Break the Rules: októbra 2013

Francúzsko- španielská dámska jazda

Je tu piatok a zajtra konečne nadíde deň na ktorý sme sa tak tešili. S Peťou sme sa rozhodli že máme dosť Francúzov a ideme pozrieť Španielov. Kedže do Barcelony letíme z Paríža až v stredu, dovtedy si budeme užívať jeho romantickú atmosféru. Z Barcelony odchádzame v sobotu a cestou naspäť do Clermontu sa zastavíme ešte na 2 dni v Montpellier.

Vzhľadom na to, že sa na nás chlapi vykašlali a ideme len dve ženy- bude to výlet všetkých výletov ! Dámska jazdaaaaa!! Budeme robiť všetky tie nepochopiteľné veci nad ktorými chlapi vždy krútia hlavou. Budeme sa všade milión krát fotiť a nikto nepovie: stačííííííííí! Obujem si najvyššie lodičky aké mám a po hodine keď budem plakať nad krvavými odtlaky mi nikto nevie, že som blbka :D Pôjdeme na najlepšiu diskotéku v Paríži a opijeme sa pod Eiffelovkou tak ako naposledy pod Ženevskou fontánou :D Momentálna situácia mi práve pripomenula film Taken, tak dúfam, že nás tiež neunesú. Však vlastne, aj mesto je rovnaké.

Po dobrej skúsenosti s Couchsurfingom v Ženeve sme sa rozhodli vyskúšať to znova. Počas hľadania tých správnych ľudí sme sa stretli s rôznymi podivnými ľuďmi- jeden nám odporučil zobrať si veľa kondómov, ďalší nás musel mať na Facebook a potreboval s nami skypovať a najviac sa tešil na našu výslovnosť. :D Po pár dňoch hľadania sa nám podarilo natrafiť a na ľudí, ktorí vyzerajú, že sú celkom pri zmysloch. Prvý chalan u ktorého budeme bývať v Paríží býva priamo pri Eiffelovke, nevie vôbec anglicky a chce nás zobrať na ochutnávku francúzskych špecialít a do nejakého vychyteného podniku, ďalší u ktorého budeme bývať od pondelka a od ktorého sa budeme musieť v stredu asi o 7 ráno dostať na letisko býva hodný kus od Paríža a preto sa už teraz teším ako budeme od neho odchádzať o 4tej ráno aby sme stihli nás let :D, chalanovi v Barcelone sme museli sľúbiť, že sa s nimi budeme učiť tancovať Salsu a chalan u ktorého budeme bývať v Montpellier nie je rád že prídeme len na jednu noc a preto sa obávam, že možno náš výlet bude mať zase nejaké neočakávané pokračovanie ako výlet v CERNe, keď Peťa s Romanom ostali v Ženeve až do pondelka, lebo pre nich neprišlo dohodnuté auto...a my s Richardom sme sa síce dostali úspešne do Clermontu ale ja som sa nedostala úspešne na svoju izbu, kedže som si myslela že nemám kľúč :D

Ja sa teraz idem baliť a trocha rozumnejšie ako naposledy, aby som ráno po odchode zase nezistila, že napríklad nemám pyžamo, uterák a deku...ale zato som mala 4 páry topánok, lak na nechty a trojo letných šiat! :D A tiež musím nájsť niekoho, kto má váhu a dovolí mi povážiť si na nej kufor. Lebo ja zo všetkých vecí v rôznych mierach viem odhadnúť akurát to, koľko je 20 centimetrov :D

Držte nám palce, nech sa úspešne budúcu nedeľu vrátime naspäť, živé a zdravé, plné šialených zážitkov a s mnohými novými kontaktmi! A Peťa, ktorá mi sľúbila, že sa so mnou kľudne bude kotúlať aj po kopci dole po tráve- bez psychickej ujmy na zdraví po 10 dňoch so mnou! :D

+fotky z dnešného dňa v parku a s darčekmi pre našich ubytovateľov ! :)

19:49
0 Comments

ŠTVRTOK. Taký iný štvrtok.

LEN TAK

Posledné dni som prežívala nejakú zvláštnu osobnostnú krízu. Bola som zo všetkého smutná a vôbec som sa nesnažila tento svoj stav nejako zmeniť. Skôr som mu všetko podriadila. V škole som bola duchom neprítomná, s kamarátmi taká nesvoja. A keď sa ma opýtal dokonca človek, ktorý nevyzerá že sa o niekoho zvlášť zaujíma - čo sa deje a že to ani nie som ja, zistila som že asi niečo nebude naozaj v poriadku. Niekedy práve ľudia, ktorí vyzerajú, že si najmenej tykajú s realitou - sú tí najvnímavejší a najpozornejší. Tento nevšedný paradox ma už aj po toľkých rokoch skúseností dokáže vždy prekvapiť. Nakoniec moje psychické vyčerpanie prinieslo "ovocie" a ochorela som aj fyzicky. Už tretí deň ležím v posteli v horúčkach, nemôžem spávať a každý pohyb ma bolí. Tak len čítam knihy, rozmýšľam nad životom a diskutujem na rôzne vážne témy, ktoré sa v mojich rozhovoroch v normálnom bezhorúčkovitom stave nevyskytujú.

Jednu noc som prečítala Malého princa a po vypití vývaru zo zázvoru, ktorý ma mal postaviť na nohy som mala pocit, že sa mi čoskoro asi ten Malý princ reálne zjaví - tu u mňa v izbe. V tomto Francúzsku ale ani ten zázvor nie je to čo by mal byť a preto zázračné vyliečenie stále nenastalo a ani Malý princ neprišiel. Teraz len ležím a zhromažďujem moje myšlienky a opisy pocitov, ktoré raz vydám knižne. Mala by som byť chorá častejšie - tie lieky majú na mňa blahodarný vplyv.

Rozmýšľam ako dosiahnem ten blažený stav vyliečenia skôr ako dnes vo štvrtok v noci začne Animal party v mojom obľúbenom Middle night. Ak sa mi to ale dovtedy nepodarí a budem musieť ostať tu s myšlienkou, že všetci moji kamaráti sú na mieste snov, asi sa skutočne zbláznim a prežijem ďalšiu psychickú krízu. Vzhľadom na to, že v sobotu s Peťkou odchádzame na malý trip po Európe, nie je vhodné utápať sa v depkách. Predstava, že takto o týždeň budem ležať kdesi na pláži v Španielsku s fľašou sangrie je taká silná, že dokáže zabiť asi polovicu vírusov a batérii v mojom tele. Je to neuveriteľné, ale fakt mám pocit, že mi je lepšie. Nie síce až tak dobre aby som zajtra mohla ísť do školy, ale dostatočne dobre aby som sa mohla ísť prejsť aspoň po chodbe intráku a načerpala novú silu na nekonečné ležanie v posteli. Pozitívne myslenie veľmi pomáha a dokonca aj vtedy, keď nastane deň, ktorého ste sa tak obávali....