadiť ma, keďže som mu po prvom stretnutí vytkla, že odišiel skoršou električkou a nechal ma stáť na zastávke. Prvýkrát v živote by som mu skutočne nevyčítala to, že ma nešiel odprevadiť. Najbližších 40 vkuse rozprával. Stále slovensky, oslovoval ma ,,ŽENA BEZ MÄKČEŇA", ukazoval mi futbalové profily, ktoré sleduje na Instagrame a obvinil ma z toho, že som si kamarátku vymyslela, len aby som sa ho zbavila a ak skutočne existuje, chce ju vidieť. Nevymyslela, ale keby som žiadnu nemala, vymyslím si ju. Keď som si už myslela, že to najhoršie máme za sebou, električka zahlásila, že nasledujúca zastávke je SPARTA. Sparta, najväčší súper futbalového klubu, v ktorom pôsobil. Nasadil si na hlavu kapucňu a začal vykrikovať, že na tú zastávku odmieta ísť, že chce vystúpiť a že neznáša Spartu. Pozerali sa na nás všetci. Úplne všetci. A ja som mala chuť vystúpiť tiež. No nie kvôli Sparte, ale kvôli Slavii.  

Po tom, ako ma odprevadil, mi prišla správa. Že kvôli mne zmeškal vlak, pretože ma musel ísť odprevadiť a teraz bude musieť ísť takým, v ktorom nemajú dobré jedlo. Neexistuje veľa vecí, ktoré ma dokážu nejako výrazne rozhodiť, no táto situácia medzi ne patrila. Presne si pamätám, ako som prišla za kamarátkou a povedala jej, že už sa s nikým nikdy stretnúť nechcem! Neviem však, či toto nebol jeho cieľ. Zanechať emóciu. 
O pár dní ma od neho čakala správa v ktorej sa pýtal, kedy sa zase uvidíme. Opýtala som sa, či to je vtip, ale myslel to vážne. Dokonca mi dal možnosti. A) tento týždeň, B) zabudni, C) v inej galaxii alebo D) ostatné. Odpísala som mu, že za zmienku o vesmíre má plusový bod, ale ešte potrebuje asi milión aby sa dostal do plusu. Spätná väzba je dôležitá, všakže. No nie vždy úplne žiadúca a tu niekde naše 
Po 7 mesiacoch, počas písania tohto textu, som sa zamyslela nad tým, či skutočne výkon na druhom rande bol kvôli tomu, aby som ho spomenula na blogu a tak som sa to rozhodla experimentálne overiť a Martinovi som napísala správu.

- Tak som si dnes uvedomila, že od stretnutia s Tebou som nič bizarnejšie nezažila. - napísala som a čakala. Odpoveď prišla takmer okamžite.
- Tak to je na medailu! - odpísal on a vytvoril mi priestor na to, aby som mu mohla navrhnúť osobné stretnutie.
- Jednu imaginárnu posielam. Tú skutočnú môžem dať osobne. Ale len pod podmienkou, že kvalitou stretnutia neklesneš pod to, čo sme zažili naposledy. - odpovedal, že to bude lepšie a tentokrát nebude meškať.

Termín sme si dohodli len pár hodín predtým, počas môjho stretnutia s niekým iným a ja som začala rozmýšľať, kde zoženiem zlatú medailu pre 1.miesto za najdebilnejšie rande. Zrazu som sa postavila od stola, že potrebujem niečo vybaviť. Skočila som do večierky vedľa, kúpila zlatú Fidorku, v podniku, kde sme sedeli som si od personálu vypýtala nožnice, špagátik, lepiacu pásku a fixku a vyrobila som tú najlepšiu zlatú medailu. A dokonca 2v1 - jedlú! Bola som na seba hrdá. Tiež by som chcela dostať medailu, ktorú by som mohla zjesť! Len ktovie, čo si myslel ten chlap, ktorý bol práve so mnou. Navrhol mi ale, že si to na ňom môžem pre účely blogu vyfotiť, ale musím napísať, že je len model. Tak bol len model. Ale asi taký, ako keď fotíte na veganovi kožuch. Úplne, ale úplne mimo. No to som fakt zvedavá, či sa so mnou po tomto ešte niekedy stretne.
S Martinom sme sa stretli a ja som vlastne ani nevedela, čo by som viac chcela. Či to, aby bol normálny, alebo úplne mimo. Skôr než som sa rozhodla ma presvedčil o tom, že všetko, čo sa odohralo 7 mesiacov dozadu nebolo úplne skutočné a on bol tentokrát úplne super! Milý a dokonca vtipný! Väčšinu času hovoril on a to celkom rozumne a zaujímavo. Daroval mi papier s hlavičkou Slavia, aby som si mohla nakresliť stratégiu a vysvetľoval, že lopta patrí do bránky. Ukázal mi svoj diár a to je vec, ktorú na chlapoch veľmi oceňujem. Organizovanosť! No ale potom prišiel ten najdôležitejší moment, kedy som vytiahla zlatú medailu za 1.miesto v najdebilnejšom rande a akosi mi to celé prišlo ľúto. Povedal, že by bol radšej za niečo trvácnejšie, čo by si mohol zavesiť na poličku medzi ostatné prvé miesta za futbal, ale tak snáď bude stačiť, že trvalo bude zaznamenaný aspoň tu. Však to vlastne chcel.
To, že je spätná väzba dôležitá som Vám už písala vyššie. Len aby som po tomto nedostala nejakú tiež. Možno som sa po dnešku tiež ocitla na niekoho osobnom zozname najviac divných ľudí. Ale ak by niečo, napíšem, nebojte.

Majte sa najkrajšie ako viete a nabudúce sa môžete tešiť na najhoršie rande, s ktorými ste sa so mnou po výzve na Instagrame podelili Vy!

Vaša

Dotočené. Varila som v telke. A to aj napriek tomu, že som to po prvom telefonáte z Primy KATEGORICKY odmietla a tomu, že som to naposledy robila v auguste 2017 a tomu, že som pár dní predtým doma v kuchyni našla niekoľko týždňovú červenú kapustu, na ktorej vyrástli krásne žlto biele kvietky. Síce to boli prvé kvetiny, ktoré som kedy v živote vypestovala, môj záhradkársky úspech vo svete docenenie nenašiel a viac ľudí vydesil, než potešil. Ja som ale zvyknutá tešiť sa z malých životných úspechov a to obzvlášť tých, ktoré sa akokoľvek týkajú praktického života a to aj v prípade, že som si nie úplne istá tým, či kvetiny na niečom, čo bolo primárne určené na konzumáciu sú úplne žiadúce.  

Ja, Nika, najväčší tragéd, čo sa akýchkoľvek domácich prác týka, som varila pred kamerou a nie len, že varila pred kamerou, ja som si to celé užila tak veľmi, že som na okamih nadobudla pocit, že to so mnou nie je až také tragické a variť (síce podľa detailných inštrukcií) dokážem. Ale o tom zase inokedy!
To, že som svoje gastronomické schopnosti mimoriadne precenila som si potvrdila už pár dní potom, kedy som v eufórii z dobrého výsledku pred televíznymi kamerami, spálila doma v rúre tofu na uhoľ. Svet bol zase v poriadku. 

Počas pár dní predtým ale boli momenty, kedy som ale o tom, či je ten môj svet a tak všetko okolo v poriadku pochybovala niekoľkokrát. Pochybovali aj všetci okolo. Ale to nie je nič, čo by sa štandardne nedialo, všakže. Nedávno sa ma v jednom rozhovore pýtali, čo považujem za svoj najväčší životný úspech. Odpovedala som, že to, že som stále nažive, čo kamarát okomentoval, že u nikoho by túto odpoveď nechápal viac.

A toto je výber toho najlepšieho z môjho blond vesmíru, z čoho by si každá udalosť zaslúžila vlastný priestor v tomto virtuálnom svete:

1. Poslala som pomstu ďalej.

Dôvod, prečo ma Peťa prihlásila do Prostřeno som Vám už písala. Po mojom variacom dni v stredu večer sme si s Peťou otvorili fľašu vína, vstrebávali dojmy, riešili, vymýšľali, plánovali a len tak bez potreby čokoľvek robiť, sme sedeli a užívali si to, že je to za nami. Po prvej fľaši vína som nadhodila, že by bolo fajn, keby išla variť do telky aj Peťa, na čo reagovala úplne bez akejkoľvek emócie, že to vlastne čaká a ak ju prihlásim, bohužiaľ bude musieť ísť. Viac som počuť nepotrebovala. Hneď na druhý deň ráno som vyplnila prihlasovací dotazník a oznámila to televíznemu štábu, aby ju do natáčania vybrali čo najskôr. Odpoveď od produkcie prišla do 24 hodín a ani nie do týždňa Peťa podpisovala zmluvu. Tento druh pomsty ale mal v sebe čosi disharmonické, keďže som vlastne nevymyslela nič nové a tak som Peťu prihlásila do ďalšej reality show. Do Farmy. Ak je niečo, čo som nikdy nedokázala pochopiť, tak to bol práve tento formát televíznej show. A tiež to, ako dokážu na jedno miesto dostať toľko tak rozdielnych, konfliktných a absolútne navzájom nekompatibilných ľudí. Zhodou okolností poznám slečnu, ktorá Farmu pred pár rokmi vyhrala a úplnou náhodou práve na Facebook pridala status, v ktorom vyzývala niekoho z radov svojich priateľov na skutočne ,,nezabudnuteľný zážitok na Farme". Ruka bola v rukáve a ,,Petina prihláška" mohla preskočiť niekoľkostranový vstupný dotazník a náročný výberový proces, pretože, povedzme si úprimne, keď vidíte zloženie Farmy, je ťažko predstaviteľné, čo finálnemu výberu tohto zloženia superpodivných jedincov vôbec muselo predchádzať. Z Markízy sa Peti ozvali skôr než som čakala a stav je 3:1 pre mňa!
Latka je nastavená pomerne vysoko a som si viac než istá, že Peťa čoskoro vráti úder. Ale ja som pripravená na akýkoľvek telefonát z ktorejkoľvek televízie, kde mi oznámia, že si ma berú do konca života na osídľovanie novej planéty. Ale v poho, idem. 

2. MISSkovala som!

Trvalo mi dva roky, kým som bola psychicky pripravená znova absolvovať finále súťaže MISS Slovensko. Prípravy som začala už pár dní predtým v Brne, kde som si v obchode POSHme vyberala šaty. Pár ľudí sa pýtalo na to, prečo idem kvôli šatám až do Brna, ale ktokoľvek, kto by toto miesto navštívil by to v momente hneď pochopil. Nie len to, ako to tam vyzeralo, ale hlavne to, ako nádherne sa o mňa starali, bolo absolútne dokonalé! Na ich internetovej stránke som si vybrala šaty, ktoré sa mi páčili najviac a zhodou okolností bola podstatná väčšina svadobných. Mne pripadali ako normálne biele šaty, no keď som sa navliekla do prvých a opýtala sa, či náhodou nie sú svadobné, dostala som odpoveď, že áno, samozrejme sú. Po vyskúšaní niekoľkých, na vešiaku inak úplne prenádherných svadobných šiat, som zistila, že ak je niečo, v čom fakt vyzerám tragicky, je to práve tento druh šiat. Môj organizmus sa voči nim začal prirodzene brániť a zničil akúkoľvek charizmu, ktorú som kedy mala. Asi znamenie. Asi chápem.
Na túto príležitosť sme s vizážistkou zvolili trocha netradičný wet look, na ktorý som nikdy predtým odvahu nemala. Počas toho, ako mi slečna do vlasov nanášala plné dlane gélu, polievala to vodou a zalakovávala lakom, som začala premýšľať nad tým, či budem mať ráno dostatok priestoru na to, aby som túto hmotu úspešne dostala z vlasov preč a dostavila sa na ďalšiu MISS udalosť a to kasting na MISS stredných škôl do Žiliny, v stave prijateľnom pre člena poroty súťaže krásy, ktorý by mal hodnotiť iných. Keď som však nadránom odchádzala z hotela Hilton, kde sa konala recepcia po finále missky, začala som tušiť výskyt blížiacich sa problémov. Tie prišli hneď po tom, ako som sa zobudila polhodinu pred odchodom vlaku a takmer som si nestihla ani zbaliť kufor, ktorý som večer odignorovala, však ráno budem mať času dosť. Do Žiliny som dorazila hodinu pre začiatkom kastingu, čo mi poskytovalo dostatok času na to, aby som sa kdesi na záchodoch nákupného centra nakreslila na tvár niečo, s čím by som si mohla sadnúť do poroty súťaže krásy a organizátorom by som nerobila hanbu. Umývať si vlasy v umývadle do úvahy úplne neprichádzalo a ostalo mi jediné - tváriť sa, že to tak má byť.
Ako štandardne som nedoladila detaily a počas toho, ako som si rozložila na zem kufor a dve kabelky, lodičky, šaty a šminky, v miestnosti sa objavili ďalšie účastníčky kastingu. Veľmi reprezentatívne, Nikoleta!
Prvá skupinka dievčat sa ma opýtala, či idem tiež súťažiť, čo ma vzhľadom na hornú vekovú hranicu 20 rokov mimoriadne potešilo. A zvlášť potom, čo za mnou na tlačovej konferencii MISS Slovensko, pár dní predtým prišiel jeden novinár s tým, či by som sa nechcela prihlásiť tiež. Ale do súťaže MISS mamina, lebo na toto som už stará.
Ďalšia slečna mi oznámila že miluje Neinstantnú krásu a že som jej vzor. Druhá mi pochválila rúž na perách a zaujímavý účes (!!!) a ďalšia ma objala a oznámila mi, že keď bude veľká, bude ako ja. Zo 6 dievčat, ktoré som na záchode stretla mi 2 povedali, že som ich vzor. Počas zostávajúceho času počas ktorého som sa domaľovala a prezliekla som premýšľala nad tým, akými životnými traumami si preboha človek musí prechádzať, aby si za životný vzor zvolil práve mňa. Nestalo sa to prvý krát, no táto informácia ma vždy nanovo prekvapí. 

Kasting prebiehal presne tak, ako by som od súťaže krásy, ktorá dáva dôraz nie len na tú vonkajšiu, ale hlavne na vnútornú krásu, očakávala. Dostala som do ruky mikrofón a vzhľadom na fakt, že mám odsledované všetky nie len národné, ale aj svetové súťaže krásy za posledných 20 rokov, presne viem, čo sa na podobných miestach zisťuje a pýta. Neexistoval vhodnejší človek, ktorý by kasting súťaže krásy mohol viesť. Ťažko povedať, či rovnakú radosť z priebehu mali aj účastníčky, pretože občas som sa opýtala presne tie veci, na ktoré bez prípravy do mikrofónu pred porotou a celým nákupným centrom odpovedať fakt nechcete.
A tiež nechcete zmeškať televízne natáčanie, za ktoré hrozí niekoľko desiatok tisícová pokuta, no niekto, kto kladie nevinným, milým dievčatkám debilné, zákerné otázky, si ani nič iné nezaslúži. A tak som ostala večer v Žiline, bez akejkoľvek možnosti dostať sa naspäť do Prahy predtým, než začne moje prvé ranné natáčanie relácie Prostřeno. Posledný vlak do Prahy bol beznádejne plný a prvým ranným by som sa na miesto natáčania dostavila tak tri hodiny po začiatku.
Niekedy v tom čase, kedy by som dávno mala cestovať naspäť do Prahy, som sedela v župane na lehátku v privátnom wellness v hoteli, kde sa pred dvoma rokmi konal môj kasting na MISS Slovensko, tešila sa z toho, že som si konečne umyla tú hmotu z vlasov a snažila sa vybaviť si tú časť zmluvy, ktorá obsahovala sankcie za nedodržanie zmluvných podmienok a konkrétne to, či pokuta za nedostavenie sa na natáčanie je 75 alebo len 50 tisíc. V obidvoch prípadoch to bolo o trocha menej než taxík zo Žiliny do Prahy, čo aplikácia vyčíslila myslím na 600 eur.
V hodine dvanástej mi napadlo skúsiť pohľadať spolujazdu, však v nedeľu večer zo Žiliny do Prahy niekto cestovať musí. Našla som jedno auto, ktoré síce bolo plné, ale vyskúšala som to. Šofér mi oznámil, že by som teoreticky mohla vojsť, ale vzhľadom na to, že už berie 3 ľudí, nie je isté či ja, môj veľký ružový kufor a obrovská kytica, ktorú som dostala a radšej utajila, do auta vojdeme.
Na miesto stretnutia som prišla v menšej neistote, no stále o trocha bližšie k cieľu, ako ešte pár chvíľ dozadu na hoteli. Všetko sme úspešne do auta natrepali, môj doprovod odfotil ŠPZ auta, však keby náhodou a ja som celú cestu v aute smerom do Prahy, so šoférom pochybného pôvodu, rozmýšľala nad tým, či som to otázkou, ktorú som položila slečne, ktorá si v dotazníku uviedla ako hlavnú záľubu klasickú literatúru, či by bol Holden Caulfield v dnešnej spoločnosti prototypom ideálneho hrdinu, predsa len trocha neprestrelila a či som tieto stresy mala za to. Pomsta. 

3. Znova som cestovala.

Čakala ma ďalšia cesta na Slovensko. Tentokrát do Bratislavy na semifinálový kasting súťaže MISS stredných škol. Začínali sme v sobotu o 9 ráno a mala som celý piatok na to, aby som sa úspešne dostala do Bratislavy. Človek by si myslel, že po skúsenosti spred pár dní, kedy som uviazla v Žiline sa zachovám zodpovedne a nebudem riskovať akýkoľvek problém s dopravou na Slovensko. Hovorí sa, že chybami sa človek učí, no tento frazeologizmus veľmi pravdepodobne predpokladá človeka, schopného existovať na tejto planéte aspoň trocha prakticky a rozumne. 

Na cestu do Bratislavy som si zarezervovala spolujazdu o 6 poobede a nič nenasvedčovalo tomu, že by som tentokrát mohla situáciu skomplikovať nejaká nepredpokladaná, neočakávaná a nežiadúca udalosť. Deň sa ale vyvinul trocha inak a po rannom tréningu som sa rozhodla absolvovať ho poobede znova a zlepšiť si čas. Spolujazdu som zrušila s tým, že si nájdem neskoršiu, keď sa vrátim po tréningu domov. No iba že by nie. Iba že by v piatok večer nič neskoršie nešlo. Vtedy predsa ľudia spolujazdy nevyužívajú! A hlavne vtedy, keď sú vlaky a autobusy úplne plné. Zrušila som istú spolujazdu s ktorou by som bola úplne krásne ešte pred desiatou v Bratislave, kvôli tréningu, ktorý som absolvovala už ráno! 

Situácia bola zúfalá, no v porovnaní s tým, čo som prežila pred pár dňami v Žiline to bola veľmi light verzia toho, čo odkážem. Google pre ukľudnenie akejkoľvek podobnej situácie poradil alkohol, tvrdšie drogy, sex, alebo relax vo vani. Po zoskenovaní a sozumarizovaní dostupných možností som zvolila vaňu s penou, napísala si na Instagram zhrunutie súčasnej situácie a začala dúfať v nejaký zázrak. V podobných situáciach nemá zmysel podliehať panike, ani sa nejako zbytočne stresovať. Odkedy neriešim veci, ktoré nemôžem ovplyvniť, som podstatne šťastnejšia. Aj keď mi hrozia veľké problémy, alebo stotisícové pokuty. A všetko, čo sa vyriešiť má sa skôr či neskôr vyrieši. Vyriešila sa aj toto. Do Bratislavy som sa nakoniec dostala nadránom a ako bonus som si so sebou priniesla jednu šialenú bolesť kompletne celého tela. Nuž, komu niet rady, tomu niet pomoci.  

4. Týrala som dievčatká

Po tom, ako som úspešne dorazila do Bratislavy, vypila 4 kávy a trocha sa prebrala životu, ma čakala ako jedného zo siedmych členov poroty, veľmi zodpovedná úloha. Vybrať z 25 dievčat, ktoré do semifinále postúpilo 10 najlepších. 10 finalistiek. Výberom sme strávili celý deň a donútiť 7 ľudí zhodnúť sa na rovnakých 10 menách bola beh na dlhú trať. Pri každom presunutí fotky semifinalistky na kôpku ,,nepostupuješ" som rozmýšľala niekoľkokrát a ani jednu sme neposlali domov bez dôkladnejšieho premyslenia. Však to mohol byť ich sen. Rovnaké veľký, ako bol kedysi môj. Po konečnom výbere som sa zhostila neľahkej úlohy a dievčatám som oznámila, či postupujú ďalej, alebo sa budeme musieť rozlúčiť. Počas tejto chvíle mi srdce bilo viac než ktorejkoľvek slečne, ktorá čakala na výsledok, klepali sa mi ruky a najradšej by som si ich ďalej zobrala takmer všetky. Ale podarilo sa. Máme ich. A sú úžasné!
V najbližších mesiacoch nás čaká spoločný veľmi rozmanitý program a už teraz sa neviem dočkať. Po sobotnom semifinále postupujúce finalistky ostali v Bratislave a ja som vymyslela, že by bolo fajn overiť dievčatá vo všeobecnom prehľade. Po tom, ako som okolo polnoci dorazila na hotel som namiesto dospávania minulej noci strávila túto nad vymýšľaním takmer 60 otázok, ktoré mali dievčatá preveriť v každej oblasti. Ako sa volala prvá žena vo vesmíre. Kto prvý oboplával svet. Po akej udalosti vstúpili spojené štáty americké do druhej svetovej vojny, za čo dostal Einstein Nobelovu cenu, alebo jedna, ktorú som im v noci predtým sľúbila - hlavné mesto Arménska. Ľahké to nebolo, no popasovali sa s tým skvelo. Táto MISSka skutočne nie je len o kráse!

5. Znova súťažím o titul Blogera roka!

Spustil sa nový ročník súťaže Bloger roka a ja som znova tam! Obhajujem. Tak dúfam, že ma v tom nenecháte :)

Dva týždne pred začiatkom som absolvovala natáčanie videovizitiek, ktorého sa zúčastnili všetci minuloroční víťazi. Prebiehalo to na trampolínach v Jump Aréne v Bratislave a ak bol niečo skutočne zlý nápad, to bolo opiť sa noc predtým. A aj keď som mala ráno pocit, že som realtívne v pohode, po prvom výskoku na trampolíne sa mi zatočil celý svet. A žalúdok. A všetko. Druhý nie najlepší nápad na svete bol ten, že ako Bloger roka si predsa nebudem pripravovať odpovede na otázky a dám to na prvú dobrú. Nabudúce by som sa pri podobných situáciach mohla zachovať aspoň trocha zodpovedne, možno by som potom nerozprávala tak z cesty, ako vtedy. Som to ale úplná, vždy neposedná, hyperaktívna ja a nehýbať som sa nevydržala ani počas pár minútového natáčania. Výsledok si môžete pozrieť TU :)

4. ročník Blogera roka je ale iný, ako predchádzajúce ročníky. Okrem iného spôsobu hlasovania a až 4 divokých kariet od poroty, sa zmenil aj spôsob vyhlasovania víťazov. Nebudeme mať jeden galavečer, počas ktorého sa vyhlásia víťazi (čo ma trocha mrzí), ale víťazi jednotlivých kategórii sa budú vyhlasovať v priebehu 10 dní, vždy iným, originálnym spôsobom. Tak to som zvedavá, čo si na nás organizátori pripravia.

Do konca hlasovanie ostávajú posledné dni a je najvyšší čas, aby som Vám o ňom vôbec povedala :)

Podporiť ma môžete zaslaním SMS v tvare: BLOGER 20 na 6661 pre Slovensko alebo 87652 pre Českú republiku. 

A ja Vám budem nesmierne vďačná! Viem, že poslať SMSku je predsa len trocha iné, ako poslať mail, no o to viac si to vážim a o to viac za každý jeden hlas z celého srdca ďakujem!

Cena SMS je pre SR 0,50€ a pre Českú republiku 13 korún. Z každého telefónneho čísla je možné zahlasovať až 5 krát. Iba pre mňa, alebo aj pre iných. Ale radšej iba pre mňa :) Celý výťažok z hlasovania poputuje na Nadáciu Križovatka, ktorá pomáha deťom, ohrozeným syndrónom náhleho úmrtia dojčiat. Čo sa mi veľmi páči, pretože možno o rok bude hlasovanie podporovať moju Nadáciu.