PhotoDiary: Stovežatá

14:18

Praha je mesto, ktoré nikdy nesklame. Má úžasnú atmosféru a pri terajšej poslednej návšteve sme s Richardom uvažovali, kde presne budeme bývať a čo tam budeme robiť, kým sa natrvalo neodsťahujeme do Ženevy. Čaro tohto mesta ma vždy dostane. Aj keď musím povedať, že prvý krát som bola v Prahe len nedávno - v decembri na letisku, keď som sa vrátila domov na Vianoce. Po smutnej rozlúčke som si povedala, že toto mesto už nechcem ani vidieť a nikdy sa tam nechcem vrátiť. Podobné pocity mala vtedy moja rozhádzaná osobnosť aj z Paríža, ale som rada, že všetko dobre dopadlo a že tieto dve mestá milujem a chcem sa do nich stále vracať. Momentálne mám ešte trocha odpor k Londýnu a Nórsku, ale raz keď dospejem, sa pôjdem pozrieť aj tam.
Ani neviem, čo sa mi na Prahe páčilo najviac. Či tie krásne uličky starého mesta, čokoládovne na každom rohu, alebo obchody značiek od výmyslu sveta. Čo ale viem určite je to, že v Prahe sa mi páčia ženy. Ženy, ktoré sa dokážu obliekať. Nikdy som nevnímala ten rozdiel v obliekaní sa Sloveniek a iných žien. Keď som sa však po roku vrátila z Francúzska, zrazu mi to strašne bilo do očí. Tá zmena. Z elegantných minimalistických Francúzok, ktorým nejde o to, aby na ulici zaujali, na Slovenky, ktoré majú na sebe na prvý pohľad lacné kúsky skombinované tak, len aby si ich niekto všimol. Každá druhá má v ruke kabelku "Lujs Viton" alebo "Majkl Kors", každého presviedča o jej originalite a tvári sa pri tom bohovsky dôležito. Nikdy som nechápala fenomén týchto fejkových kráľovien, ktoré originál toho čo oni hrdo prehlasujú za originál, videli (ak vôbec) len na obrázku. No keď sa im to páči, nemali by sme ich odsudzovať (Ale....). 
Mala som veľa času na to, aby som sledovala, ako sa obliekajú Francúzsky. Za celú tú dobu som nevidela ženu, ktorá by ma naozaj zaujala či už v negatívnom alebo pozitívnom zmysle. (Teraz ale nehovorím o Parížankách, lebo pri nich ťažko povedať, ktorá je skutočne z Paríža a na ktoré by som sa dokázala pozerať aj celé dni.) Oni boli také nevýrazné. A presne také sú aj Pražanky. Možno majú lacné kúsky, ale dokážu ich skombinovať tak, že lacno nepôsobia. A hlavne, vidia aj ďalej ako do prvého módneho časopisu, ktorý sa v Česku predáva. V tomto sa má ešte veľa Sloveniek čo učiť. Tu je dovolené obliecť si len to, o čom práve píšu v Eve alebo Emme. 
Nehovorím, že my nemáme ženy, ktoré by sa nevedeli obliekať. Často - krát sa stane, že sa aj ja za nejakou otočím (a tiež mám aj svoje obľúbené SLOVENSKÉ fashion blogerky), ale častejšie stretnem také, ktoré majú v ruke kabelku "Lujs Viton", vykamienkovaný nápis na tričku "Gvess"na nohách lodičky na platforme s otvorenou špičkou z číňana a v nich silonky, namaľované obočie čiernou ceruzkou, umelé 6D mihalnice a sebavedomie až niekde v stratosfére. No práve dočítali Evu - jediný fashion časopis ktorý poznajú a myslia si, že všetky módne trendy majú v malíčku. A to by stačilo, keby 40€, ktoré minú na ďalšiu fejkovú kabelku dali na vlak do Prahy a inšpirovali sa. 
Ale dnes to malo byť o niečom inom. O našom víkende v Prahe, ktorý som si naozaj užila. Hneď prvý deň sme navštívili Farmársky trh, kde som chcela všetko zjesť. Toľko mňamiek som už dlho pokope nevidela (vtedy som ešte nevedela, aká čokoládovňa na mňa v meste čaká). Prechádzali sme sa po meste, nikam sa neponáhľali, len si užívali atmosféru tohto skvelého miesta. Chceli sme sa ísť pozrieť na České národné divadlo, ale plány zlyhali, keď som oproti budovy divadla zbadala budovu Akadémie vied Českej republiky. Čo tam po divadle keď tu práve prebiehala výročná výstava exponátov z CERN- u pri príležitosti 60 rokov od založenie tejto organizácie. Neviem, či sme náhodou na tomto mieste nestrávili najviac času, zo všetkých miest, ktoré sme navštívili. Nič nové som sa vlastne ani nedozvedela, ale ani napriek tomu som odtiaľ nechcela odísť. Keď sa ma Richard na druhý deň pýtal, čo sa mi na Prahe páčilo najviac, povedala som že ČAV - ka a hotelové raňajky. Ale tiež sa mi páčila Parížska ulička a obchody, ktoré sa tam nachádzajú. Síce som do žiadneho ani nevošla, kochala som sa aspoň výkladmi. Zdalo sa mi nevhodné vchádzať do obchodu, kde stojí kabelka vo výpredaji 50 000€ v "turistickom" outfite. Večer sme boli na Petříne, pozrieť si výhľad na nočnú Prahu a tiež sme navštívili aj zrkadlové bludisko, kde sme sa fakt pobavili. Musím sa priznať, že za tieto tri dni som zjedla toľko čokolády ako už veľmi dávno nie a od včera trpím na bolesť zubov. Neviem, či je to náhodou, alebo ma moje telo trestá za šoky, čo mu pripravujem. No každopádne, čokoládu mám najbližšie na pláne až cez víkend 1.- 2. novembra 2014. A zajtra žiadne: ,,Dnes mám narodeniny, dnes môžem". :) 















































Ja mám zajtra narodeniny a už sa veľmi teším :) Dnes ideme oslavovať, tak dúfam, že sa mi zajtra podarí vyhodnotiť GIVEAWAY :) Majte sa krásne.








You Might Also Like

11 komentárov

  1. Wau, obdivujem a zároveň závidím (v dobrom :D) ako píšeš. Je to proste lahoda čítať tvoje články. Ja mám niekedy problém vysúkať zo seba čo i len jednu vetu :D
    BTW, s tvojimi fotkami si ma navnadila na Prahu. Chystám sa tam totiž na stáž na dva mesiace a strašne sa na to mesto teším :)
    Prajem ti krásne narodeninky :*
    http://bynicka.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tvoj komentár ma veľmi potešil, som naozaj šťastná, že sa Ti moje články páči :) A Praha je úžasná, určite si urob výlet :)

      Odstrániť
  2. Tolik krásných fotek a tolik dobrot mmmmm :)
    Blog by Veru

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nič ine len to že nadhera:)) a tie mnamky radost vyberat

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Nádherné fotky! :) Ta s těmi cupkaky je luxusní!! :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krásný fotky! Praha je Praha, taky to tu mám moc ráda. Přítel k tobě skvěle ladí tkaničkami! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Úžasné fotky! :) Prahu mám moc ráda

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Krásné fotky, moc ti to sluší!

    OdpovedaťOdstrániť

FACEBOOKUJEM